
Rodinné spoločenstvo v súčasnosti prechádza rozsiahlymi zmenami, ktoré ovplyvňujú jeho hodnoty a ciele. Cirkev si uvedomuje význam manželstva a rodiny a ponúka pomoc tým, ktorí hľadajú pravdu a chcú slobodne uskutočňovať svoje rodinné plány. Táto exhortácia nadväzuje na predchádzajúce synody a zohľadňuje návrhy synodálnych otcov, ktorí sa zaoberali otázkami kňazstva a spravodlivosti. Cieľom je prinášať evanjelium Ježiša Krista do rodín a pomáhať im prijímať Boží plán.
Poznávanie je nevyhnutné pre evanjelizáciu, pretože Cirkev má prinášať evanjelium Ježiša Krista do rodín v súčasnom svete. V dejinných udalostiach sa prejavujú požiadavky a podnety Božieho Ducha. Dnešným mužom a ženám, ktorí hľadajú odpovede na problémy manželského a rodinného života, sa často ponúkajú teórie, ktoré urážajú pravdu a dôstojnosť ľudskej osoby. Mnoho ľudí si uvedomuje toto nebezpečenstvo a snaží sa šíriť pravdu.
Cirkev vykonáva evanjeliové rozlišovanie prostredníctvom duchovných pastierov a laikov. Laici sú ustanovení za svedkov a vystrojení zmyslom pre vieru a milosťou slova. Nadprirodzený zmysel pre vieru nespočíva iba v súhlase veriacich, ale v hľadaní pravdy, ktorá sa vždy nezhoduje s mienkou väčšiny. Cirkev si cení sociologický a štatistický výskum, ktorý pomáha určiť historickú skutočnosť a lepšie poznávať pravdu. Kresťanskí manželia a rodičia môžu poskytnúť svoj prínos na vypracovanie evanjeliového rozlišovania v rôznych situáciách a kultúrach.
Rodina sa dnes nachádza v situácii s kladnými i zápornými stránkami. Na jednej strane je živšie vedomie osobnej slobody a väčší ohľad na kvalitu medziosobných vzťahov v manželstve, dôstojnosť ženy, zodpovedné plodenie detí a ich výchovu. Človek si uvedomuje potrebu rozvíjať styky medzi rodinami pre vzájomnú pomoc a objavuje cirkevné poslanie rodiny a jej zodpovednosť za budovanie spravodlivejšej spoločnosti. Na druhej strane nechýbajú príznaky úpadku základných hodnôt. V krajinách Tretieho sveta chýbajú rodinám základné prostriedky pre život, zatiaľ čo v bohatých krajinách prílišný blahobyt a spotrebná mentalita zbavujú manželov veľkodušnosti a odvahy plodiť ľudské životy. Život sa často chápe nie ako požehnanie, ale ako nebezpečenstvo. Rast počtu rozvodov a uzatváranie iba občianskeho manželstva sú povážlivé znaky tohto javu.
Cirkvi sa ukladá úloha hlboko uvažovať a usilovať sa o to, aby nová kultúra bola preniknutá evanjeliom, aby sa uznávali skutočné hodnoty, bránili práva muža a ženy a presadzovala spravodlivosť v spoločenských štruktúrach. Pri budovaní humanizmu veda a jej praktické uplatňovanie poskytujú nové možnosti. Je nevyhnutné, aby si všetci uvedomili prvenstvo mravných hodnôt. Znovupochopenie základného zmyslu a jeho zásadných hodnôt je veľkou úlohou pre obnovu spoločnosti. Vedomie o prvenstve týchto hodnôt umožňuje využiť možnosti, ktoré dala človeku veda, na povznesenie ľudskej osobnosti v celej pravde, slobode a dôstojnosti.
Prečítajte si tiež: Tablet pre seniora: Sprievodca výberom
Proti nespravodlivosti zavinenej hriechom sa musíme vzoprieť obrátením mysle a srdca a nasledovať Ježiša Krista v premáhaní vlastného sebectva. Vyžaduje sa stále a nepretržité obrátenie, ktoré sa uskutočňuje postupne a vedie vždy o kúsok ďalej. Rozvíja sa tak dynamický proces, ktorý napreduje spolu s postupným vnášaním Božích darov a požiadaviek jeho definitívnej a absolútnej lásky do osobného a spoločenského života človeka. Týmto včlenením do kultúr možno dôjsť k plnému obnoveniu zmluvy s Božou múdrosťou, ktorou je sám Kristus.
Boh je láska a človek je povolaný k láske. Kresťanské zjavenie poznáva dva spôsoby realizovania povolania ľudskej osoby k láske: manželstvo a panenstvo. Sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom darujú, sa dotýka vnútorného jadra ľudskej osobnosti. Prejavuje sa ľudským spôsobom, ak je integrálnou súčasťou lásky, ktorou sa muž a žena úplne zaväzujú jeden druhému až do smrti. Jediným "miestom", kde sa môže udiať toto darovanie v celej svojej pravde, je manželstvo, čiže zmluva manželskej lásky. Manželská ustanovizeň nie je nanútenie vonkajšej formy, ale vnútorná požiadavka zmluvy manželskej lásky, ktorá sa verejne potvrdzuje ako jediná a výlučná.
Ústredný výrok Zjavenia, že "Boh miluje svoj ľud", opakujú aj slová, ktorými si muž a žena vyznávajú svoju manželskú lásku. Hriech, ktorý môže narušiť manželskú zmluvu, sa stáva obrazom nevery ľudu voči svojmu Bohu. Zjavenie dosahuje svoju plnosť v dare lásky, ktorý ľuďom prináša Božie Slovo tým, že berie na seba ľudskú podobu, ako aj v obete seba samého, ktorú Ježiš Kristus koná na kríži za svoju nevestu Cirkev. Manželstvo pokrstených sa stáva symbolom novej a večnej zmluvy, potvrdenej Kristovou krvou. Duch, ktorého vylieva Pán, darúva nové srdce a robí muža a ženu schopnými milovať sa tak, ako nás miloval Kristus. Krstom sa muž a žena stávajú účastnými na novej a večnej Zmluve, zásnubnej zmluve Krista s Cirkvou. Mocou sviatostnej povahy svojho manželstva sú manželia navzájom spojení nerozlučiteľným putom. Sú jeden pre druhého i pre deti svedkami spásy, na ktorej ich sviatosť robí účastnými. Manželstvo je spomienkou, uskutočnením a proroctvom tejto spásy. Manželská láska predstavuje takú úplnosť, v ktorej dostávajú miesto všetky zložky osobnosti a otvára sa pre plodnosť.
Láska vo svojej najhlbšej skutočnosti je v podstate dar. Manželská láska, ktorá vedie manželov k "poznaniu" a robí z nich "jedno telo", ich robí schopnými najväčšieho možného darovania, ktorým sa stávajú Božími spolupracovníkmi pri odovzdávaní daru života novému človekovi. Keď sa manželia stávajú rodičmi, dostávajú od Boha dar novej úlohy, spojenej so zodpovednosťou. Manželský život nestráca svoju hodnotu ani vtedy, keď plodenie nie je možné.
Panenstvo a bezženstvo pre Božie kráľovstvo nielenže neodporujú dôstojnosti manželstva, ale skôr ju predpokladajú a potvrdzujú. Manželstvo a panenstvo sú dva spôsoby prejavu a prežívania jediného tajomstva zmluvy Boha s jeho ľudom. Ak chýba úcta k manželstvu, nemôže jestvovať ani panenstvo zasvätené Bohu. V panenstve očakáva človek, i telesne, eschatologické zásnuby Krista s Cirkvou tým, že sa úplne darúva Cirkvi v nádeji, že aj Kristus sa Cirkvi daruje v plnej pravde večného života. Keď sa srdce človeka zvláštnym spôsobom oslobodilo, "aby zahorelo väčšou láskou k Bohu a ku všetkým ľuďom", panenstvo svedčí o tom, že Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť sú tou prevzácnou perlou, ktorej treba dať prednosť pred každou inou hodnotou. Kresťanskí manželia majú preto právo očakávať od osôb, ktoré si zvolili panenstvo, dobrý príklad a svedectvo vernosti svojmu povolaniu až do smrti.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom telefónu pre seniorov
V pláne Boha Stvoriteľa a Vykupiteľa rodina spoznáva nielen svoju "totožnosť", čiže to, čím sama "je", ale i svoje "povolanie", čiže to, čo môže a má "robiť". Úlohy, ktoré má rodina v priebehu dejín plniť, pramenia z jej samej povahy a ukazujú na jej dynamický a existenciálny vývoj. Rodina sa musí vrátiť k "počiatku" Božej stvoriteľskej činnosti, ak sa chce spoznať a realizovať podľa vnútornej pravdy nielen svojho bytia, ale aj svojho historického konania. Nakoľko podľa Božieho plánu rodina je "dôverné spoločenstvo života a lásky", má za úlohu stále viac stávať sa tým, čím je, čiže spoločenstvom života a lásky, a to v takom úsilí, ktoré nájde svoje zavŕšenie v Božom kráľovstve. Podstatu a úlohy rodiny určuje láska. Každá osobitná úloha rodiny je výrazom a konkrétnym uskutočnením tohoto základného poslania.
Rodina, založená na láske a ňou oživovaná, je spoločenstvom osôb: muža a ženy spojených manželstvom, rodičov a detí, ako aj príbuzných. Vnútorným princípom, stálou hnacou silou a najvyšším cieľom tejto úlohy je láska: ako rodina bez lásky nie je spoločenstvom osôb, rovnako bez lásky nemôže rodina ani žiť, ani rásť a zdokonaľovať sa ako spoločenstvo osôb.
Prečítajte si tiež: Mobilné telefóny pre seniorov: Porovnanie