Financovanie politických strán na Slovensku: Príspevky za hlasy a ich vplyv

Financovanie politických strán je nevyhnutnou súčasťou ich fungovania a aktivít. Na Slovensku túto oblasť upravuje zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, ktorý stanovuje pravidlá pre získavanie a používanie finančných prostriedkov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o financovaní politických strán na Slovensku, s dôrazom na podmienky, pravidlá a navrhované zmeny.

Príspevky zo štátneho rozpočtu za volebné výsledky

Po parlamentných voľbách v roku 2023 dostanú politické strany za svoje výsledky celkovo 92,87 milióna eur. Tento príspevok si rozdelí osem strán a jedna koalícia, ktoré dosiahli aspoň tri percentá hlasov. Finančné prostriedky sa stranám budú vyplácať postupne každý rok počas štvorročného volebného obdobia 2023 až 2027.

Najviac peňazí získa strana Smer-SD, a to takmer 23,19 milióna eur. Nasleduje Progresívne Slovensko s takmer 18,29 milióna eur, Hlas-SD s 15,24 milióna eur a koalícia OĽANO (dnes hnutie Slovensko), Kresťanská únia, Za ľudí s 9,39 milióna eur. KDH dostane takmer 7,16 milióna eur, SaS takmer 6,62 milióna eur a SNS 5,92 milióna eur. Príspevok dostanú aj subjekty, ktoré sa do parlamentu nedostali, ale získali viac ako tri percentá hlasov: Hnutie Republika dostane takmer 3,68 milióna eur a Aliancia takmer 3,4 milióna eur.

Štruktúra príspevku

Príspevok sa delí na tri časti:

1. Príspevok za hlasy: Jednorazový príspevok za každý hlas získaný vo voľbách.
2. Príspevok na činnosť: Rovná sa celkovej sume príspevku za hlasy a je určený na bežnú činnosť strany.
3. Príspevok na mandát: Príspevok za každého poslanca zvoleného do Národnej rady.

Podmienky pre získanie príspevku

Nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu majú strany, hnutia a koalície, ktoré vo voľbách získajú viac ako 3 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Strana dostane za každý hlas príspevok vo výške 1 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za rok, ktorý predchádzal voľbám.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok a politické strany po voľbách

Výpočet príspevku na mandát

Strane patrí príspevok na mandát podľa počtu získaných mandátov v Národnej rade. Za prvých 20 mandátov získa strana tridsaťnásobok priemernej mesačnej mzdy a za ďalšie mandáty dvadsaťnásobok priemernej mzdy. Táto suma sa vypláca na jeden rok a jeden mandát počas celého volebného obdobia. Ak strana kandidovala v rámci volebnej koalície, príspevok na mandát sa vypláca tej strane, pre ktorú sa mandát získal.

Kandidátne listiny a volebný proces

Pre účasť vo voľbách musí politická strana alebo hnutie spĺňať určité podmienky. Kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa zákona č. 85/2005 Z. z. Táto listina sa doručuje v listinnej aj elektronickej forme zapisovateľovi Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán najneskôr 90 dní predo dňom konania volieb. Splnomocnenec strany musí pri doručení preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom.

Na kandidátnej listine môže politická strana uviesť svoj grafický znak (logo). Koalícia môže na kandidátnej listine uviesť grafické znaky politických strán tvoriacich koalíciu.

Vrátenie kaucie

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb politickej strane alebo koalícii, ktorej kandidátna listina nebola zaregistrovaná, alebo politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.

Delegovanie členov do volebných komisií

Politické strany majú právo delegovať svojich zástupcov do volebných komisií. Oznámenie o delegovaní člena a náhradníka do okrskovej volebnej komisie doručí politická strana starostovi obce (primátorovi mesta, starostovi mestskej časti) v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb. Člen okrskovej volebnej komisie nemusí mať trvalý pobyt v obci, v ktorej vykonáva funkciu člena okrskovej volebnej komisie. Lehota na doručenie oznámenia sa končí uplynutím posledného dňa lehoty.

Prečítajte si tiež: Priority politických strán pre seniorov

V listinnej forme možno doručiť oznámenie o delegovaní člena osobne alebo prostredníctvom pošty. Členstvo vo volebnej komisii vzniká delegovaním člena do volebnej komisie (doručením oznámenia o delegovaní starostovi obce, resp. prednostovi okresného úradu, predsedovi štátnej komisie). Zložením zákonom predpísaného sľubu sa člen volebnej komisie ujíma svojej funkcie. Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí zo všetkých členov komisie svojho predsedu a podpredsedu žrebom.

Členstvo vo volebnej komisii zaniká dňom doručenia písomného oznámenia o odvolaní člena politickou stranou, ktorá ho delegovala alebo doručením písomného oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi volebnej komisie, ktorej je členom. Predseda volebnej komisie povolá náhradníka, ak bol politickou stranou náhradník v zákonnej lehote v oznámení určený.

Zabezpečenie poriadku vo volebnej miestnosti

V prípade narušenia poriadku vo volebnej miestnosti je predseda okrskovej volebnej komisie, v jeho neprítomnosti podpredseda komisie, povinný vyzvať člena okrskovej volebnej komisie, aby sa zdržal svojho konania.

Navrhované zmeny vo financovaní strán

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval o navrhovaných zmenách vo financovaní politických strán. Cieľom týchto zmien je konsolidácia verejných financií a motivácia strán k zodpovednosti a spravodlivému súťaženiu o dôveru občanov.

Krátenie príspevkov

Navrhuje sa zníženie príspevkov za výsledok v parlamentných voľbách o 30 %. Úspora pre štát môže za tri roky dosiahnuť až 32 miliónov eur. Podľa neho bude možné krátiť príspevok na činnosť a príspevok na mandát, na ktoré vznikne nárok v roku 2026. Príspevok za hlasy bol vyplatený celý už po voľbách. V novom volebnom období nastane krátenie všetkých 3 príspevkov v prípade, ak deficit rok pred voľbami bude 3 a viac percentá.

Prečítajte si tiež: Tipy pre pútavý diskusný príspevok

Zvýšenie volebnej kaucie

Zvýši sa volebná kaucia pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (zo 17 000 na 50 000 eur) a do Európskeho parlamentu (z 1 700 na 25 000 eur).

Volebná kaucia

Volebná kaucia bola zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 (č. 333/2004 Z.z.). Cieľom bolo zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“ a odradiť od realizácie pasívneho volebného práva politické strany, ktoré nemali záujem kandidovať vo voľbách z dôvodu vážnych politických ambícií presadzovania záujmov časti spoločnosti, ale skôr z dôvodu verejnej prezentácie svojich súkromných záujmov. Politická strana alebo koalícia uhradí kauciu vo výške 17 000 eur najneskôr 90 dní predo dňom volieb.

Osobitný platobný účet a finančné operácie

Na financovanie volebnej kampane musí politická strana využívať osobitný platobný účet vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Tento účet musí byť transparentný, t. j. verejnosť má prístup k prehľadu platobných transakcií zrealizovaných na tomto účte.

Pravidlá pre finančné prostriedky na osobitnom účte

Na osobitný platobný účet možno vkladať finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu. Nie je možné vkladať finančné prostriedky na osobitný platobný účet prostredníctvom poštového poukazu. Na osobitný platobný účet možno vložiť finančné prostriedky do 48 hodín predo dňom konania volieb. Po tejto lehote nesmú byť na osobitný platobný účet prijaté finančné prostriedky.

S finančnými prostriedkami na osobitnom platobnom účte nepoužitými na volebnú kampaň nemožno nakladať 90 dní po vyhlásení výsledkov volieb a počas konania vo veci porušenia pravidiel financovania volebnej kampane.

Vrátenie neoprávnených darov

Ak politická strana prijme peňažný dar od darcu, ktorý nie je identifikovateľný, je povinná vrátiť darcovi peňažný dar v lehote do 60 dní. Ak by však už v tom čase účet darcu neexistoval, politická strana je povinná túto skutočnosť bezodkladne oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky a peňažný dar poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu.

Úhrada nákladov volebnej kampane

V prípade, že disponibilný zostatok na osobitnom platobnom účte politickej strany nie je dostačujúci na uhradenie jej záväzkov z volebnej kampane, je možné finančné prostriedky na ich úhradu previesť na osobitný platobný účet z bežného účtu politickej strany.

Volebná kampaň a jej financovanie

Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.

Subjekty volebnej kampane

Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sú subjektmi oprávnenými viesť volebnú kampaň iba kandidujúce politické strany. Kandidáti, uvedení na kandidátnej listine politickej strany, si nemôžu financovať (viesť) volebnú kampaň sami. Financovanie volebnej kampane prináleží výlučne kandidujúcej politickej strane, ktorá náklady na ňu musí uhrádzať zo svojho osobitného platobného účtu.

Limity na volebnú kampaň

Každá politická strana tvoriaca koalíciu môže na volenú kampaň vynaložiť najviac 3 000 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty.

Povinnosti politickej strany

Politická strana je povinná viesť na osobitnom platobnom účte všetky finančné prostriedky vynakladané na volebnú kampaň. Politická strana je povinná zabezpečiť, aby po lehote 48 hodín predo dňom konania volieb nemohli byť na osobitný platobný účet pripísané finančné prostriedky. Politická strana je povinná doručiť najneskôr v 30. deň po dni vyhlásenia výsledkov volieb Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň. Politická strana je povinná uchovávať výpisy z osobitného platobného účtu päť rokov od ich vydania.

Záverečná správa o nákladoch na volebnú kampaň

Politická strana je povinná predložiť Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň v listinnej podobe a zároveň v elektronickej podobe.

Zisťovanie názorov voličov a volebné prieskumy

Samotné zisťovanie názoru voličov na určitú tému, ktoré robí politická strana a ktoré nespĺňa podmienky volebného prieskumu podľa zákona, sa nepovažuje za volebný prieskum podľa zákona, a preto sa nezapočítava do nákladov politickej strany na volebnú kampaň a ani do nákladov na jej propagáciu v čase 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb. Avšak ak politická strana zverejnenie výsledku takéhoto zisťovania využije na svoju propagáciu, náklady vynaložené na toto zisťovanie je povinná započítať do nákladov na volebnú kampaň, resp.

Financovanie strán a volebný výsledok v roku 2023

Podľa prepočtov mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko (TIS) investovali strany do presviedčania voličov v predčasných parlamentných voľbách takmer 21 miliónov eur. Väčšie preferencie voličov znamenajú nielen viac mandátov a moci, ale aj vyššie sumy príspevkov zo štátneho rozpočtu. Na tie má nárok každá politická strana, ktorá v parlamentných voľbách získala hlasy aspoň troch percent voličov.

Smeru tak za 681-tisíc hlasov patrí suma 8,88 milióna eur a menej úspešnému Hlasu necelých 5,7 milióna. Priemerná mzda bola 1 304 eur, takže každý krúžok strane prinesie 13 eur a štyri centy.

S najväčšou sumou príspevku bude hospodáriť strana Roberta Fica. PS investovalo do kampane viac ako dva milióny eur a značnú časť výdavkov financovalo z pôžičiek. Státisícové sumy získala strana od súkromných podnikateľov, napríklad spolumajiteľa siete obchodov s elektronikou Nay Petra Zálešáka či autora softvéru Slido Petra Komorníka. Zaviazala sa pritom dlhy splatiť hneď po tom, ako dostane výplatu príspevku za hlasy.

Podobný osud čaká i štátny príspevok Hlasu. Miliónový dlh má na krku aj menšia strana Kresťanská únia (KÚ), ktorá si prekvapivo tesne pred voľbami požičala obrovskú sumu. Úspech trojkoalície OĽANO, Za ľudí a KÚ však ultrakonzervatívnej strane garantuje slušné príjmy až do roku 2027. Strany totiž spolu dostanú vyše deväť miliónov eur. Rozdeliť si ich môžu podľa toho, ako sa medzi sebou dohodnú, zákon túto otázku nerieši.

Matovičovo hnutie OĽaNO sa po voľbách bude musieť uskromniť. Do súboja totiž išlo ako politický subjekt s najväčším finančným majetkom, ktorý dokázalo nazbierať za tri roky vládnutia. Šancu vrátiť pôžičky zo štátneho príspevku dostanú i hnutia Aliancia či Republika, ktoré budú v najbližších rokoch pôsobiť ako mimoparlamentné. Obe sa tiež vo veľkom spoliehali na úvery od sympatizantov. Maďarská strana si napríklad požičala vyše pol milióna eur od podnikateľa Dezidera Németha.

Strana Demokrati Eduarda Hegera tak minula na kampaň vyše milióna eur, na prekročenie trojpercentnej bariéry jej chýbalo vyše 2 000 hlasov. Podľa informácií TIS Demokrati predvolebné aktivity financovali prevažne z peňazí strany Spolu, s ktorou sa na jar zlúčili. Okrem toho si požičali necelých 300-tisíc eur, z toho až 90-tisíc od manžela líderky kandidátky Andrey Letanovskej. Bez štátneho financovania zostalo tiež hnutie Sme rodina bývalého predsedu parlamentu Borisa Kollára. S výsledkom 2,2 percenta hlasov zostalo mimo Národnej rady, aj keď na kampani vôbec nešetrilo. Podľa TIS na reklamy vynaložilo vyše 1,8 milióna eur, čo presahuje sumu jej príjmov za vlaňajší rok.

Hospodárenie politických strán

FinStat sa pred voľbami pozrel na hospodárenie politických strán z hľadiska účtovných závierok. V súčasnosti je na Slovensku aktívnych 59 zo 168 politických subjektov. Medzi „najbohatšie“ strany patria spravidla tie, ktoré v posledných parlamentných voľbách 2020 preliezli 3 % hranicu, čím sa kvalifikovali na prijatie štátneho príspevku za voľby. Okrem štátneho príspevku za voľby žijú strany prioritne z darov a pôžičiek a marginálne z členských príspevkov. Najväčšie dary v roku 2022 dostala strana HLAS - sociálna demokracia, Team Bratislava či Kresťanskodemokratické hnutie. Najväčšie výdavky má SMER - sociálna demokracia, a to prevažne na fungovanie strany a propagáciu. Aj výdavky ostatných strán slúžia najmä na bežný chod a propagovanie. Marginálne použijú prostriedky na mzdy zamestnancov strán.

Z hľadiska aktív majú strany najviac peňazí na bankových účtoch a v hotovosti. Zvyšok aktív tvorí nehnuteľný majetok v podobe stavieb a pozemkov. V tejto oblasti je „najbohatšou“ stranou SME RODINA, ktorej hodnota stavieb predstavuje viac ako 2,5 milióna eur. Výnimkou spomedzi strán je Sloboda a Solidarita, majúca vyše 1,8-miliónový podiel vo vlastnej spoločnosti Liberálny dom s. r. Ministerstvo vnútra SR eviduje na Slovensku celkovo 168 politických strán, z ktorých je 108 v likvidácii a jedna - strana VLASŤ - je v konkurze.

Celkové výnosy 55 strán (vrátane strany VLASŤ) dosiahli v predvolebnom roku 2022 viac ako 18,8 milióna eur. Celkové výnosy strán sú najvyššie vždy vo volebnom roku, keďže 50 až 90 % z nich tvorí štátny príspevok za voľby. Druhou najväčšou položkou výnosov sú výnosy z použitia fondu. Dané výnosy sme od roku 2015 zaznamenali len pri troch stranách: SMER - sociálna demokracia, SME RODINA a Slovenská národná strana, ktorá ich vykázala len raz v roku 2019. Treťou najväčšou položkou sú prijaté príspevky od fyzických osôb.

V roku 2021 a 2022 mala najvyššie príspevky od fyzických osôb a dary strana HLAS - sociálna demokracia(viac ako 466-tisíc v roku 2022 a viac ako 255-tisíc v roku 2021). Najviac jej darovali hlavní členovia strany alebo podnikatelia, ktorí kandidovali v komunálnych voľbách. HLAS má od vzniku strany v roku 2020 z prijatých príspevkov a z príspevkov od členov viac ako 90 % výnosov. V roku 2022 bola druhou v poradí mestská strana Team Bratislava, ktorá v danom roku podporila súčasného primátora Bratislavy Matúša Valla. Treťou v poradí je Kresťanskodemokratické hnutie (ďalej len „KDH“) s príspevkami a darmi vo výške viac ako 195-tisíc eur.

Najväčšiu položku nákladov politických strán tvoria tzv. ostatné služby a osobitné náklady. Do ostatných služieb účtujú náklady na bežnú činnosť strán a do osobitných nákladov výdavky na ťažiskové aktivity strán, ktoré súvisia s činnosťou, ako je propagácia a prezentácia strany. Ďalšou významnejšou položkou sú mzdové náklady, ktoré v zásade odzrkadľujú hrubé mzdy zamestnancov politických strán. V roku 2022 a 2021 len 9 strán niekoho zamestnávalo. Najviac zamestnancov mal SMER(v oboch rokoch 32 zamestnancov).

V roku 2022 malo najvyššie záväzky Progresívne Slovensko (súčet dlhodobých a krátkodobých záväzkov), a to viac ako 721-tisíc eur. Druhým subjektom s najvyššími záväzkami je strana ZA ĽUDÍ - viac ako 428-tisíc eur.

Najvyššie aktíva mala v roku 2022 strana OĽANO - viac ako 12,2 milióna, pričom väčšinu tvoria finančné účty (11,5 mil. eur), na ktorých sú prostriedky zo štátneho príspevku za voľby. Druhou v poradí je strana SMER - sociálna demokracia, ktorá má aktíva v hodnote viac ako 7,9 milióna eur. Väčšinu z toho tvoria finančné účty, ale približne 300-tisíc predstavujú stavby.

tags: #volby #financovanie #politickych #stran #prispevky #za