Rodinná karta: Nová forma štátnej pomoci pre rodiny s deťmi na Slovensku

Slovenská vláda pripravuje nový sociálny nástroj s názvom "Rodinná karta", ktorý má pomôcť rodinám s deťmi, najmä tým najmenším, zmierniť finančné zaťaženie v čase rastúcich cien. Tento pilotný projekt, ktorý by mal byť spustený už v priebehu tohto roka, reaguje aj na neustále klesajúcu pôrodnosť na Slovensku.

Čo je Rodinná karta a pre koho je určená?

Rodinná karta je zľavová karta, ktorá má rodinám s deťmi umožniť získať zľavy na rôzne tovary a služby určené pre deti. Pôvodne sa uvažovalo o tom, že karta bude určená pre všetky rodiny s deťmi, no nakoniec sa rezort práce rozhodol zamerať na rodiny s najmenšími deťmi, a to do 3 rokov veku. Ministerstvo však nevylučuje, že by sa veková hranica mohla v budúcnosti ešte zmeniť.

Pilotný projekt počíta s vydaním približne 150-tisíc kariet a má trvať 5 rokov s možnosťou predĺženia či rozšírenia v závislosti od úspešnosti projektu.

Na čo všetko bude možné využiť Rodinnú kartu?

Podľa dostupných informácií by mala karta pokryť zľavy na široké spektrum tovarov a služieb určených pre najmenšie deti:

• Detské potreby: plienky, detské oblečenie, atď.
• Detské potraviny: výživa, kaše, atď.
• Hygienické potreby: mydlá, šampóny, atď.
• Kozmetické prípravky: krémy, oleje, atď.
• Prípravky na kŕmenie: fľaše, cumlíky, atď.
• Hračky a pomôcky pre vývoj: hračky, knihy, atď.
• Kočíky a autosedačky:
• Služby: pohybové, záujmové, vzdelávacie aktivity, cvičenie či fyzioterapia, krúžky či mimoškolské aktivity.

Všetko však bude závisieť od toho, s kým sa štát dohodne, teda či sa do projektu zapoja obchodné reťazce, e-shopy a poskytovatelia služieb.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Prečo práve Rodinná karta?

Ministerstvo práce argumentuje, že Rodinná karta má pomôcť zmierniť finančné zaťaženie najzraniteľnejších rodín, a to najmä v čase, keď ceny služieb aj potravín rastú raketovo. Inflácia na Slovensku je totiž jedna z najvyšších v eurozóne.

Finančný kouč a analytik Marian Búlik sa pre TV Markíza vyjadril, že 4 % inflácia je veľký problém pre bežné domácnosti, hlavne preto, že nerastú ceny luxusných vecí, ale úplne základných položiek, ako sú služby, energie a potraviny.

Kritika a alternatívne pohľady

Podpredsedníčka parlamentného výboru pre sociálne veci Simona Petrík vyjadrila názor, že opatrenie by sa malo zamerať najmä na rodiny s deťmi od troch rokov, pretože podpora rodín s deťmi do troch rokov je u nás pomerne štedrá. Naopak pre rodiny so staršími deťmi nevidí okrem kozmetických zmien a prísľubov reálne riešenia zo strany ministerstva, ktoré by zmiernili dopady napríklad aj aktuálneho zdržovania či konsolidácie.

Inovatívny charakter a technologické riešenia

"Rodinná karta" by mala byť moderným nástrojom s funkciou poskytovania zliav a potenciálom pre širšie využitie v oblasti podpory rodín s malými deťmi. Vzhľadom na inovatívny charakter môže produkt zahŕňať technologické riešenia, ako sú digitálne karty, mobilné aplikácie, personalizácia používateľa či bezpečnostné prvky.

Inflácia a jej dopad na rodiny

Opatrenie prichádza v čase, kedy inflácia na Slovensku dosahuje vysoké hodnoty. V roku 2025 bola inflácia v eurozóne len okolo 2 %, zatiaľ čo na Slovensku dosahovala úroveň až 4 %. To znamená, že kúpna sila ľudí klesá oveľa rýchlejšie a naše peniaze strácajú na hodnote. Najviac zasiahnuté infláciou sú práve rodiny s deťmi, slobodní oteckovia a mamy a napokon ľudia s hypotékami.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Analytik Marian Búlik upozorňuje, že slovenské domácnosti strácajú hodnotu slovenských peňazí dvakrát rýchlejšie než priemerný obyvateľ eurozóny. Pritom "veľká časť dôvodov je domáca - vyššie dane, vyššie odvody, zvýšenie DPH, zvýšenie cien potravín a služieb".

História onkologickej starostlivosti na Slovensku

Pre kontext je dôležité spomenúť aj históriu onkologickej starostlivosti na Slovensku. 1. januára 1966 vznikol samostatný Onkologický ústav pre Slovensko. Názov Onkologický ústav pre Slovensko, Heydukova 14 bol pozmenený Opatrením ministra zdravotníctva SSR z 2. októbra 1976 č. Podobne boli potrebné aj lôžka pre kardiovaskulárnych pacientov, ale nakoniec nemocnicu, známu pod názvom Štátny ústav národného zdravia v Bratislave, dostali pacienti s nádorovými ochoreniami. Uznesením vlády SR č. 45 z 24. januára 1990 zrušila vláda uznesenie č. 334 a súhlasila so začlenením bývalého Štátneho ústavu národného zdravia (ŠÚNZ) do Ústavu klinickej onkológie v Bratislave a uložila ministrovi zdravotníctva a sociálnych vecí zabezpečiť činnosť reprofilizovaného zdravotníckeho zariadenia od 1. 30. mája 1990 sa názov ústavu znovu zmenil - z Ústavu klinickej onkológie v Bratislave na Národný onkologický ústav so sídlom v Bratislave (zmenou Zriaďovacej listiny Ústavu klinickej onkológie v Bratislave č. 2304/1990-A). Takže Národný onkologický ústav prakticky pozostával z ústavu na Heydukovej ulici a novozískanej budovy ŠÚNZ. Existencia týchto dvoch ústavov v jednom vydržala do 30. septembra 1994. 1. októbra 1994 vznikol samostatný Onkologický ústav sv. Alžbety so sídlom v Bratislave na Heydukovej ulici č. 10. Národný onkologický ústav pokračuje ako samostatné zdravotnícke zariadenie na Klenovej ulici č.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

tags: #vianocný #príspevok #tvnoviny