Viedenský dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru

Úvod

Viedenský dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru je dôležitý medzinárodný dokument, ktorý upravuje oblasť medzinárodného obchodu. Bol prijatý 11. apríla 1980 na záver medzinárodnej diplomatickej konferencie vo Viedni. Tento dohovor zjednocuje pravidlá pre medzinárodnú kúpu tovaru a prispieva k odstraňovaniu právnych prekážok v medzinárodnom obchode.

Vznik a vývoj Viedenského dohovoru

Viedenský dohovor je výsledkom dlhého procesu, ktorý sa začal v 20. rokoch minulého storočia. Pôvodne bol tento proces usmerňovaný Medzinárodným inštitútom pre zjednotenie súkromného práva (UNIDROIT) a Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného. Neskôr sa do procesu zapojila aj Komisia OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL).

Význam unifikácie hmotnoprávnych noriem

Unifikácia hmotnoprávnych noriem medzinárodného práva súkromného je zriedkavým javom. Viedenský dohovor preto predstavuje významnú unifikáciu hmotnoprávnej úpravy kúpnej zmluvy v medzinárodnom práve súkromnom.

Platnosť a zmluvné štáty

V súlade s článkom 99 ods. 1 Viedenského dohovoru nadobudol dohovor platnosť 1. januára 1988. Viedenský dohovor má v súčasnosti 79 zmluvných štátov.

Platnosť pre ČSFR a nástupnícke štáty

Pre bývalú ČSFR nadobudol Viedenský dohovor platnosť 1. apríla 1991. V Zbierke zákonov bol publikovaný ako oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 160/1991 Zb. Po rozpade ČSFR bolo potrebné vyriešiť vzťah k medzinárodným zmluvám, ktorými bola ČSFR viazaná. Slovenská republika sa stala nástupníckym štátom a vstúpila do práv a záväzkov bývalej ČSFR.

Prečítajte si tiež: Zmluvné právo: Viedenský dohovor

Predmet úpravy a všeobecné ustanovenia (Časť I)

Predmet úpravy (Kapitola I)

Článok 1 Viedenského dohovoru upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ak sú tieto štáty zmluvnými štátmi alebo ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Pri určovaní použiteľnosti dohovoru sa neprihliada na štátnu príslušnosť strán a ani na to, či strany alebo zmluva majú občianskoprávnu alebo obchodnú povahu.

Článok 2 stanovuje, že sa dohovor nepoužije na kúpy tovaru kupovaného na osobnú potrebu, potrebu rodiny alebo domácnosti (s výnimkou prípadu, ak predávajúci nevedel a ani nemal vedieť, že sa tovar kupuje na taký účel), na dražbách, pri výkone rozhodnutia alebo podľa rozhodnutia súdu, cenných papierov alebo peňazí, lodí, člnov, vznášadiel alebo lietadiel a elektrickej energie.

Článok 3 hovorí, že zmluvy o dodávke tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa považujú za zmluvy o kúpe tovaru, ibaže strana, ktorá tovar objednáva, sa zaväzuje dodať podstatnú časť vecí potrebných na ich výrobu alebo zhotovenie. Dohovor sa nepoužije na zmluvy, v ktorých prevažujúca časť záväzkov strany, ktorá dodáva tovar, spočíva vo vykonaní prác alebo poskytovaní služieb.

Článok 4 uvádza, že dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Nedotýka sa najmä platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti, ani účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru.

Článok 5 vylučuje použitie dohovoru na zodpovednosť predávajúceho za smrť alebo ublíženie na zdraví spôsobené tovarom ktorejkoľvek osobe.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Článok 6 umožňuje stranám vylúčiť použitie dohovoru alebo, s výnimkou článku 12, ktoréhokoľvek jeho ustanovenia alebo jeho účinky zmeniť.

Všeobecné ustanovenia (Kapitola II)

Článok 7 stanovuje, že pri výklade dohovoru sa prihliadne na jeho medzinárodnú povahu a na potrebu podporovať jednotnosť pri jeho použití a dodržiavaní dobromyseľnosti v medzinárodnom obchode. Otázky patriace do predmetu úpravy dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých dohovor spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.

Článok 8 upravuje výklad vyhlásení alebo iného správania strany. Vykladajú sa podľa jej úmyslu, ak druhej strane bol tento úmysel známy alebo jej nemohol byť neznámy. Ak sa toto ustanovenie nepoužije, vykladajú sa vyhlásenia alebo iné správanie strany podľa významu, ktorý by im prikladala za tých istých okolností rozumná osoba v tom istom postavení ako druhá strana.

Článok 9 hovorí, že strany sú viazané akoukoľvek zvyklosťou, na ktorej sa dohodli, a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, predpokladá sa, že strany sa nepriamo dohodli, že na zmluvu alebo na jej uzavieranie sa má použiť zvyklosť, ktorú obe strany poznali alebo mali poznať, a ktorú v medzinárodnom obchode v širokej miere poznajú strany zmluvy toho istého druhu v príslušnom obchodnom odvetví a spravidla ju dodržiavajú.

Článok 10 definuje, že v prípadoch, keď strana má viac miest podnikania, je rozhodujúce miesto podnikania, ktoré má najužší vzťah k zmluve a jej plneniu, s prihliadnutím na okolnosti stranám známe alebo stranami zamýšľané kedykoľvek pred uzavretím zmluvy alebo pri jej uzavretí. V prípadoch, keď strana nemá miesto podnikania, je rozhodujúce jej bydlisko (sídlo).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Článok 11 uvádza, že zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti. Možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.

Článok 12 stanovuje, že ustanovenia článku 11, článku 29 a časti II dohovoru, ktoré pripúšťajú, aby uzavretie zmluvy o kúpe alebo dohoda o jej zmene alebo o zrušení alebo ponuka, jej prijatie alebo iný prejav vôle strán sa uskutočnili v akejkoľvek inej forme než písomnej, sa nepoužijú, ak ktorákoľvek strana má miesto podnikania v zmluvnom štáte, ktorý urobil vyhlásenie podľa článku 96 dohovoru. Strany nemôžu dohodnúť vylúčenie alebo zmenu účinku tohto článku.

Článok 13 definuje, že na účely tohto dohovoru písomná forma zahŕňa telegram a ďalekopis.

Uzavieranie zmluvy (Časť II)

Článok 14 definuje ponuku ako návrh na uzavretie zmluvy určený jednej alebo niekoľkým určitým osobám, ak je dostatočne určitý a prejavuje vôľu navrhovateľa, aby bol zaviazaný v prípade prijatia. Návrh je dostatočne určitý, ak je v ňom označený tovar a ak výslovne alebo nepriamo určuje množstvo a kúpnu cenu tovaru alebo obsahuje ustanovenia umožňujúce ich určenie. Návrh, ktorý nie je určený jednej alebo niekoľkým určitým osobám, sa pokladá iba za výzvu na podávanie ponúk, ibaže osoba robiaca návrh jasne uvedie opak.

Článok 15 hovorí, že ponuka pôsobí odvtedy, keď dôjde osobe, ktorej je určená. Ponuku, aj keď je neodvolateľná, možno zrušiť, ak dôjde zrušenie osobe, ktorej je ponuka určená, skôr alebo súčasne s ponukou.

Článok 16 stanovuje, že dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže sa ponuka odvolať, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je ponuka určená, skôr, než odoslala prijatie. Ponuka sa nemôže odvolať, ak z nej vyplýva ustanovením určitej lehoty pre prijatie alebo iným spôsobom, že je neodvolateľná, alebo ak osoba, ktorej bola určená, mohla dôvodne spoliehať na jej neodvolateľnosť, podľa toho konala.

Článok 17 uvádza, že ponuka, aj keď je neodvolateľná, zaniká, len čo navrhovateľovi dôjde jej odmietnutie.

Článok 18 definuje prijatie ako vyhlásenie urobené osobou, ktorej bola ponuka určená, alebo jej iné konanie naznačujúce jej súhlas s ponukou. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe nie sú prijatím. Prijatie ponuky sa stáva účinné v okamihu, keď vyjadrenie súhlasu dôjde navrhovateľovi. Prijatie nie je účinné, ak vyjadrenie súhlasu nedôjde navrhovateľovi v čase, ktorý určil, a ak nie je tento čas určený, v rozumnom čase s prihliadnutím na okolnosti obchodu, včítane rýchlosti oznamovacích prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil. Ústna ponuka sa musí prijať ihneď, ibaže z okolností vyplýva niečo iné.

Článok 19 stanovuje, že odpoveď na ponuku, ktorá sa zdá byť prijatím, ale obsahuje dodatky, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím ponuky a je protiponukou. Avšak odpoveď na ponuku, ktorá sa zdá byť prijatím, ale obsahuje dodatky alebo odchýlky, ktoré podstatne nemenia podmienky ponuky, je prijatím, ibaže navrhovateľ bez zbytočného odkladu ústne vznesie proti rozdielom námietky alebo za týmto účelom odošle oznámenie. Ak tak neurobí, sú súčasťou zmluvy podmienky uvedené v ponuke so zmenami obsiahnutými v prijatí. Dodatky alebo odchýlky, ktoré sa týkajú najmä kúpnej ceny, platenia, akosti a množstva tovaru, miesta a doby dodania, rozsahu zodpovednosti jednej strany voči druhej strane alebo riešenia sporov, sa považujú za podstatnú zmenu podmienky ponuky.

Článok 20 upravuje lehotu pre prijatie ponuky určenú navrhovateľom v telegrame alebo v liste začína plynúť od okamihu, keď sa telegram podá na odoslanie alebo od dátumu uvedeného v liste, a ak nie je taký dátum uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota pre prijatie ponuky určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisom alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď ponuka dôjde osobe, ktorej je určená. Štátne sviatky a dni pracovného pokoja v priebehu lehoty pre prijatie sa do nej započítavajú pri výpočte jej dĺžky.

Článok 21 hovorí, že neskoré prijatie má predsa len účinky prijatia, ak navrhovateľ bez odkladu upovedomí o tom ústne osobu, ktorej bola ponuka určená, alebo jej v tomto zmysle odošle správu. Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré obsahujú neskoré prijatie ponuky, vyplýva, že sa odoslali za takýchto okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bola ponuka určená, že považuje ponuku za zaniknutú, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.

Článok 22 stanovuje, že prijatie sa môže vziať späť, ak späťvzatie dôjde navrhovateľovi pred okamihom alebo v okamihu, keď by nastali účinky prijatia.

Článok 23 uvádza, že zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie ponuky sa stane účinným podľa ustanovení tohto dohovoru.

Článok 24 definuje, že na účely tejto časti dohovoru ponuka, vyhlásenie o prijatí alebo akýkoľvek iný prejav vôle dôjde osobe, ktorej sú určené, keď sa jej oznámia ústne alebo sa jej doručia akýmkoľvek iným spôsobom do vlastných rúk, do jej miesta podnikania alebo na jej poštovú adresu, alebo, ak nemá miesto podnikania alebo poštovú adresu, do jej bydliska (sídla).

Kúpa tovaru (Časť III)

Všeobecné ustanovenia (Kapitola I)

Článok 25 definuje podstatné porušenie zmluvy jednou zo strán ako také, ktoré spôsobuje takú ujmu druhej strane, že ju v značnej miere zbavuje toho, čo táto strana je oprávnená očakávať podľa zmluvy, ibaže strana porušujúca zmluvu nepredvídala také dôsledky a ani rozumná osoba v tom istom postavení by ich nepredvídala za tých istých okolností.

Článok 26 stanovuje, že vyhlásenie o odstúpení od zmluvy je účinné, len keď sa oznámi druhej strane.

Článok 27 uvádza, že ak strana v súlade s touto časťou dohovoru urobí oznámenie, žiadosť alebo iné oznámenie a zašle ich prostriedkami primeranými okolnostiam, oneskorenie alebo omyl pri odovzdávaní alebo skutočnosť, že nedošli do miesta určenia, nezbavuje túto stranu práva sa ich dovolávať, ibaže táto časť dohovoru výslovne neustanovuje niečo iné.

Článok 28 hovorí, že ak je strana oprávnená podľa tohto dohovoru požadovať plnenie akejkoľvek povinnosti druhej strany, nie je súd povinný rozhodnúť o naturálnom plnení, ibaže by tak rozhodol podľa svojho vlastného právneho poriadku o obdobných kúpnych zmluvách, ktoré nie sú upravené týmto dohovorom.

Článok 29 stanovuje, že zmluva sa môže zmeniť alebo ukončiť prostou dohodou strán. Písomná zmluva, ktorá obsahuje ustanovenie, že jej zmena alebo ukončenie dohodou strán vyžaduje písomnú formu, môže sa takto zmeniť alebo ukončiť len pri dodržaní tejto formy. Strana však môže svojím správaním stratiť možnosť dovolávať sa tohto ustanovenia v rozsahu, v akom druhá strana spoliehala na toto správanie.

Povinnosti predávajúceho (Kapitola II)

Článok 30 uvádza, že predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto dohovorom.

Dodanie tovaru a odovzdanie dokladov (Oddiel I)

Článok 31 stanovuje, že ak nie je predávajúci povinný dodať tovar v určitom inom mieste, jeho povinnosť dodať tovar spočíva v odovzdaní tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva o kúpe zahŕňa prepravu tovaru; pri tovare, ktorý je v zmluve určený jednotlivo alebo síce podľa druhu, avšak sa má dodať z určitého skladu alebo vyrobiť alebo zhotoviť, a strany vedeli v čase uzavretia zmluvy, že tovar je alebo sa má vyrobiť alebo zhotoviť v určitom mieste, v umožnení kupujúcemu nakladať tovar v tomto mieste, ak sa naň nevzťahuje ustanovenie písmena a); v ostatných prípadoch v umožnení kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy.

Viedenský dohovor a diplomatické styky

Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z 18. apríla 1961 upravuje diplomatické styky medzi štátmi. Je dôležité rozlišovať medzi Viedenským dohovorom o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch.

Problémy súvisiace s obvyklým pobytom dieťaťa

V praxi sa vyskytujú prípady, keď rodičia vycestujú s dieťaťom do zahraničia, kde jeden z rodičov pôsobí ako diplomatický zástupca. Po určitom čase sa jeden z rodičov rozhodne vrátiť s dieťaťom na Slovensko bez súhlasu druhého rodiča. V takýchto prípadoch vzniká otázka, či je možné iniciovať návratové konanie v zmysle Civilného mimosporového poriadku.

Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch je pobyt diplomatického zástupcu a jeho rodinných príslušníkov v krajine prijímajúceho štátu považovaný len za dočasný. Z tohto dôvodu sa za súčasnej právnej úpravy maloletému dieťaťu na území prijímajúceho štátu nevzniká obvyklý pobyt. Táto problematika je alarmujúca, pretože súdy často nepovažujú za podstatné zisťovať, kde deti aktuálne žijú a navštevujú školské zariadenia, keďže ich pobyt v prijímajúcom štáte pretrváva len do času ukončenia dočasného vyslania jedného z ich rodičov.

tags: #viedenska #zmluva #11. #apríla #informácie