Parlamentné voľby a štátny príspevok: Podmienky a súvislosti

Predčasné parlamentné voľby sú významnou udalosťou, ktorá rozhoduje o budúcom smerovaní Slovenska. Politické strany sa snažia osloviť voličov prostredníctvom svojich programov, v ktorých predstavujú svoje vízie a plány pre správu štátu. Dôležitou súčasťou fungovania politických strán je aj ich financovanie, ktoré ovplyvňuje ich schopnosť viesť kampaň a presadzovať svoje ciele. Financovanie politických strán je dôležitým krokom pre ich ďalšie fungovanie či aktivity. Zaujímavosťou je, že sa vykonáva výhradne iba po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Volebné preferencie a programy strán

Podľa prieskumov verejnej mienky agentúry Focus by voľby vyhrala strana Smer-SSD. Strany predstavili svoje programy, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti života, vrátane školstva, sociálnej politiky a ekonomiky. Strany sa snažia osloviť mladých voličov.

Financovanie politických strán zo štátneho rozpočtu

Financovanie strán je dôležitým krokom pre ich ďalšie fungovanie či aktivity. Zaujímavosťou je, že sa vykonáva výhradne iba po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Najdôležitejším zdrojom financovania politických strán je štátny rozpočet. Konkrétny spôsob financovania určuje zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach.

Príspevok za hlasy

Nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu majú strany, hnutia a koalície, ktoré vo voľbách získajú viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Za každý hlas strana, hnutie alebo koalícia získa príspevok vo výške jedného percenta z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za minulý kalendárny rok.Strany, ktoré uspeli v predošlých voľbách, sú vo výhode, lebo im na kampaň stačia príspevky od štátu za voľby.

Príspevok na činnosť

Nárok na tento príspevok vzniká strane, ktorá získala príspevok za hlasy. Príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov. V roku konania volieb sa vyplatia najviac tri podiely, v každom celom roku volebného obdobia sa vyplatí 12 podielov a v roku konania nasledujúcich volieb sa vyplatia zvyšné podiely.

Prečítajte si tiež: Priority politických strán pre seniorov

Príspevok na mandát

Strane patrí podľa počtu získaných mandátov v národnej rade príspevok na mandát v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby (teda určujúcim je priemerná mzda za rok 2022 - podľa údajov ŠÚ SR bola priemerná mzda vo výške 1304 eur). Za každý získaný mandát, a to najviac za 20 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za 21. Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval. Ak strana kandidovala v rámci volebnej koalície, príspevok na mandát sa vypláca tej strane, pre ktorú sa mandát získal. Nárok na príspevok na mandát vzniká strane za celý mesiac, v ktorom sa konali voľby.

Zmeny vo financovaní strán navrhované Ministerstvom vnútra

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok informoval o navrhovaných zmenách vo financovaní politických strán. Cieľom týchto zmien je konsolidácia verejných financií a motivácia strán k zodpovednosti a spravodlivému súťaženiu o dôveru občanov.

Krátenie príspevkov

Navrhuje sa zníženie príspevkov za výsledok v parlamentných voľbách o 30 %. Úspora pre štát môže za tri roky dosiahnuť až 32 miliónov eur. Podľa neho bude možné krátiť príspevok na činnosť a príspevok na mandát, na ktoré vznikne nárok v roku 2026. Príspevok za hlasy bol vyplatený celý už po voľbách. V novom volebnom období nastane krátenie všetkých 3 príspevkov v prípade, ak deficit rok pred voľbami bude 3 a viac percentá.

Zvýšenie volebnej kaucie

Zvýši sa volebná kaucia pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (zo 17 000 na 50 000 eur) a do Európskeho parlamentu (z 1 700 na 25 000 eur).

Volebná kaucia

Volebná kaucia bola ako nový inštitút zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 (č. 333/2004 Z.z.). Cieľom jej zavedenia bolo zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“, ako aj odradiť od realizácie pasívneho volebného práva politické strany, ktoré nemali záujem kandidovať vo voľbách z dôvodu vážnych politických ambícií presadzovania záujmov časti spoločnosti, ale skôr z dôvodu verejnej prezentácie svojich súkromných záujmov; tiež z dôvodu, že s takouto prezentáciou sú spojené reálne náklady na výkon volieb z verejných zdrojov (tlač volebných lístkov a pod. Politická strana alebo koalícia, vo výške 17 000 eur, uhradí kauciu najneskôr 90 dní predo dňom volieb. Kaucia sa uhrádza na osobitný účet, ktorý na tento účel zriadi ministerstvo. Ministerstvo vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb tej politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.

Prečítajte si tiež: Tipy pre pútavý diskusný príspevok

Reakcie na návrhy zmien

Poslanci Národnej rady za Hlas-SD Miroslav Čellár a Roman Malatinec nepovažujú zníženie kvóra na sedem percent za dobrý nápad. Poslanec za SNS Roman Michelko s návrhom premiéra nesúhlasí. Zvyšovanie kvóra by znamenalo, že značná časť politických názorov by nebola v parlamente reprezentovaná. Bolo by to oslabenie demokracie na úkor ľahšieho vládnutia. Navrhovaných sedem percent pre strany a zvýšenie volebnej kaucie by podľa neho znamenalo zatváranie dverí pre ľudí, ktorí sa chcú politicky angažovať.

Priebeh volieb a účasť voličov

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej ako NR SR) budú, tak ako je tomu od roku 2004, prebiehať iba v jeden deň. Presnejšie, voľby sa uskutočnia v sobotu 30. septembra 2023 od 7:00 hod. do 22:00 hod. Účasť v parlamentných voľbách, ktoré sa konali v sobotu 30. septembra 2023, dosiahla 68,51 percenta, k urnám prišlo a zahlasovalo 3 007 123 voličov. Potvrdila to v nedeľu 1. októbra 2023 Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Volebný prah prekročilo šesť politických strán a jedna koalícia. Prepadlo 16,5 percenta hlasov. Najviac hlasov od voličov získala strana Smer-SD (22,94 %), na druhom mieste skončilo Progresívne Slovensko (17,96 %), tretí je Hlas-SD (14,7 %). Pred bránami parlamentu ostala Republika (4,75 %) a Aliancia (4,38 %) percenta.

Dôležité informácie pre voličov

• Voličský preukaz: Ak volič nebude môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorom je zapísaný do zoznamu voličov (v mieste jeho trvalého bydliska), môže požiadať obec v mieste jeho trvalého bydliska o vydanie voličského preukazu.
• Hlasovanie mimo volebnej miestnosti: Ak sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti a zdržiava sa v čase voľby v obci, kde má trvalý pobyt, alebo má voličský preukaz, môže požiadať okrskovú volebnú komisiu, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti - doma či v nemocnici.
• Preukázanie totožnosti: V zásade je úplne postačujúce mať pri sebe občiansky preukaz.
• Prednostné hlasovanie: Na hlasovacom lístku môže zakrúžkovať štyroch konkrétnych kandidátov, ktorým dáva prednosť.

Programové priority strany SMER - SSD

SMER - slovenská sociálna demokracia (SMER - SSD) sa v prípade účasti vo vláde v rokoch 2023 - 2027 plne sústredí na naplnenie Ústavou SR predpísaných parametrov Slovenska ako sociálneho štátu a ekologickej a trhovej ekonomiky (článok 55 ods. 1 Ústavy SR), pričom všetky tri parametre (sociálny, ekologický a trhový) považuje SMER - SSD za rovnocenné. Medzi priority patrí profesionalita a zdravý rozum vo výchovno - vzdelávacom procese na všetkých jeho stupňoch, okamžitý krízový manažment Plánu obnovy s minimálnymi zásahmi do existujúceho nastavenia týchto finančných mechanizmov.

SMER - SSD v prípade účasti vo vláde zriadi na základe pozitívnych skúseností z boja proti finančnej kríze (2009-2010) Radu solidarity a rozvoja ako orgán posilneného sociálneho dialógu (tripartita plus). SMER - SSD rešpektuje, že Slovensko ako vyspelý sociálny štát nemôže existovať bez funkčnej trhovej a ekologicky orientovanej ekonomiky. Podpore hospodárskeho rastu a vhodnému podnikateľskému prostrediu bude SMER - SSD garantovať rovnakú ochranu ako sociálnemu štátu.

SMER - SSD otvorene spochybňuje funkčnosť neregulovaného voľného trhu (zázračná ruka trhu sa v krízových situáciách vždy obrátila proti najslabším) a je zástancom silných regulačných zásahov a intervencií zo strany štátu, kde to bude nevyhnutné. SMER - SSD je presvedčený, že rozumná regulácia ekonomiky spoločne so sociálnymi programami podporujúcimi kúpyschopnosť obyvateľstva podporuje ekonomický rast a celkovú výkonnosť hospodárstva. Pre zamestnancov bude opäť presadzovať zrušené výhody silného kolektívneho vyjednávania, ktoré vždy zabezpečuje rýchlejší rast miezd a zamestnaneckých výhod, či stabilitu pracovného času.

Prečítajte si tiež: Transparentnosť prezidentských volieb

V boji proti zdražovaniu je SMER - SSD pripravený použiť celý existujúci regulačný rámec a kde to bude nevyhnutné, vytvárať nový efektívny rámec. V kombinácii s potrebnými kompenzačnými opatreniami na úrovni právnických aj fyzických osôb bude SMER - SSD garantovať právo občanov na tovary a služby za dostupné ceny, presadzovať ústavné právo na hotovosť ako aj právo podnikateľského sektora na primeraný zisk. Nevyhnutná bude efektívna podpora z rôznych finančných zdrojov (predovšetkým štátne schémy podpory) pre poľnohospodárov, prvovýrobcov, potravinárov pre zvyšovanie potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti.

SMER-SSD považuje za svoju morálnu a sociálnu povinnosť reprezentovať predovšetkým záujmy pracujúcich ľudí, rodín a seniorov. SMER - SSD nadviaže na silné sociálne programy z obdobia účasti vo vláde (cestovanie zadarmo, kúpeľné programy, bezplatné školské lyžiarske výcviky a pod.). SMER - SSD ako podmienku účasti v novej vláde kladie opätovné schválenie plnohodnotného 13.

SMER - SSD bude pri poskytovaní a budovaní nájomného bývania prioritne spolupracovať so samosprávami. Zvýši nenávratný štátny príspevok pre mestá a obce budujúce nájomné bývanie a administratívne uľahčí čerpanie lacných úverov zo ŠFRB. Rovnako bude presadzovať štátnu podporu nájomného bývania v mestách a obciach len v lokalitách vyžadujúcich ponuku nájomného bývania. Nefungujúci program výstavby nájomných bytov predstavený súčasnou vládou (2020-2023) musí prejsť revíziou. SMER- SSD bude v prípade pretrvávajúcich vysokých úrokových sadzieb na hypotekárne úvery presadzovať zmysluplnú štátnu bonifikáciu úrokovej sadzby resp.

SMER - SSD bude viesť pravidelný dialóg so stavovskými zdravotníckymi organizáciami pre obnovenie štandardnej, nekonfliktnej a pokojnej atmosféry v zdravotníckom sektore. SMER - SSD využije partnerstvo súkromného a verejného sektora (PPP) pre program modernizácie a výstavby nových zdravotníckych zariadení. V spolupráci so stavovskými zdravotníckymi organizáciami SMER - SSD príjme motivačné opatrenia na návrat lekárov, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov na Slovensko. SMER - SSD sa nebude vyhýbať kontroverzným stabilizačným mechanizmom na udržanie absolventov LF na Slovensku.

SMER - SSD odmieta prepisovanie dejín a násilné pretláčanie liberálnej a progresivistickej ideológie do školských osnov. SMER - SSD bude súhlasiť so zmenami v učebných osnovách, pokiaľ majú garantovať moderné a inovatívne postupy a pokiaľ majú reflektovať na požiadavky a trendy trhu práce. SMER - SSD bude venovať osobitnú pozornosť, aby v spolupráci s územnou samosprávou (mestá, obce, VÚC) a ďalšími zriaďovateľmi škôl a školských zariadení zabezpečil dostatok finančných zdrojov a kapacít na dostupnú školskú infraštruktúru.

tags: #parlamentné #voľby #štátny #príspevok #podmienky