Kúpna Zmluva: Viacstranný Právny Úkon a Jeho Charakteristika

Zmluva predstavuje jeden zo základných pilierov právnych vzťahov v spoločnosti. Používa sa v rôznych kontextoch, od bežných nákupov až po komplexné obchodné transakcie. V právnych debatách a dokumentoch sa často stretávame s nepresnosťami v chápaní pojmu "zmluva," preto je dôležité si ho presne definovať.

Zmluva ako Právny Úkon

Zmluva je právna skutočnosť, právny úkon, ktorý spočíva v konaní určitých osôb, a s ktorou zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Keďže na zmluvu je potrebná účasť aspoň dvoch osôb, je to viacstranný právny úkon. Skladá sa z minimálne dvoch samostatných prejavov vôle:

  1. Návrh: Ponuka na uzavretie zmluvy.
  2. Prijatie návrhu: Súhlas druhej strany s návrhom (§ 43a a násl. Občianskeho zákonníka).

K účinnému prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy dochádza vtedy, ak zmluvné strany prejavia zhodnú vôľu uzavrieť zmluvu. Vtedy vznikajú zmluvným stranám práva a povinnosti, ku ktorým sa zaviazali.

Formy Uzavretia Zmluvy

Zmluva nemusí byť uzavretá vždy v písomnej forme. Návrh a následné prijatie možno vykonať aj ústne (napr. kúpa cez telefón), dokonca aj bez slov - mlčky (kúpa v samoobsluhe) - § 35 Občianskeho zákonníka.

Právny úkon je určitá udalosť, ktorá spočíva v konaní zmluvných strán a odohrá sa v určitom čase. Pri písomných zmluvách je toto konanie spravidla ukončené posledným podpisom na zmluve. Zmluva ako právny úkon nie je hmotný alebo pomyslený predmet, ale udalosť (konanie), od ktorej vznikajú, zanikajú alebo sa menia práva a povinnosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky kúpnej zmluvy bytu

Niektoré zmluvy sa uzavierajú ústne, iné mlčky (konkludentne) a u niektorých zákon vyžaduje písomnú formu (napríklad kúpna zmluva o predaji nehnuteľnosti). Písomná forma zmluvy sa obvykle vyžaduje z toho dôvodu, aby sa zabezpečil doklad (listina) o tomto právnom úkone a tým sa zabezpečila väčšia právna istota v týchto vzťahoch.

Zmluva ako Právny Vzťah a Listina

Práva a povinnosti (právny vzťah) založené písomnou zmluvou však existujú nezávisle od existencie dokladu o uzavretí tejto zmluvy (listiny). Zničením (napr. roztrhaním) zmluvy nezaniká právny vzťah založený písomnou zmluvou. Platné právo pre trvanie zmluvného právneho vzťahu nevyžaduje existenciu listiny, ktorou tento právny vzťah vznikol. Pri ústnych a konkludentných právnych úkonoch dokonca žiadny doklad ani nemusí vzniknúť.

Pojem „zmluva“ ako listina sa používa napríklad v ustanovení § 47a ods. V právnej teórii sa zmluvné právne vzťahy zaraďujú medzi záväzkové právne vzťahy. V zákone (napr. v Obč. zákonníku) sa zmluvné právne vzťahy označujú pojmom „záväzok“ ale aj pojmom „zmluva“ (napr. § 507 Obč.

Právne vzťahy (vrátane zmluvných) vznikajú, menia sa a zanikajú na základe právnych skutočností, teda aj na základe právnych úkonov. Na základe viacstranného právneho úkonu vzniká právny vzťah medzi zmluvnými stranami, ktorého obsahom sú zmluvné práva a povinnosti.

Zánik Zmluvného Právneho Vzťahu

Zánik zmluvného právneho vzťahu sa môže udiať viacerými spôsobmi. Najznámejšie spôsoby zániku zmluvných vzťahov (t. j. dohoda o zrušení záväzku (§ 572 ods. 2 Obč. V tejto súvislosti sa v zákone používajú slovné spojenia „odstúpiť od zmluvy“, „zrušiť zmluvu“, „vypovedať zmluvu“, pričom často dochádza k mylnému presvedčeniu, že ide o spôsoby zániku zmluvy ako právneho úkonu. Z vyššie uvedeného však vyplýva, že právny úkon (konanie) nemôže zaniknúť, zaniknúť môže len existujúci právny vzťah, t. j. Je teda potrebné odlišovať:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty kúpnej zmluvy s doživotným užívaním

  1. Zmluvu ako právny vzťah (myšlienková konštrukcia, ktorej obsahom sú práva a povinnosti).
  2. Zmluvu ako právny úkon (konanie, ktorým sa tento právny vzťah založil).
  3. Zmluvu ako listinu (písomný dokument, ktorý zaznamenáva zmluvný vzťah).

Pre ukážku ešte jedno zákonné ustanovenie, kde je zmluva použitá vo viacerých významoch (§ 107 ods.

  • bol urobený právny úkon, listina neexistuje (napr.
  • nebol urobený právny úkon (napr. prijatie návrhu nebolo doručené druhej strane - § 43c ods.
  • bol urobený právny úkon, listina existuje, právny vzťah neexistuje (zanikol napr.

Kúpna Zmluva podla Obchodného Zákonníka

Pojem kúpna zmluva je vymedzený v § 409 a 410 Obchodného zákonníka (ObZ). V zmysle § 261 ods. 1 a 5 ObZ patrí kúpna zmluva medzi relatívne obchody. Úprava kúpnej zmluvy zodpovedá unifikovanej právnej úprave v Dohovore OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, prijatom na diplomatickej konferencii vo Viedni v roku 1980 (č.160/1991 Zb.). V dôsledku rozdelenia federácie s platnosťou od 1. januára 1993 došlo k sukcesii oboch republík do tejto zmluvy.

Kúpna zmluva je v ObZ upravená ako osobitný typ zmluvy. Platí, že zmluvné strany si môžu dohodnúť aj iné povinnosti, než sú tie, ktoré sú ustanovené pre tento typ zmluvy v základnom ustanovení § 409. Zmluva nevznikne, ak by medzi návrhom kúpnej zmluvy a jeho prijatím bol síce súlad, ale by v obsahu zmluvy chýbala niektorá z predpísaných podstatných náležitostí.

Subjekty Kúpnej Zmluvy

Účastníci musia byť podnikatelia. Účastníkom kúpnej zmluvy uzatváranej podľa OBZ môže byť aj štát, samosprávna územná jednotka (napr. obec alebo príspevková organizácia), i keď nie sú podnikateľmi v pravom zmysle slova, ak ide o zabezpečovanie verejných potrieb.

Predmet Kúpnej Zmluvy

Predmetom kúpnej zmluvy nemôže byť prevoditeľné právo, pohľadávka, keďže sa nejedná o hnuteľnú vec. Predmet kúpy podľa OBZ nesmie byť res extra commercium.

Prečítajte si tiež: Vzor kúpnej zmluvy pre dve osoby

Predmet kúpy môže byť určený:

  1. Individuálne: Účastníci s prihliadnutím k osobitným vlastnostiam alebo pôvodu veci, ju vymedzili spôsobom, na základe ktorého ju nemožno zameniť, resp. nahradiť inou vecou. V tomto prípade dodanie inej veci je považované za nemožné. Každý kus tovaru má svoje špecifické znaky, ktorými sa odlišuje od ostatných tovarov (napr. starožitnosti).
  2. Druhovo (genericky): Sú s ohľadom na svoj charakter vecami zastupiteľnými, nahraditeľnými rovnakými vecami toho istého druhu. Všetky vyhotovenia majú rovnaké znaky, všetky hmotné alebo kusové jednotky sú rovnaké (napr. časti tovaru majú rovnaké vlastnosti ako celkový tovar (napr. cukor, bavlna).
  3. Vec budúca: V čase uzavretia zmluvy sú vo vlastníctve predávajúceho. Tu sa uplatní zostatková definícia veci budúcej, takže za vec budúcu budeme považovať každú vec, ktorá nie je vecou existujúcou. Ergo neexistuje! V čase uzavretia kúpnej zmluvy ešte fyzicky neexistujú, majú sa ešte len vyrobiť, urodieť (emptio rei speratae) - napr. úroda v budúcom roku, stádo oviec, ktoré sa narodia, etc.

Množstvo predmetu kúpy musí byť v zmluve určené presne alebo aspoň približne s určitou toleranciou (možnou odchýlkou).

Cena v Kúpnej Zmluve

Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo musí byť aspoň určený spôsob jej určenia v zmluve (§ 421). Ak predávajúci nevie, aké bude mať dodávky (napr. určenia množstva (napr. určenia.

Ak cena nie je určená, avšak táto vôľa musí byť vyjadrená - tzv. obvyklá cena. Dispozitívna úprava: vlast. Osobitosti platia pri prepravovanom tovare - strany sa môžu dohodnúť o na skoršom nadobudnutí vlast.práva.

Zodpovednosť za Vady v Kúpnej Zmluve

Zodpovednosť za vady sa spája s porušením zmluvy (zmluvného záväzku), t.j. zodpovednosť za vady sa upína na existenciu zmluvy. Inštitút zodpovednosti za vady nie je považovaný za samostatný druh zodpovednosti, ako je tomu napr. vadným plnením pôvodný záväzok zo zmluvy nezaniká, avšak dochádza k jeho modifikácií s ohľadom na porušenie zmluvnej povinnosti. Teda, ak kupujúci neodstúpil od zmluvy, dochádza k zmene jeho obsahu. Táto zmena je determinovaná nárokmi, ktoré vyplývajú z vadného plnenia. Záväzok zanikne splnením uvedených nárokov. má povahu objektívnej zodpovednosti - porušenie právnej povinnosti podľa § 420.

Zmluva v Prospech Tretej Osoby

V zmluve v prospech tretej osoby sa dlžník zaväzuje voči veriteľovi, že splní určité plnenie tretej osobe. Právny vzťah vzniká medzi veriteľom a dlžníkom, pričom tretia osoba získava právo na plnenie od dlžníka.

V našom právnom poriadku existujú inštitúty, ktoré sa podobajú zmluve v prospech tretej osoby, napríklad plnenie tzv. zákonníka či poukážka podľa § 535 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade však nie je možné hovoriť o zmluve v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka, ale vždy len o tejto typickej zmluve či inštitúte, ktoré podliehajú vlastnej právnej úprave.

Opakom zmluvy v prospech tretej osoby je zmluva na účet tretej osoby, ktorú však náš právny poriadok nepozná, pričom právna teória zastáva názor, že takáto zmluva by bola neplatná pre jej rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Právne Vzťahy v Zmluve v Prospech Tretej Osoby

  1. Právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom: Je hlavným alebo primárnym vzťahom zo zmluvy v prospech tretej osoby, na základe ktorého - po vyslovení súhlasu tretej osoby s touto zmluvou - vzniká právo veriteľa požadovať od dlžníka, aby dlžník plnil tretej osobe.

    • Pokiaľ tretia osoba nevysloví so zmluvou v prospech tretej osoby súhlas - ak nie je dohodnuté niečo iné - môže veriteľ požadovať plnenie od dlžníka vo svojej prospech.
    • Do vyslovenia súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej osoby má veriteľ aj dispozičné oprávnenia týkajúce sa zmluvy v prospech tretej osoby.
    • V tejto súvislosti sa napríklad veriteľ môže s dlžníkom dohodnúť na zmene zmluvy, môže vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy, postúpiť pohľadávku či odpustiť dlh.
    • Po vyslovení súhlasu tretej osoby veriteľ stráca tieto dispozičné oprávnenia, a to v takom rozsahu, v akom sa dotýkajú nároku tretej osoby voči dlžníkovi a jej právneho postavenia.

  2. Právny vzťah medzi treťou osobou a dlžníkom: Je daný zmluvou v prospech tretej osoby.

    • Okamihom vyslovenia súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej osoby totiž vzniká tretej osobe nárok na plnenie voči dlžníkovi práve podľa tejto zmluvy. To znamená, že tretej osobe voči dlžníkovi vznikne ten nárok na plnenie, na ktorý sa dlžník zaviazal v zmluve v prospech tretej osoby.
    • Tretej osobe vznikne voči dlžníkovi nárok v takom rozsahu, v akom existoval daný záväzok dlžníka zo zmluvy v prospech tretej osoby v tom čase, keď tretia osoba vyslovila svoj súhlas s touto zmluvou.
    • Ďalej platí, že dlžník má voči tretej osobe právo uplatniť tie námietky, ktoré sa týkajú samotnej pohľadávky zo zmluvy v prospech tretej osoby, ako napríklad námietku premlčania, preklúzie či relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
    • Nemôže však ísť o námietky, ktoré sa týkajú vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, ako napríklad námietka započítania pohľadávok dlžníka voči pohľadávkam veriteľa. Dlžník by mohol voči tretej osobe namietať len započítanie jeho pohľadávok voči pohľadávkam tretej osoby.

Určenie Tretej Osoby

Tretia osoba nemusí byť v zmluve v prospech tretej osoby určená konkrétne v tom zmysle, že nemusia byť uvedené jej osobné údaje, ako napríklad meno a priezvisko. V tejto súvislosti podľa Najvyššieho súdu ČR postačuje, ak je tretia osoba určená dostatočne objektívnymi skutočnosťami, na základe ktorých môže byť individualizovaná.

Skutočnosťou, ktorá môže určiť osobu oprávnenú zo zmluvy v prospech tretej osoby, môže byť aj právo nájmu k bytu. Dokonca platí, že tretia osoba nemusí v čase účinnosti zmluvy v prospech tretej osoby vôbec existovať. Právna teória pripúšťa aj tú možnosť, že v zmluve v prospech tretej osoby si môžu zmluvné strany dohodnúť, že veriteľ je oprávnený určiť tretiu osobu aj dodatočne po uzatvorení takejto zmluvy.

Súhlas Tretej Osoby

Tretej osobe vznikne nárok voči dlžníkovi na plnenie zo zmluvy v prospech tretej osoby momentom, keď s touto zmluvou vysloví súhlas. Vyslovenie súhlasu tretej osoby so zmluvou v prospech tretej osoby je jednostranným právnym úkonom tretej osoby adresovaným dlžníkovi, ktorým tretia osoba prejavuje svoj úmysel prijať plnenie zo zmluvy v prospech tretej osoby.

Za vyslovenie takéhoto súhlasu tretej osoby je možné podľa právnej teórie považovať aj podanie žaloby tretej osoby na súd, ktorou sa tretia osoba voči dlžníkovi domáha plnenia podľa zmluvy v prospech tretej osoby.

Tretia osoba môže vysloviť aj svoj nesúhlas so zmluvou v prospech tretej osoby, nakoľko platí, že tretej osobe nemožno vnútiť postavenie veriteľa. Vo veci udelenia súhlasu tretia osoba dokonca nemusí uskutočniť žiadny úkon a môže ostať pasívna. Tým sa však tretia osoba vystavuje riziku, že pokiaľ nevysloví svoj súhlas so zmluvou v prospech tretej osoby, môže od dlžníka požadovať plnenie vo svoj prospech veriteľ.

Navyše, ďalším rizikom pasivity tretej osoby je skutočnosť, že veriteľ môže do momentu vyslovenia súhlasu tretej osoby vykonávať aj dispozičné oprávnenia týkajúce sa zmluvy v prospech tretej osoby, ktorými môže napríklad ukončiť zmluvu v prospech tretej osoby.

Tretia osoba - ak nebolo v zmluve v prospech tretej osoby dohodnuté inak - môže svoj súhlas udeliť kedykoľvek počas platnosti zmluvy v prospech tretej osoby.

Nepremlčateľnosť Súhlasu Tretej Osoby

V súvislosti s vyslovením súhlasu - najmä, ak je tretia osoba dlhodobo pasívna - môže vzniknúť otázka, či vyslovenie súhlasu treťou osobou je právom, ktoré podlieha premlčaniu. V tomto prípade je podľa nášho názoru možné analogicky vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 23 Cdo 1737/2009, zo dňa 20.07.2009.

V danom rozhodnutí sa Najvyšší súd ČR zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany dlžníka, ktorou dlžník namietal premlčanie práva v obdobnej veci, a to konkrétne premlčanie práva veriteľa vysloviť súhlas s prevzatím dlhu podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Najvyšší súd ČR konštatoval, že súhlas veriteľa podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredstavuje právo, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

V prípade súhlasu veriteľa totiž ide o právny úkon veriteľa, ktorý je iba súčasťou zloženej právnej skutočnosti, ktorej účinkom je prenos povinnosti zaplatiť dlh na nového dlžníka. Premlčanie takéhoto práva preto nie je možné namietať.

tags: #kupna #zmluva #viacstranny #pravny #ukon #charakteristika

Ďalšie články