Vycestovacia doložka pre Alexandra Dubčeka: Portrét doby a osobnosti

Dokumentárny film „Vycestovacia doložka pre Dubčeka“ režiséra Juraja Lihosita sa zameriava na obdobie života Alexandra Dubčeka od invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 až po jeho tragickú smrť. Film skúma, ako mašinéria československých mocenských orgánov rozhodovala o povolení vycestovať na Západ, a to najmä v prípade Alexandra Dubčeka, ktorý bol považovaný za "nepriateľa štátu". Film sa vracia do nedávnej minulosti, kedy o povolení na Západ rozhodovala mašinéria československých mocenských orgánov.

Dubček ako nepriateľ štátu

Normalizačná rétorika komunistickej strany v 70. rokoch urobila z Dubčeka jedného z najväčších nepriateľov štátu vnútri štátu. Lihosit sa zameriava práve na toto temné obdobie. Film sleduje aktivity Štátnej bezpečnosti (ŠTB), odpočúvanie, sledovanie a schôdzky s tajnými agentmi. Štylizované hrané rekonštrukcie zobrazujú príslušníkov ŠTB pri zakrádaní sa po uliciach, ukrývaní sa v autách, odpočúvaní a kontrolovaní pošty. Všetky tieto sekvencie vychádzajú z písomných dokumentov, správ zo sledovania a odpočúvania.

Udelenie doktorátu honoris causa v Bologni

Ústrednou zápletkou dokumentu je udelenie doktorátu honoris causa Dubčekovi Bolonskou univerzitou v roku 1988 a jeho následná cesta do Talianska. Pre osobu non grata, neustále sledovanú tajnou službou a označenú titulom "vycestovanie do zahraničia nemožné", mohlo byť vycestovanie problémom. Režisérovi sa podarilo do dokumentu dostať pomerne jasný naratívny prvok. Kladie otázku, či sa Dubčekovi podarí vycestovať do Talianska.

Pohľad cez prizmu ŠTB

Projekt predstavuje krátku udalosť zo života Alexandra Dubčeka spojenú s udelením doktorátu honoris causa univerzitou v Bologni v roku 1988 a jeho cestou do Talianska, aby si ocenenie osobne prebral. Uhol pohľadu na túto udalosť a osobnosť Dubčeka v období politického útlaku je rozvíjaný cez prizmu tajnej akcie ŠTB, ktorá monitorovala a manipulovala vývoj udalostí v Dubčekovom okolí. Táto takmer detektívna línia je opretá o svedectvo a výpovede aktéra - príslušníka tajnej polície, ktorý bol ŠTB poverený na tejto akcii pracovať.

Historické kontexty a pramene

Dokument sa zaoberá udalosťami spojenými s udelením doktorátu honoris causa a Dubčekovou cestou do Talianska, aby si ocenenie mohol prevziať. Uhol pohľadu pritom nie je zameraný priamo na Dubčeka, ale na mašinériu čs. mocenských orgánov, ktoré o povolení vycestovať na Západ rozhodovali. Ako je známe, Dubček bol od roku 1970 pod neustálym dohľadom ŠTB, ale konkrétny mechanizmus tohto dohľadu bol až donedávna odhalený len čiastočne.

Prečítajte si tiež: Normalizácia a Dubčekove cestovné povolenia

V poslednom období sa však na tomto poli udiali aktivity, ktoré prinášajú do problematiky ŠTB jasnejšie svetlo. Je to predovšetkým činnosť Ústavu pamäte národa, ktorý popri rôznych dielčích štúdiách, vydal obsiahlu publikáciu autora Jerguša Sivoša „XII. SPRÁVA ZNB - Dokumenty k činnosti Správy kontrarozviedky v Bratislave v rokoch 1974 - 1989“. Kniha obsahuje závažné dokumenty týkajúce sa aj Dubčekovej cesty do Talianska, ktoré sú označené ako „Prísne tajné“ a úplne odtajnené boli až v roku 2004, ďalej organizačnú štruktúru ŠTB a jej personálne obsadenie, zoznam skutočných mien agentov a spolupracovníkov ukrytých pod krycími názvami.

Popri ďalších odborných publikáciách zaoberajúcich sa problematikou ŠTB vyšla aj kniha Karola Urbana (pseudonym) pod názvom Sledoval som Dubčeka, ktorá je osobnými spomienkami príslušníka ŠTB. Ak porovnáme autorove spomienky s dokumentmi z archívov, môžeme konštatovať, že sú autentické a určite pravdivé.

Z týchto prameňov by sa v najväčšej miere mali čerpať poznatky o konkrétnej činnosti ŠTB voči osobe Alexandra Dubčeka a to v súvislosti s udelením čestného doktorátu a jeho ceste do Talianska. Medzi ďalšie pramene patria zápisy z rokovaní čs. zastupiteľských orgánov v Taliansku, ďalej ministerstva vnútra a tiež rokovaní predsedníctva ÚV KSČ.

Svedectvá a spomienky

Podstatná je výpoveď profesora bolonskej univerzity Quida Gambettu, ktorý celú akciu okolo čestného doktorátu organizoval, vybavoval na čs. úradoch povolenie pre Dubčeka vycestovať a sprevádzal ho na ceste z Bratislavy do Bologne a potom tiež na jeho turné po ďalších talianskych mestách. Antonetti pôsobil dlhodobo v Prahe a vedel po česky. Postupne sa z neho stal Dubčekov obdivovateľ a životopisec, pomáhal pašovať do Talianska Dubčekove listy čs. straníckym orgánom, ktoré potom vychádzali v emigrantskom časopise Listy. Inicioval tiež veľké interview s Dubčekom v talianskom denníku L´Unita, ktoré vyšlo 10. januára 1988. Následne ho prevzalo množstvo svetových novín, čím sa Dubčekovo meno vrátilo na svetovú scénu.

Zo slovenských osobností sa na filme podieľal prof. Ivan Laluha, ktorý pomáhal Dubčekovi formulovať mnohé jeho písomnosti a tiež prejav pri odovzdávaní doktorátu v Bologni. Spolu s prof. Kočtúchom a Dubčekom boli sledovaní ŠTB na prechádzkach a pri koncipovaní textov na legendárnej lavičke v Horskom parku.

Prečítajte si tiež: Kultúra a film na Slovensku

Formálne spracovanie a realizácia

Film kombinuje archívne materiály, rozhovory a hrané rekonštrukcie. Hrané scény nepôsobia vždy vierohodne a herecké výkony sú často zaznamenané akoby na prvý pokus. Bohužiaľ, je režijne nezvládnutá aj rekonštrukcia smrteľnej nehody. Ostatné zložky, ako strih, hudba alebo výprava, sú na vysokej profesionálnej úrovni.

Obsah a posolstvo

Dokumentárny film „Výjazdná doložka pre Dubčeka“ si nekladie za cieľ škandalizovať jednotlivých príslušníkov ŠTB a ich tajných spolupracovníkov, ale skôr odhaliť obludné praktiky komunistickej totalitnej moci skrývajúcej sa za príťažlivé heslá o sociálnej spravodlivosti a dôstojnom živote človeka v socializme. Zároveň by mal byť pútavým príbehom z našej nedávnej histórie.

Prečítajte si tiež: Správny postup pri dodatku ku kúpnej zmluve

tags: #vycestovacia #dolozka #Alexander #Dubček