Vodné plochy na Slovensku: Vlastníctvo a legislatíva

Slovensko, hoci malá krajina, disponuje pomerne pestrou škálou vodných plôch. Tieto vodné plochy, vrátane vodných tokov, vodných nádrží, rybníkov a takzvaných ostatných vodných plôch, sú obhospodarované mestskými a miestnymi rybárskymi organizáciami zastrešenými v Slovenskom rybárskom zväze (SRZ). Vlastníctvo a využívanie týchto plôch sa riadi komplexnou legislatívou, ktorá zohľadňuje rôzne aspekty, ako sú ochrana životného prostredia, verejný záujem a práva vlastníkov pozemkov.

Legislatívny rámec vodných plôch

Základným právnym predpisom upravujúcim oblasť vôd je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Tento zákon transponuje právne záväzné akty Európskej únie, ako je Rámcová smernica o vode, a stanovuje pravidlá pre ochranu, využívanie a hospodárenie s vodami na Slovensku.

Definície a klasifikácia vodných plôch

Vodný zákon definuje rôzne typy vodných plôch a stanovuje ich klasifikáciu. Dôležitým pojmom je "vodná plocha", ktorej definícia bola zavedená pre zjednotenie a zjednodušenie postupov pre zápis zmeny druhu pozemku katastrálnymi odbormi. Povrchové vody sú definované ako vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Podzemné vody sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane geotermálnej vody.

Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Sledované vodné cesty sú tie, na ktorých je prevádzka plavidiel regulovaná a monitorovaná. Prevádzkovateľ vodnej cesty je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel.

Vlastníctvo a správa vodných plôch

Vlastníctvo vodných plôch na Slovensku môže byť rôzne. Niektoré vodné plochy sú vo vlastníctve štátu, iné vo vlastníctve obcí, miest alebo súkromných osôb. Správu vodných tokov vykonávajú správcovia vodných tokov, ktorí sú zodpovední za ich udržiavanie a ochranu.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o vodné korytnačky

Štát môže založiť obchodnú spoločnosť, do ktorej vloží majetok štátu, ktorý má v správe Dopravný úrad a podnik štátneho podniku. Prioritný investičný majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve spoločnosti. Na tento majetok nemožno zriadiť záložné právo, ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať či inak previesť do vlastníctva iných právnických osôb a fyzických osôb okrem štátu alebo spoločnosti, ani ho prenechať do výpožičky.

Práva a povinnosti vlastníkov pozemkov pri vodných plochách

Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie signálnych znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva prevádzkovateľom vodnej cesty sa vykoná za primeranú náhradu. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd.

Ochranné pásma a obmedzenia činností

Vodné cesty majú ochranné pásma, ktoré sú územnými pásmi priľahlými k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary. V týchto pásmach platia obmedzenia činností, ktoré by mohli ovplyvniť plynulosť plavby alebo ohroziť životné prostredie. Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Dopravného úradu.

Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Dopravného úradu.

Povolenia a súhlasy

Na vykonávanie určitých činností na vodných plochách je potrebné povolenie alebo súhlas príslušných orgánov štátnej správy. Napríklad, na prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska na sledovanej vodnej ceste je potrebné rozhodnutie Dopravného úradu. Na zriadenie prístavu je potrebný súhlas ministerstva.

Prečítajte si tiež: Indikácie a kontraindikácie vodnej rehabilitácie

Stavba, ktorá zasahuje do vodnej cesty alebo ktorá vodnú cestu križuje, si vyžaduje záväzné stanovisko ministerstva ako dotknutého orgánu. Stavbu možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovala podmienky na prevádzku plavidiel.

Ochrana vôd a environmentálne ciele

Vodný zákon stanovuje environmentálne ciele, ktorých cieľom je dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd a podzemných vôd do roku 2027. Tieto ciele zahŕňajú ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody a podzemnej vody.

Monitorovanie a hodnotenie stavu vôd

Na zabezpečenie ochrany vôd sa vykonáva monitorovanie množstva, kvality a režimu povrchových vôd a podzemných vôd. Hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd slúži na spracovanie podkladov potrebných na tvorbu vodnej politiky, plánov manažmentu povodí, koncepcií využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy, na poskytovanie informácií verejnosti a na podávanie správ medzinárodným inštitúciám.

Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší. Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú viazané na povrchové vody. Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vodná bilancia a oznamovanie odberov a vypúšťaní

Vodná bilancia tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Využiteľným množstvom povrchovej vody je maximálne množstvo povrchovej vody, ktoré možno odoberať z profilu vodného toku za prijateľných technických, ekonomických a ekologických podmienok bez ovplyvnenia režimu vodného toku, ktoré by malo za následok zhoršenie kvalitatívneho stavu vôd.

Prečítajte si tiež: Význam denných stacionárov

Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného odberného miesta v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3mesačne na uspokojovanie osobných potrieb domácnosti a ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu na základe povolenia, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch. Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd v množstve nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne z domácnosti a ten, kto produkuje a vypúšťa odpadové vody, osobitné vody alebo geotermálne vody do povrchových vôd alebo podzemných vôd na základe povolenia, je povinný oznamovať údaje o týchto vypúšťaných vodách.

Rybárstvo a vodné plochy

Možnosti slovenských športových rybárov stráviť čas pri vode sú pomerne pestré. Naša malá krajina ponúka množstvo štátnych vodných plôch, ktoré obhospodarujú mestské a miestne rybárske organizácie zastrešené v Slovenskom rybárskom zväze (SRZ). Patria sem vodné toky, vodné nádrže, rybníky, či tzv. ostatné vodné plochy.

Súkromné revíry vs. zväzové vody

Charakter väčšiny súkromných vodných plôch je podobný zväzovým kaprovým vodám, preto možno porovnávať súkromné revíry so zväzovými kaprovými revírmi. Súkromníci si určujú vlastné pravidlá. Prihliadajú na veľkosť vodnej plochy, obsádku rýb a určite aj ekonomickú stránku veci, t.j. zisk z predaja povolení. V zimných mesiacoch sú väčšinou zatvorené a svoje služby začínajú ponúkať krátko potom, ako ustúpia ľady.

Zarybnenie a ochrana rýb

Väčšina zväzových vôd sa zvykne zarybňovať raz, prípadne dvakrát ročne. Ihneď na to je v danom revíri zákaz lovu. Následne pri opätovnom umožnení lovu dochádza k rýchlemu vyloveniu väčšiny násady. Súkromné revíry fungujú predovšetkým v režime „chyť a pusť“, a preto v nich ryby dorastajú do úctyhodných rozmerov. Majiteľom záleží na ich kondícii a venujú im zvýšenú starostlivosť.

tags: #vodné #plochy #vlastníctvo #legislatíva #Slovensko