
Zmluvy sú základným kameňom právnych vzťahov a predstavujú dôležitý nástroj pre fungovanie spoločnosti. V tomto článku sa zameriame na viacstranné právne úkony, ich charakteristiku a význam v rôznych oblastiach práva.
Právny úkon je prejav vôle subjektu práva, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Právne úkony môžu byť jednostranné, dvojstranné alebo viacstranné, v závislosti od počtu subjektov, ktorých vôľa je potrebná na ich uskutočnenie.
Viacstranný právny úkon, najčastejšie označovaný ako zmluva, je právny úkon, na ktorého platné uzavretie sa vyžaduje prejav vôle aspoň troch strán. Najtypickejším príkladom viacstranného právneho úkonu je zmluva, ktorá vzniká na základe vzájomnej dohody dvoch alebo viacerých strán. Pre platnosť zmluvy je nevyhnutné, aby prejav vôle každej zo strán bol slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný.
Na rozdiel od zakladateľskej listiny je spoločenská zmluva dokumentom, ktorý sa vyhotovuje v prípade, že spoločnosť zakladá viacero osôb, minimálne dvaja alebo viacerí spoločníci. Spoločenská zmluva je typická pre spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditné spoločnosti, ale môže byť použitá aj v prípade iných obchodných spoločností. Hlavným účelom spoločenskej zmluvy je upraviť vzťahy medzi spoločníkmi a stanoviť základné pravidlá, podľa ktorých bude spoločnosť fungovať. Keďže ide o viacstranný právny úkon, jej obsah musí byť výsledkom dohody medzi všetkými spoločníkmi. Spoločenská zmluva obsahuje podobné náležitosti ako zakladateľská listina, avšak okrem toho zahŕňa aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa práv a povinností spoločníkov, spôsobu rozdelenia zisku a strát, postupov pri prevode obchodných podielov, podmienok vylúčenia spoločníka alebo spôsobu riešenia sporov. Každá zmena v spoločenskej zmluve preto vyžaduje súhlas všetkých alebo väčšiny spoločníkov v závislosti od toho, čo zmluva stanovuje.
Kúpna zmluva je typickým príkladom dvojstranného právneho úkonu, pri ktorom sa jedna strana (predávajúci) zaväzuje previesť vlastnícke právo k určitej veci na druhú stranu (kupujúci), a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť za túto vec dohodnutú cenu. Kúpna zmluva je upravená v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku, pričom ktorý právny predpis sa uplatní v konkrétnom prípade, závisí od toho, medzi akými subjektmi je kúpna zmluva uzatváraná a od predmetu zmluvy.
Prečítajte si tiež: Charakteristika kúpnej zmluvy
V zmysle § 261 ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka kúpna zmluva patrí medzi relatívne obchody, čo znamená, že sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, ak je uzatvorená medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Úprava kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku zodpovedá unifikovanej právnej úprave v Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru.
Darovacia zmluva je dvoj- alebo viacstranný právny úkon. Na jednej strane je vlastník daru ako darca, ktorý takto prejavuje svoju vôľu niečo darovať, to znamená - bezplatne previesť pôvodne darcovo vlastníctvo na inú konkrétnu osobu. Na druhej strane sa zase vyžaduje prejav vôle obdarovanej osoby. Uvedená osoba sa vyjadrí tým, že konkrétny dar bezplatne prijíma. Na oboch zmluvných stranách - na strane darcu aj obdarovaného - môže stáť aj viacero účastníkov, čiže viacerí darcovia alebo aj viacerí obdarovaní. Darovaciu zmluvu môže na oboch stranách podpísať aj splnomocnený zástupca. V takom prípade sa musí pravosť podpisu na splnomocnení úradne osvedčiť.
Zmluva v prospech tretej osoby nie je samostatným alebo osobitným zmluvným typom. Okamihom vyslovenia súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej osoby totiž vzniká tretej osobe nárok na plnenie voči dlžníkovi práve podľa tejto zmluvy. Nemôže však ísť o námietky, ktoré sa týkajú vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, ako napríklad námietka započítania pohľadávok dlžníka voči pohľadávkam veriteľa. Vo veci udelenia súhlasu tretia osoba dokonca nemusí uskutočniť žiadny úkon a môže ostať pasívna.
Pri právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností je dôležité venovať pozornosť existencii prípadných tiarch, ktoré môžu obmedzovať vlastnícke právo. Ťarchou môže byť napríklad vecné bremeno alebo záložné právo.
Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby (oprávneného z vecného bremena). Vecné bremeno môže spočívať v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať. Dôležité je zistiť, či bolo vecné bremeno zriadené odplatne alebo bezodplatne, a ak poskytovalo plnenie peňažné, tak aj výšku tohto plnenia.
Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorý poskytol vlastníkovi nehnuteľnosti hypotekárny úver. V prípade, že vlastník nehnuteľnosti nespláca úver, môže veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti.
Informácie o tiarchach viaznucich na nehnuteľnosti sú evidované v katastri nehnuteľností. Pred kúpou nehnuteľnosti je preto nevyhnutné preveriť list vlastníctva, aby sa kupujúci uistil, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne ťarchy, príp. za správu a pod.
Dôležité je rozlišovať medzi obchodnými modelmi B2C (Business-to-Consumer) a B2B (Business-to-Business). B2C je model, kde firma predáva priamo koncovým spotrebiteľom, zatiaľ čo B2B je model, kde firma predáva inej firme.
Zánik zmluvného právneho vzťahu sa môže udiať viacerými spôsobmi. Najznámejšie spôsoby zániku zmluvných vzťahov sú:
Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na SZČ?
tags: #viacstranný #právny #úkon #charakteristika