Vplyv vzdelávania na kvalitu života seniorov: Štúdie a iniciatívy na Slovensku

Starnutie populácie predstavuje jednu z najvýznamnejších demografických výziev, ktorým čelí moderná spoločnosť. Slovensko nie je výnimkou a v reakcii na túto skutočnosť sa čoraz viac kladie dôraz na koncept aktívneho starnutia, ktorý je podporovaný aj na úrovni národných politík a stratégií. Aktívne starnutie sa v posledných rokoch stáva dôležitou témou v kontexte demografických zmien na Slovensku. Starnutie populácie so sebou prináša výzvy, ale aj príležitosti, najmä ak sú seniori zapojení do spoločenského života a majú prístup k zmysluplným aktivitám. Cieľom nie je len predĺženie života, ale najmä zlepšenie jeho kvality aj v pokročilom veku.

Aktívne starnutie ako strategický prístup

Aktívne starnutie na Slovensku predstavuje strategický prístup k starnutiu populácie, ktorý sa zameriava na podporu zdravia, participácie a bezpečnosti starších ľudí s cieľom zlepšiť ich kvalitu života. Svetová zdravotnícka organizácia definuje aktívne starnutie ako proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, participáciu a bezpečnosť s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí počas ich starnutia (WHO, 2022).

Národný program aktívneho starnutia

Národný program aktívneho starnutia na roky 2021-2030 (NPAS) sa venuje podpore vzdelávania seniorov, pričom identifikuje digitálnu gramotnosť ako oblasť, v ktorej má Slovensko výrazné rezervy, najmä u ľudí nad 75 rokov. Tento dokument stanovuje strategické ciele zamerané na legislatívnu podporu celoživotného vzdelávania, zvýšenie informovanosti seniorov o vzdelávacích možnostiach a rozvoj ich kompetencií s ohľadom na pracovný trh.

Program aktívneho starnutia v Nitre

Mestský úrad v Nitre vypracoval Program aktívneho starnutia v Nitre na roky 2023 - 2030. Je strategickým dokumentom, ktorý si kladie za cieľ podporiť seniorov v aktívnom a dôstojnom živote, zlepšiť ich zdravie, sociálne väzby a celkovú kvalitu života.

Celoživotné vzdelávanie ako kľúčový prvok aktívneho starnutia

Jednou z kľúčových oblastí aktívneho starnutia je celoživotné vzdelávanie. Seniori sa čoraz častejšie zapájajú do vzdelávacích kurzov, univerzít tretieho veku, či komunitných aktivít. Vzdelávanie seniorov prináša prínosy nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť, keďže podporuje ich psychickú, fyzickú aj sociálnu pohodu (Duffková, Urban, Dubský, 2018). Obsah vzdelávania by mal byť flexibilný a reflektovať aktuálne spoločenské a prírodné zmeny (Krystoň, 2011). Úspešné vzdelávanie si vyžaduje poznanie potrieb starších dospelých, keďže ide o dobrovoľnú činnosť prispievajúcu ku kvalite života (Holczerová, Dvořáčková, 2014).

Prečítajte si tiež: Srdcové ochorenia a sociálna podpora

Univerzity tretieho veku

Univerzity tretieho veku na Slovensku predstavujú významnú možnosť edukácie pre starších dospelých, ktoré umožňujú ich osobnostný rozvoj a integráciu do spoločenského života. Na Slovensku funguje 17 univerzít tretieho veku, ktoré ponúkajú štúdium v rôznych oblastiach od jazykov po psychológiu.Univerzita tretieho veku (UTV) je jednou z progresívnych foriem vzdelávania seniorov. UTV neposkytuje ucelené vysokoškolské vzdelanie, aj keď objem a úroveň odovzdávaných informácií je “vysokoškolská”, keďže na UTV svojim poslucháčom prednášajú vysokoškolskí pedagógovia . Vzdelávanie na UTV je rozložené do viacerých semestrov s rôznym odborným zameraním. Univerzita tretieho veku ponúka seniorom vzdelávanie v najrozličnejších oblastiach života a rozširuje tak úroveň súčasného stavu ich poznania. Prijímanie poznatkov na prednáškach podnecuje poslucháča aj ku samostatnej vzdelávacej aktivite a dopĺňaniu informácií v tej oblasti, ktorú už poznal, alebo si vybral pre rozšírenie vedomostí novú oblať poznania, ktorá ho vždy zaujímala, ale pre nedostatok času v produktívnom veku sa jej nestihol venovať. Vzdelávanie sa tak stáva životným programom seniora. Schopnosť absolvovať vzdelávacie aktivity pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie staršieho človeka a vnímanie hodnoty seba samého. Poslucháč či absolvent univerzity tretieho veku, ktorý sa dokázal integrovať do sociálnych interakcií, môže veľmi pozitívne ovplyvňovať aj spôsob myslenia svojho okolia, keďže neaktívny starí ľudia často žijú v sociálnej a duševnej segregácii a majú tendenciu k dogmatickému mysleniu a negatívnemu hodnoteniu javov. Demografické zmeny predstavujú pre vzdelávanie na univerzitách tretieho veku nové výzvy. Je preto vhodné reflektovať požiadavky na vzdelávanie seniorov, rozširovať ponuku študijných odborov, aktualizovať oblasti záujmového vzdelávania a mať na zreteli tiež úroveň vzdelávania prichádzajúcich študentov, ktorí nezriedka majú vysokoškolské vzdelanie. Tak môžu UTV prispievať k príprave na múdre a dobré starnutie svojich poslucháčov.

Osvetové strediská

Okrem nich zohrávajú dôležitú úlohu aj osvetové strediská, ktoré na základe zákona o kultúrno-osvetovej činnosti zabezpečujú výchovno-vzdelávacie a kultúrne aktivity zamerané na rôzne cieľové skupiny vrátane seniorov. Tieto strediská organizujú prednášky, kurzy, tvorivé dielne, podujatia podporujúce občiansku angažovanosť a medzigeneračný dialóg. Takéto programy nielen rozvíjajú mentálnu kondíciu starších osôb, ale zároveň významne prispievajú k ich sociálnej inklúzii a kvalite života (Gracová, Selecký, 2017; Zákon č. 189/2015 Z.Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú regionálne osvetové strediská, ktoré sa aktívne podieľajú na tvorbe a realizácii programov podporujúcich aktívny spôsob života starších ľudí. Napríklad v Nitrianskom kraji zohrávajú významnú úlohu pri podpore aktívneho starnutia seniorov osvetové strediská (v Nitre, v Leviciach, v Topoľčanoch). Tieto inštitúcie organizujú rozmanité kultúrne, vzdelávacie a komunitné aktivity, ktoré majú za cieľ aktivizovať starších obyvateľov, podnecovať ich záujem o nové vedomosti a znižovať riziko sociálnej izolácie.

Krajské osvetové stredisko v Nitre

Krajské osvetové stredisko (KOS) v Nitre ponúka širokú škálu aktivít zameraných na rôzne oblasti kultúry a vzdelávania. Seniori sa môžu zapojiť do programov v oblastiach ako astronómia, slovo a divadlo, fotografia a film, folklór, hudba, spev, tanec, remeslá a výtvarné umenie.

Regionálne osvetové stredisko v Leviciach

Regionálne osvetové stredisko (ROS) v Leviciach sa zameriava na organizáciu kultúrnych podujatí, festivalov, súťaží, tvorivých dielní a výstav. Tieto aktivity sú prístupné aj seniorom, ktorí sa tak môžu aktívne zapájať do komunitného života, rozvíjať svoje záujmy a nadväzovať nové sociálne kontakty (Roslevice.sk, 2025).

Tribečské osvetové stredisko v Topoľčanoch

Tribečské osvetové stredisko v Topoľčanoch ponúka programy v oblastiach výtvarného umenia, fotografie, filmu, divadla, folklóru, hudby a spevu.

Prečítajte si tiež: Analýzy osamelosti seniorov a spoločenský kontext

Záujmové vzdelávanie seniorov

Záujmové vzdelávanie seniorov je súčasťou aktivít univerzít tretieho veku a predstavuje dôležitú formu neformálneho vzdelávania v staršom veku. Podľa Šeráka (2009) ide o rôzne aktivity, ktoré umožňujú jednotlivcom rozvíjať sa kreatívne vo voľnom čase, pričom zohľadňujú ich osobné záujmy. Záujmové vzdelávanie napomáha sebarealizácii, posilňuje pocit zmysluplnosti a subjektívnej spokojnosti (Kupcová, 2014).

Integrácia seniorov do spoločnosti a boj proti ageizmu

Cieľom spoločnosti nemá byť segregácia starších a starých ľudí, ale ich integrovanie do spoločnosti (Kalanin, 2008). Túto integráciu zabezpečia správne sociálne vzťahy, interakcie medzi generáciami, nemalá dávka tolerancie, keďže k starším ľuďom nemožno pristupovať ako k objektom, ktorými manipulujeme, ale oni sami majú rozhodovať o svojich záležitostiach. Ak model integrácie nefunguje dobre, dochádza k izolovanosti a bezmocnosti. Starší človek má pocity neistoty, úzkosti, pocit odcudzenia od spoločnosti. Môžme sa stotožniť s tvrdním že úroveň spoločnosti sa posudzuje podľa toho, ako sa spoločnosť dokáže postarať o svojich starých, chorých členov v nepriaznivých situáciách. Stratou starších ľudí stráca spoločnosť bohatstvo skúseností a tvoriví potenciál. V súčasnosti je postoj spoločnosti k starším ľuďom skôr negatívny. Starší ľudia predstavujú malý alebo žiadny ekonomický prínos pre spoločnosť. V dôsledku toho dochádza k diskriminácii starých ľudí v spoločnosti, o ktorej hovorí teória ageizmu.

Kvalita života seniorov a jej determinanty

Kvalita života je podmienená sociálnym postavením, ekonomickým zabezpečením a v neposlednom rade zdravotným stavom seniorov (Balogová, 2003). Kvalita života je zároveň subjektívnym prežívaním svojho stavu a môže byť dobrá i pri nepriaznivom vývoji zdravotnej situácie. Pocit samostatnosti, schopnosti a možnosti rozhodovať o svojom osude je veľmi dôležitý pre psychickú rovnováhu a schopnosť vyrovnávať sa so záťažovými situáciami (Dirgová, 2010). Prioritou sociálnej práce je preto udržanie prijateľnej kvality života každého jedinca. Je nevyhnutné venovať sa problematike adaptácie jedinca na starobu, ktorej cieľom je udržanie funkčnej rovnováhy medzi jedincom a prostredím, ktoré ho obklopuje. Hodnotenie kvality života sa stáva jedným z hlavných postupov, ako plánovať a hodnotiť výsledky sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ktorá je podmienená prístupom sociálnych a zdravotníckych pracovníkov ku klientom. Rozhodujúcou je spokojnosť, či nespokojnosť klienta (Dirgová, 2010). Úspešnosť adaptácie na starobu je závislá na individuálnej, osobnej výbave jedinca, ale takisto na miere pomoci a podpory zo strany spoločnosti. Človek k životu a k prežitiu potrebuje druhých ľudí (Kalanin, 2008). Sociálni pracovníci sa orientujú predovšetkým na medzigeneračné vzťahy a väzby, prípadne na ich deficit v živote starých ľudí a jeho dôsledky. Pozornosť sa venuje tiež otázke ekonomického zabezpečenia seniorov. Dostatočné ekonomické zabezpečenie umožňuje kvalitné prežívanie staroby. Adaptačnú schopnosť seniorov znižuje tiež prítomnosť somatických ochorení, pričom platí, že riziko adaptačného zlyhania sa zvyšuje pri závažnom ochorení alebo strate mobility (Kalanin, 2003). Komplexná starostlivosť o občanov vyššieho veku zahŕňa preto aspekty zdravotnej, psychologickej, ekonomickej i sociálnej starostlivosti. Starý človek je často v dnešnej hektickej dobe dezorientovaný, stráca svoje vitálne fyzické i psychické schopnosti. Vyžaduje si tak určitú mieru nutnej pomoci pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a návykov. Vo svete sa dožíva staroby čoraz viac ľudí, ktorí túžia po kvalite života aj v tomto úseku života. S predlžujúcim sa priemerným ľudským vekom prežívanie staroby nadobúda novú kvalitu. Staroba predstavuje obdobie života so špecifickými kvalitami. Je preto dôležité poukázať na právo na dôstojnú starobu a zamyslieť sa nad možnosťami, ako zmeniť súčasné vnímanie starých ľudí v spoločnosti. Aj starému človeku musíme ponechať právo rozhodovať o sebe a vlastnom živote, lebo ľudská dôstojnosť je nezávislá od veku či zdravia a práve preto človek nemôže siahať na dôstojnosť iného človeka (Štefko, 2003). Pri skúmaní kvality života, subjektívnych pocitov pri prežívaní seniorského veku sa často stretávame tiež s pojmom spiritualita. Spiritualita je jedným z atribútov kvality života (Štefko, 2003). Starnutie zachytáva celé bio-psycho-sociálno-duchovné spektrum života jedinca, pričom aj duchovný aspekt patrí k obrazu staršieho človeka. Spiritualita nevyhnutne patrí do života seniora, dáva mu istý zmysel. Náboženskosť dopĺňa osobnosť staršieho človeka o vyrovnanosť so životom, o tzv. spokojnosť v duši, obohacuje ho o múdrosť, všeobecne platnú skúsenosť ľudstva a pod. (Kalanin, 2003). Práve ľudská dôstojnosť sa stala základom pre personálnu normu, na ktorej stavajú všetky spravodlivé etické systémy spoločnosti. V súčasnej gerontológii sa čoraz väčšia pozornosť venuje tzv. vitálnym mechanizmom života, ktoré podporujú možnosti jedincov spomaľovať nepriaznivé zmeny spojené so starobou. Jednou z možností je vytvorenie tzv. druhého životného programu, náplňou ktorého môžu byť vzdelávacie aktivity rôzneho druhu (Balogová, 2005). Veľmi obľúbenými sú inštitucionálne a voľnočasové typy vzdelávacích programov, ako napr. univerzity tretieho veku, prednáškové cykly v rámci klubov dôchodcov a odborné stretnutia v seniorských spolkoch. Voľný čas, ktorým disponujú starí ľudia, je potrebné vhodne vypĺňať. Je potrebné, aby sa seniori vrátili do aktívnej činnosti, aby sa zapojili do spoločensky užitočných prác, prípadne dostali šancu ukázať svoje skúsenosti aj v pracovnom procese (Drgová, 2010). Teórie aktívneho starnutia v centrách starnutia predpokladajú pretrvávanie potrieb aj v starobe - najmä potreby aktívnej činnosti a užitočnosti. K ich úbytku však dochádza odchodom do dôchodku. Seniori, ktorí študujú na univerzitách tretieho veku, trpia v zmenšenej miere depresiami, majú zvýšenú motiváciu nadobúdať nové vedomosti, pociťujú potrebu kvalitne využívať voľný čas a na úrovni prežívania sú optimistickejšie naladení, cítia sa lepšie, mladšie a zdravšie (Křivohlavý, 2011).

Vzdelávanie ako prostriedok rozvoja osobnosti a prekonávania negatívnych prejavov staroby

Je žiaduce nevylúčiť starých ľudí z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na určité povolanie, ale stáva sa prostriedkom na celoživotný rozvoj ľudskej osobnosti. Negatívne prejavy staroby nezávisia len od veku, ale sú často dôsledkom pocitu osamelosti a vyradenia zo života spoločnosti (Křivohlavý, 2011) . Práve skúsenosti z univerzít tretieho veku, ktoré vznikli aj na Slovensku, poukazujú na to, že aj starý človek sa môže cítiť užitočný v rodine, aj v spoločnosti. Ak starší ľudia dostanú príležitosť aktívne participovať na spoločenskom, kultúrnom a spolkovom živote, má to pozitívny vplyv na kvalitu ich života. Seniori by sa mali aktívne zaujímať o celospoločenské dianie a užitočne tráviť svoj voľný čas.

Záver

Aktívne starnutie predstavuje moderný a inkluzívny prístup k problematike starnutia, ktorý zdôrazňuje dôležitosť zdravého životného štýlu, celoživotného vzdelávania a spoločenskej angažovanosti starších ľudí. Príklady z praxe, ako sú programy univerzít tretieho veku či rôznorodé aktivity osvetových stredísk v Nitrianskom kraji, dokazujú, že aj v seniorskom veku možno žiť plnohodnotne, aktívne a zmysluplne. Tieto iniciatívy nielen prispievajú k osobnostnému rozvoju a psychickej pohode jednotlivcov, ale zároveň posilňujú solidaritu medzi generáciami a znižujú riziko sociálnej izolácie. Vzdelávacia aktivita pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie a osobnú hodnotu staršieho človeka. Netreba preto vylúčiť starých ľudí ani z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na povolanie, ale stáva sa prostriedkom na rozvoj ľudskej osobnosti.

Prečítajte si tiež: Sociálny vplyv: Konformita

tags: #vplyv #vzdelavania #na #kvalitu #zivota #u