
Osamelosť je komplexný a čoraz naliehavejší problém, ktorý postihuje všetky vekové skupiny, avšak so zvláštnym dopadom na seniorov. Tento článok sa zaoberá vplyvom spoločnosti na osamelosť seniorov, pričom analyzuje rôzne štúdie a výskumy, aby poskytol hlbší pohľad na tento fenomén.
Psychologička Petra Brandoburová hovorí o epidémii osamelosti, na ktorej sa čiastočne podieľala aj pandémia COVID-19. Osamelosť sa v minulosti spájala predovšetkým so staršími ľuďmi, no dnes zasahuje aj mladšie vekové skupiny, ktoré majú bohaté sociálne kontakty.
Brandoburová rozlišuje medzi sociálnou izoláciou, ktorá je objektívna a vyjadruje sa intenzitou sociálnych kontaktov, a osamelosťou, ktorá je subjektívnym vnútorným prežívaním negatívnych emócií. Michal Hajdúk dodáva, že osamelí ľudia nemusia byť vždy sociálne izolovaní a naopak.
Existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k osamelosti seniorov, vrátane:
Osamelosť má rozsiahle negatívne dôsledky na zdravie a pohodu seniorov:
Prečítajte si tiež: Srdcové ochorenia a sociálna podpora
Hoci sociálne siete mali pôvodne umožniť kontakt, často vedú k porovnávaniu sa, nespokojnosti, žiarlivosti a nerealistickým očakávaniam. Online komunikácia nedokáže plne nahradiť fyzický kontakt. Ľudia môžu byť vylúčení zo skupín a zažívať nepríjemné pocity.
Psychológ Michal Hajdúk získal grant na výskum osamelosti a sociálnej izolácie. V Európskej únii sa v roku 2022 realizoval rozsiahly prieskum, ktorý ukázal, že 12 až 13 percent ľudí na Slovensku sa cíti osamelí väčšinou alebo takmer vždy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a iné odborné organizácie považujú izoláciu a osamelosť za jeden z najdôležitejších problémov v oblasti verejného zdravia.
Riešenia pre osamelosť musia byť rôznorodé a zamerané na rôzne skupiny ľudí. Medzi možné intervencie patria:
Je dôležité rozlišovať medzi osamelosťou a preferenciou samoty. Samota môže byť zážitok, z ktorého môžeme načerpať veľa pozitívneho. Obdobia sebarozvoja bývajú často tie chvíle, keď sme sami so sebou. Krátkodobá osamelosť môže prispievať ku kreativite a novým nápadom.
Podľa Brandoburovej súvisí rast izolácie a osamelosti so zmenou hodnôt. V súčasnosti je sociálne oceňovanou hodnotou skôr výkon a produktivita, než vzťahy. Ľudia investujú minimum času a pozornosti do vzťahov.
Prečítajte si tiež: Sociálny vplyv: Konformita
V rozhádanej spoločnosti je dôležité komunikovať tak, aby sme sa spájali, nie vzďaľovali. Aj v blízkom kruhu rodiny sa môžeme cítiť osamelo, ak sú v nej politické a názorové rozdiely.
Sociálna izolácia a osamelosť môžu mať nepriamu spojitosť s radikalizáciou a so spoločenskou a politickou angažovanosťou. Osamelosť sa môže podieľať na atmosfére nedôvery v spoločnosti.
Ak sa pacient lieči na telesné ochorenie, často je potrebný externý dohľad. Ak u osamelého človeka nastal pokles kognície, nemusí napríklad brať lieky tak, ako má predpísané.
Vývinovo sú najviac ohrození osamelosťou najmladší a najstarší. V prípade starších ľudí to súvisí s klesajúcim množstvom sociálnych interakcií. Pri mladých je to odlišné, lebo v období dospievania majú najviac sociálnych interakcií. Tie interakcie súvisia s ich „self“ alebo „ja“.
Nedávna metaanalýza ukázala, že naprieč životom sú medzipohlavné rozdiely v osamelosti zanedbateľné. Obdobie po covidovej pandémii však prinieslo do terapie viac mužov, pričom mnohé z tém, ktoré preberajú, sa týkajú samoty.
Prečítajte si tiež: Dôchodok a trestné konanie
V zahraničí sa v rôznych národných programoch považuje riešenie osamelosti za prioritu. Vznikli nielen konkrétne kampane zamerané na zvyšovanie povedomia o tejto téme, ale aj konkrétne intervencie. V Spojenom kráľovstve existuje samostatná profesia, ktorá prepája zdravotnícky rezort s rezortom sociálnych služieb a záujmových komunitných činností.
Osamelosť seniorov je komplexný problém s rozsiahlymi dôsledkami na ich zdravie a pohodu. Spoločnosť má významný vplyv na osamelosť seniorov, a preto je dôležité, aby sa na riešení tohto problému podieľali rôzne sektory, vrátane zdravotníctva, sociálnych služieb a komunitných organizácií. Je potrebné zamerať sa na prevenciu osamelosti, podporu sociálnych kontaktov a vytváranie prostredia, ktoré seniorom umožní aktívne a zmysluplné zapojenie do spoločnosti.
Osamelosť je skrytým fenoménom súčasnej doby, ktorý sa týka rozmanitej skupiny osôb. Je to individuálna a vyplýva zo subjektívneho prežívania reálnej skutočnosti, pričom sa viaže na pocitový svet jedinca, ktorý vníma svoje postavenie v spoločnosti pod vplyvom rôznych životných udalostí tak, že sa cíti osamelý.
Weiss rozlišuje dva typy osamelosti:
Životný tranzit v seniorskom veku je obdobie, kedy do popredia vystupuje osamelosť. Tá nevzniká tým, „že by človek okolo seba nemal ľudí, ale skôr spočíva v tom, že s nimi nemôže zdieľať veci, ktoré sa mu javia ako dôležité“. Starnúci človek by sa mal zaoberať svojím úplným bytostným Ja. Vnútorná izolácia môže byť prežívaná rôzne: ako dobrodenie alebo ako trest.
#