Veselý dôchodca obrázky a sviatok svätého Valentína: Sviatok lásky a jeho premeny

Sviatok svätého Valentína, oslavovaný 14. februára, je vnímaný ako sviatok lásky a zamilovaných, kedy si dvojice prejavujú vzájomnú náklonnosť a vymieňajú si dary. Hoci ústrednou postavou je svätec Valentín, jeho pôvod a vývoj sú spojené s rôznymi legendami, historickými udalosťami a kultúrnymi vplyvmi.

Valentín: Mučeník a patrón zamilovaných

V cirkevných prameňoch sa meno Valentín objavuje pri zhruba troch desiatkach svätcov, ktorí žili v období od tretieho do dvadsiateho storočia a zomreli mučeníckou smrťou. Etnológ Juraj Zajonc uvádza, že názov sviatku bol pravdepodobne odvodený od dvoch svätých Valentínov, ktorých si rímskokatolícka cirkev pripomína práve 14. februára: kňaza Valentína Rímskeho a biskupa Valentína z Terni. Obaja zomreli ako mučeníci v Ríme 14. februára medzi rokmi 268 a 280. Okrem rímskokatolíckej cirkvi si pamiatku pripomína aj anglikánska a evanjelická cirkev. Východné ortodoxné cirkvi oslavujú pamiatku Valentína Rímskeho 6. júla a Valentína z Terni 30. júla.

Smrť Valentína Rímskeho sa podľa historických dokladov spája s rímskym cisárom Klaudiom II., ktorý ho uväznil a neskôr dal popraviť pre jeho vierovyznanie. Podľa legendy kňaz zázračne vyliečil slepú dievčinu, čím obrátil na kresťanskú vieru viacero Rimanov. Valentín z Terni bol biskupom a zázračne vyliečil ťažko chorého syna rímskeho rečníka Kratóna. Uzdravený chlapec sa dal na štúdium latinčiny a gréčtiny. Tento čin bol natoľko pôsobivý, že sa viacerí Rimania nechali pokrstiť.

Deň svätého Valentína zaviedol v roku 496 pápež Gelasius I. a stanovil ho na 14. februára. Valentín je patrónom včelárov, cestujúcich a turistov, mladých ľudí, zamilovaných, snúbencov a manželov, epileptikov a je ochrancom pred touto chorobou, ako aj šťastného manželstva.

Legendy o láske a manželstve

Hoci v životopisoch svätcov nenájdeme zmienky o ich spojení s láskou a manželstvom, určité vysvetlenie sa podľa Zajonca dá nájsť v legendách. Obom Valentínom sa pripisuje legenda, podľa ktorej cisár Klaudius II. zakázal budúcim vojakom uzatvárať manželstvá z obavy, že by títo muži nedosahovali v armáde také dobré výsledky ako slobodní muži. Podľa niektorých legiend cisár dokonca všetky zasnúbenia a manželstvá zrušil. Valentín však tajne sobášil zamilované páry kresťanským obradom. Podľa inej legendy bol Valentín zaľúbený do vyliečenej, predtým slepej dievčiny a pred smrťou jej zanechal list s podpisom "Tvoj Valentín". Dievčina potom zasadila na jeho hrobe ružovo kvitnúcu mandľu, ktorá sa stala symbolom oddanej lásky a priateľstva.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Zrod sviatku lásky v Británii

Sviatok svätého Valentína pochádza z Británie, kde vznikol koncom 14. storočia. Korene má v stredovekom a ranonovovekom kulte svätca. V tomto období sa stal Valentín patrónom romantickej lásky a zamilovaných. Významne k tomu prispel anglický básnik Geoffrey Chaucer so svojou básňou "Vtáčí snem". Básnik spojil obdobie, keď si vtáky hľadajú partnerov s dňom 14. februára, ktorý pripadal na Valentína. Je to akási paralela prebúdzania sa prírody a vznikajúcich ľúbostných vzťahov. Obraz sa šíril prostredníctvom medzinárodnej dvorskej kultúry v 14. a 15. storočí.

Valentínska poézia a slávenie sviatku sa v priebehu nasledujúcich storočí rozšírili z Anglicka do Francúzska, Španielska, Nemecka a Holandska. V 17. storočí sa zvyk presunul aj na americký kontinent, odkiaľ sa v pozmenenej podobe vrátil do Európy a v priebehu 20. storočia sa dostal takmer všade.

Tradície a zvyky spojené s Valentínom

Zvyky, ktoré sa viazali k 14. februáru, mali za cieľ získať valentínskeho partnera alebo valentínsku partnerku a prejavovať jemu alebo jej náklonnosť. Samostatnou skupinou zvykov boli tie, ktoré ľudia praktizovali za účelom spoznať budúceho partnera alebo budúcu partnerku. Predpokladom pre vznik valentínskeho páru boli vzájomné sympatie. Valentínsky vzťah mal dočasný charakter a viazal sa k tomuto dňu. Trval zvyčajne od jedného sviatku k nasledujúcemu, avšak mohol aj pretrvať.

Z obdobia od vzniku sviatku do konca 18. storočia pochádza viacero zvykov a tradícií. Výber partnera valentína a partnerky valentíny sa konal v predvečer alebo ráno v deň sviatku, a to rôznymi spôsobmi. Jednak sa mohli vopred vzájomne dohodnúť. Iným spôsobom bolo losovanie, keď si ľudia vybrali náhodne. Existovala i predstava o vytvorení ľúbostného vzťahu pri prvom stretnutí slobodného muža a slobodnej ženy v deň sviatku. Verilo sa, že dievka sa vydá za toho slobodného mládenca, ktorého uvidí ako prvého v spomenutý sviatočný deň.

Valentínske párovanie nebolo len o hľadaní a získavaní partnera či partnerky, ale aj príležitosťou na udržanie a upevnenie spoločenských kontaktov a prejavenie sympatií medzi príbuznými a priateľmi. Páry mohli tvoriť rodinní priatelia či iné blízke osoby, pričom ich vytvárali vydaté ženy a ženatí muži, ktorí však neboli manželmi. Valentínom či valentínou mohli byť aj deti. Ústrednou myšlienkou sviatku je prejavenie sympatií a náklonnosti blízkej osobe. Partneri sa vzájomne oslovovali ako valentín a valentína. Za azda najstarší text, v ktorom sa takéto oslovenie objavuje, sa považuje báseň francúzskeho vojvodu Karola Orleánskeho z roku 1420. Svoju manželku v nej oslovil "moja sladká Valentína".

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

Valentínky a dary

Valentínovia prejavovali lásku svojim valentínam prostredníctvom poézie, ktorú buď prednášali, alebo im ju dávali ako list. Z ľúbostných básní sa postupne stali pozdravy vo forme listu či pohľadnice, ktoré sa nazývajú valentínky. Práve ony sa považujú za prvý druh pohľadnice a tradícia ich zasielania bola známa v Anglicku už v 16. storočí. Pohľadnice sa v minulosti ručne vyrábali a obsahovali rôzne symboly lásky - kupid alebo amor, srdce, vtáky, kvety či uzol lásky. Existovali dokonca aj rôzne príručky na písanie prianí. Prvé tlačené valentínky z Britských ostrovov pochádzajú z konca 18. storočia, pričom v priebehu nasledujúceho storočia sa tešili veľkej obľube. Svedčí o tom aj fakt, že v polovici 20. storočia sa ich posielali milióny.

So sviatkom sa spája aj obdarúvanie partnerky. Tento zvyk bol rozšírený najmä medzi dvorskou aristokraciou v dobe renesancie, no postupne sa dostal aj medzi strednú triedu. Muži dávali svojim valentínam drahé šperky a rôzne spomienkové predmety. Ak mali ženy viac valentínov, tak od každého dostali dar.

Komerčný rozmach a súčasná podoba Valentína

V Spojených štátoch amerických sa spočiatku sviatok neslávil. Zmenilo sa to v polovici 19. storočia s rozvojom konzumnej kultúry a romantizmu. Význam Valentína rapídne vzrástol a stal sa sviatkom, ktorý ľudia oslavovali naprieč krajinou. Vplyvom komerčnej revolúcie sa sviatok premenil do modernej, súčasnej podoby. Oslavy sa už neviazali iba na tento deň, ale reklamy a tovar sa začali vzťahovať na dlhšie obdobie. Neslávila sa už len romantická láska, ale aj láska medzi rodičmi a deťmi či inými blízkymi osobami.

Valentín sa v pozmenenej podobe v 20. storočí postupne rozšíril z USA a Veľkej Británie do európskych krajín, v ktorých už mal tradíciu, ale i tam, kam sa ešte predtým nedostal. Pozmenila sa aj škála darov, i keď naďalej pretrvávajú valentínske pozdravy. Reštaurácie ponúkajú ako špecialitu valentínske menu zložené z jedál a nápojov so špeciálnymi názvami. Divadlá a kiná tiež tematicky prispôsobujú svoje predstavenia. Na sviatok reagujú aj hotely, rekreačné a kúpeľné zariadenia, cestovné kancelárie a nočné kluby.

Ľudia si v niektorých krajinách dávajú špecifické dary. V Taliansku si zaľúbenci dávajú čokoládové cukrovinky s lieskovcami, nazývané baci perugina, v Chorvátsku sú zase obľúbené medovníkové srdcia s ornamentálnou výzdobou. V Portugalsku dievčatá venujú svojim vyvoleným ručne vyšívané vreckovky. Tento deň je tiež všeobecne obľúbený aj ako vhodný dátum zásnub či uzavretia sobáša. V rôznych krajinách sveta existujú aj ďalšie dni počas roka, ktoré majú podobný charakter ako Valentín.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Nové tradície a alternatívy

V súčasnosti vznikajú aj rôzne nové tradície spojené s Valentínom. Príkladom sú autobusové či vlakové linky, ktoré sú určené na zoznamovanie sa cestujúcich. Zvyk je rozšírený napríklad v Estónsku, kde majú "autobus lásky", alebo v Nemecku, v ktorom jazdí "Flirt Express". Iným zvykom je zase zamykanie zámky lásky s monogramami zaľúbených.

Valentín sa spája aj s neoficiálnym sviatkom nezadaných, ktorý sa nazýva Deň slobodných alebo Deň singlov. V Európe sa slávi podľa krajiny 13., 14. alebo 15. februára. Slávia ho nezadaní a stretávajú sa aj preto, aby si navzájom pripomenuli, že v živote môžu byť spokojní, aj keď sú sami.

tags: #veselý #dôchodca #obrázky