Osobnostný a sociálny rozvoj dospelých prostredníctvom programov vzdelávania

Starnutie populácie predstavuje jednu z najvýznamnejších demografických výziev, ktorým čelí moderná spoločnosť. Slovensko nie je výnimkou - podľa údajov Štatistického úradu SR počet obyvateľov vo veku 65+ neustále rastie. V reakcii na túto skutočnosť sa v súčasnosti čoraz viac kladie dôraz na koncept aktívneho starnutia, ktorý je podporovaný aj na úrovni národných politík a stratégií. V článku sa zaoberáme témou aktívneho starnutia v podmienkach Slovenskej republiky, s dôrazom na jeho význam v súvislosti s rastúcim počtom starších obyvateľov. Popisujeme kľúčové stratégie a iniciatívy, ako je Národný program aktívneho starnutia a Program aktívneho starnutia v Nitre, ktoré sa zameriavajú na podporu vzdelávania, sociálnej integrácie a zdravotnej starostlivosti o seniorov. Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú regionálne osvetové strediská, ktoré organizujú kultúrne a vzdelávacie aktivity pre starších ľudí. Cieľom je budovať silnú a inkluzívnu spoločnosť. Podporujeme ľudí pri riešení ich životných situácií, prinášame pozitívne vzory, scitlivujeme verejnosť a podporujeme ľudí na ceste k nezávislému a dôstojnému životu.

Úvod do problematiky aktívneho starnutia

Starnutie obyvateľstva je fenoménom, ktorý zásadne ovplyvňuje štruktúru a fungovanie celej spoločnosti. Slovensko, podobne ako mnohé iné krajiny, čelí demografickým zmenám, ktoré so sebou prinášajú nielen výzvy, ale aj nové príležitosti. Jednou z odpovedí na tento vývoj je koncept aktívneho starnutia, ktorý zdôrazňuje potrebu podporovať starších ľudí v oblasti zdravia, vzdelávania, spoločenskej participácie a bezpečnosti. Cieľom nie je len predĺženie života, ale najmä zlepšenie jeho kvality aj v pokročilom veku. Svetová zdravotnícka organizácia definuje aktívne starnutie ako proces optimalizácie príležitostí pre zdravie, participáciu a bezpečnosť s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí počas ich starnutia (WHO, 2022).

Národné stratégie a programy aktívneho starnutia

V reakcii na starnutie populácie sa v súčasnosti čoraz viac kladie dôraz na koncept aktívneho starnutia, ktorý je podporovaný aj na úrovni národných politík a stratégií. Národný program aktívneho starnutia na roky 2021-2030 (NPAS) sa venuje podpore vzdelávania seniorov, pričom identifikuje digitálnu gramotnosť ako oblasť, v ktorej má Slovensko výrazné rezervy, najmä u ľudí nad 75 rokov. Tento dokument stanovuje strategické ciele zamerané na legislatívnu podporu celoživotného vzdelávania, zvýšenie informovanosti seniorov o vzdelávacích možnostiach a rozvoj ich kompetencií s ohľadom na pracovný trh. Aktívne starnutie na Slovensku predstavuje strategický prístup k starnutiu populácie, ktorý sa zameriava na podporu zdravia, participácie a bezpečnosti starších ľudí s cieľom zlepšiť ich kvalitu života. Mestský úrad v Nitre vypracoval Program aktívneho starnutia v Nitre na roky 2023 - 2030. Je strategickým dokumentom, ktorý si kladie za cieľ podporiť seniorov v aktívnom a dôstojnom živote, zlepšiť ich zdravie, sociálne väzby a celkovú kvalitu života.

Celoživotné vzdelávanie ako kľúčový prvok aktívneho starnutia

Jednou z kľúčových oblastí aktívneho starnutia je celoživotné vzdelávanie. Seniori sa čoraz častejšie zapájajú do vzdelávacích kurzov, univerzít tretieho veku, či komunitných aktivít. Vzdelávanie seniorov prináša prínosy nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť, keďže podporuje ich psychickú, fyzickú aj sociálnu pohodu (Duffková, Urban, Dubský, 2018). Obsah vzdelávania by mal byť flexibilný a reflektovať aktuálne spoločenské a prírodné zmeny (Krystoň, 2011). Úspešné vzdelávanie si vyžaduje poznanie potrieb starších dospelých, keďže ide o dobrovoľnú činnosť prispievajúcu ku kvalite života (Holczerová, Dvořáčková, 2014). Záujmové vzdelávanie seniorov je súčasťou aktivít univerzít tretieho veku a predstavuje dôležitú formu neformálneho vzdelávania v staršom veku. Podľa Šeráka (2009) ide o rôzne aktivity, ktoré umožňujú jednotlivcom rozvíjať sa kreatívne vo voľnom čase, pričom zohľadňujú ich osobné záujmy. Záujmové vzdelávanie napomáha sebarealizácii, posilňuje pocit zmysluplnosti a subjektívnej spokojnosti (Kupcová, 2014).

Univerzity tretieho veku

Univerzity tretieho veku na Slovensku predstavujú významnú možnosť edukácie pre starších dospelých, ktoré umožňujú ich osobnostný rozvoj a integráciu do spoločenského života. Na Slovensku funguje 17 univerzít tretieho veku, ktoré ponúkajú štúdium v rôznych oblastiach od jazykov po psychológiu.

Prečítajte si tiež: Seniori a ich osobnosť

Osvetové strediská a ich úloha v aktívnom starnutí

Okrem univerzít tretieho veku zohrávajú dôležitú úlohu aj osvetové strediská, ktoré na základe zákona o kultúrno-osvetovej činnosti zabezpečujú výchovno-vzdelávacie a kultúrne aktivity zamerané na rôzne cieľové skupiny vrátane seniorov. Tieto strediská organizujú prednášky, kurzy, tvorivé dielne, podujatia podporujúce občiansku angažovanosť a medzigeneračný dialóg. Takéto programy nielen rozvíjajú mentálnu kondíciu starších osôb, ale zároveň významne prispievajú k ich sociálnej inklúzii a kvalite života (Gracová, Selecký, 2017; Zákon č. 189/2015 Z. z.).

Regionálne osvetové strediská ako aktéri podpory aktívneho starnutia

Aktívne starnutie sa v posledných rokoch stáva dôležitou témou v kontexte demografických zmien na Slovensku. Starnutie populácie so sebou prináša výzvy, ale aj príležitosti, najmä ak sú seniori zapojení do spoločenského života a majú prístup k zmysluplným aktivitám. Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú regionálne osvetové strediská, ktoré sa aktívne podieľajú na tvorbe a realizácii programov podporujúcich aktívny spôsob života starších ľudí. Napríklad v Nitrianskom kraji zohrávajú významnú úlohu pri podpore aktívneho starnutia seniorov osvetové strediská (v Nitre, v Leviciach, v Topoľčanoch). Tieto inštitúcie organizujú rozmanité kultúrne, vzdelávacie a komunitné aktivity, ktoré majú za cieľ aktivizovať starších obyvateľov, podnecovať ich záujem o nové vedomosti a znižovať riziko sociálnej izolácie.

Príklady aktivít regionálnych osvetových stredísk

Krajské osvetové stredisko (KOS) v Nitre ponúka širokú škálu aktivít zameraných na rôzne oblasti kultúry a vzdelávania. Seniori sa môžu zapojiť do programov v oblastiach ako astronómia, slovo a divadlo, fotografia a film, folklór, hudba, spev, tanec, remeslá a výtvarné umenie. Regionálne osvetové stredisko (ROS) v Leviciach sa zameriava na organizáciu kultúrnych podujatí, festivalov, súťaží, tvorivých dielní a výstav. Tieto aktivity sú prístupné aj seniorom, ktorí sa tak môžu aktívne zapájať do komunitného života, rozvíjať svoje záujmy a nadväzovať nové sociálne kontakty (Roslevice.sk, 2025). Tribečské osvetové stredisko v Topoľčanoch ponúka programy v oblastiach výtvarného umenia, fotografie, filmu, divadla, folklóru, hudby a spevu.

Ďalšie vzdelávanie dospelých

Ďalšie vzdelávanie definuje zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní ako súčasť celoživotného vzdelávania. Môže sa uskutočňovať tak prostredníctvom formálneho, neformálneho vzdelávania ako aj informálneho učenia sa. Za ďalšie vzdelávanie sa považuje vzdelávanie, ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie a umožňuje doplnenie, obnovenie, rozšírenie či prehĺbenie si získaného vzdelania. Pomocou ďalšieho vzdelávania je však aj možné rekvalifikovať sa, alebo uspokojiť svoje záujmy a tiež poskytuje spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Ďalším vzdelávaním sa nezískava stupeň vzdelania. Z hľadiska legislatívy je oblasť ďalšieho vzdelávania na Slovensku riešená už viac ako desať rokov. Najskôr to bol zákon č. 368 z roku 1997 o ďalšom vzdelávaní a v súčasnosti platí zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní, prijatý v decembri 2009 a novelizovaný v októbri 2012. V podmienkach Slovenskej republiky sa ďalšie vzdelávanie uskutočňuje v inštitúciách ďalšieho vzdelávania, v školách, školských a mimoškolských zariadeniach. Patria medzi ne napríklad školy a vzdelávacie organizácie orgánov štátnej správy, zariadení obcí a miest, vzdelávacie zariadenia zamestnávateľov, stavovských organizácií, profesijných zväzov, družstiev, odborových organizácií, občianskych a záujmových združení, cirkví a náboženských spoločností, kultúrnych ustanovizní a iné, a to tak fyzických, ako aj právnických osôb. Presný počet inštitúcií pôsobiacich v ďalšom vzdelávaní nepoznáme. Zo skúsenosti vieme, že mnohé zo vzdelávacích spoločností však aktivity v oblasti ďalšieho vzdelávania nerealizujú. Zo zdroja Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR máme ďalšie dve čísla, ktoré nám môžu pomôcť v odhade, a to údaj o počte inštitúcií, ktoré získali akreditáciu programu ďalšieho vzdelávania, takých je viac ako 2 000. Druhé číslo pochádza z priamo riadenej inštitúcie MŠVVŠ SR - Ústavu informácií a prognóz školstva, ktorý vykonáva zber údajov prostredníctvom Štátneho štatistického výkazu o ďalšom vzdelávaní (DALV) v súlade so zákonom č. 298/2010 Z. z. Do spracovania bolo zahrnutých spolu 1 145 vzdelávacích inštitúcií. Z nich 564 uviedlo, že v roku 2011 nerealizovali žiadne ďalšie vzdelávanie a 581 vzdelávacie aktivity z oblasti ďalšieho vzdelávania poskytovalo (z nich 270 realizovalo vzdelávacie programy akreditované MŠVVaŠ SR). Na realizácii ďalšieho vzdelávania sa podieľalo 12 851 pedagogických a organizačných pracovníkov, z nich bolo 11 276 lektorov (vrátane tých, ktorí vykonávali aj organizačnú prácu) a 1 275 organizačných pracovníkov (nevenovali sa pedagogickej činnosti). Lektor ďalšieho vzdelávania je voľná živnosť, a keďže neexistujú legislatívne obmedzenia pre pôsobenie v oblasti ďalšieho vzdelávania, lektorom môže byť hocikto bez ohľadu na úroveň vzdelania, vedomostí, kompetencií či zručností. V dokumente Stratégia celoživotného vzdelávania 2011 sa však konštatuje, že pripravovaná novela zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa bude zaoberať týmto problémom a ustanoví kvalitatívne štandardy pre lektorov ďalšieho vzdelávania. Situácia súvisiaca s akreditáciami podľa zákona 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní si v roku 2012 vyžiadala vytvorenie kvalifikačného štandardu, na základe ktorého inštitúcie ďalšieho vzdelávania majú možnosť vypracovať vzdelávací program a žiadať o jeho akreditáciu. Pri stanovovaní kvalitatívnych štandardov pre lektorov napomohli predovšetkým Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých v SR, Katedra andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Národný ústav celoživotného vzdelávania. Kvalifikácia lektora pozostáva z teoretických poznatkov, zručností a získaných lektorských kompetencií. Teoretické poznatky obsahujú napríklad témy ako základy vzdelávania dospelých (terminológia, teoretické východiská, legislatíva), osobnosť a profesijné kompetencie lektora, špecifiká učenia sa dospelých, bariéry vo vzdelávaní dospelých, analýza vzdelávacích potrieb a stanovenie cieľov, stanovenie obsahu, metódy a formy vzdelávania, diagnostikovanie a hodnotenie vo vzdelávaní dospelých, komunikácia, moderné technológie vo vzdelávaní dospelých. Pri tvorbe uvedeného kvalifikačného štandardu čiastočnej kvalifikácie Lektor boli použité rakúske podklady (model Weiterbildungsakademie Österreich, WBA), inšpiráciou bol aj Certifikačný kurz lektorov, ktorý šesť rokov poskytovala Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých v SR (AIVD v SR) a má desiatky absolventov a kurz Akadémie vzdelávania, vytvorený prof. PhDr. Vierou Prusákovou, CSc., ktorý úspešne absolvovalo viac ako tisíc slovenských lektorov.Nakoľko akreditácie podľa už zrušeného zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní majú platnosť 5 rokov, budeme sa až do roku 2015 stretávať s desiatkami akreditovaných programov podľa uvedeného zákona. Tieto programy však majú rôznu časovú dotáciu, rôzny obsah, niektoré obsahujú len vybrané lektorské zručnosti a podmienky za ktorých boli vydané tieto akreditácie sa značne líšia od súčasných. Lisabonská stratégia si stanovila za cieľ u dospelých v produktívnom veku dosiahnuť v priemere v EÚ 12,5% účasť na celoživotnom vzdelávaní. Zo zistení Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPŠ) vyplýva, že viac ako polovica účastníkov ďalšieho vzdelávania (56%) sú ľudia vysokoškolsky vzdelaní. Potvrdzuje to celosvetový trend, že vzdelanejší pociťujú potrebu ďalšieho vzdelávania viac, a zároveň ako finančne lepšie zabezpečená skupina si toto vzdelávanie aj vedia sami financovať. Často sa preto konštatuje, že ľudia, ktorí sa potrebujú ďalej vzdelávať najviac, sa nevzdelávajú a naopak. Medzi najfrekventovanejšiu prekážku účasti na ďalšom vzdelávaní patrí jednoznačne finančná náročnosť (46%). Ďalšími prekážkami sú časová náročnosť, nedostatok motivácie, náročnosť vzdelávania, nízka informovanosť či nedôvera v efektívnosť. Ďalšie vzdelávanie na Slovensku je poskytované prevažne na trhovom princípe a zatiaľ neexistuje systém jeho financovania štátom, čo má riešiť v súčasnosti pripravovaná novela zákona č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento fakt negatívne ovplyvňuje nielen prístup k ďalšiemu vzdelávaniu pre ohrozené cieľové skupiny, ale aj obsahové zameranie ponuky ďalšieho vzdelávania. V ďalšom vzdelávaní prevažuje záujem o témy, ktoré účastníci využijú pre svoj profesijný rast. V prevažnej miere sa zaujímajú o vzdelávacie aktivity zamerané na osobnostný rast, manažérske zručnosti, cudzie jazyky a zručnosti v oblasti IKT. Takisto je záujem o vzdelávacie aktivity, ktoré možno charakterizovať ako ďalšie odborné vzdelávanie, rekvalifikácia či kontinuálne vzdelávanie, a ďalej o záujmové, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov či iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť. V Slovenskej republike existuje široká sieť vzdelávacích inštitúcií poskytujúcich vzdelávacie programy v ďalšom vzdelávaní, avšak kvalita obsahu týchto vzdelávacích programov, ako aj systém overovania a uznávania výsledkov vzdelávania sú zatiaľ nedoriešené. Nie sú vytvorené kvalifikačné štandardy a hodnotiace štandardy pre získanie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie formou Národnej sústavy kvalifikácií. Taktiež nie sú vytvorené povinné štandardy lektorov napriek tomu, že sprostredkúvajú prenos poznatkov do ďalšieho vzdelávania. Nakoľko je poskytovanie ďalšieho vzdelávania voľnou živnosťou, vzdelávacie programy môže v súčasnosti poskytovať ktokoľvek bez ohľadu na to, či má vyhovujúce priestorové, materiálno - technické alebo personálne zabezpečenie. Nie sú stanovené ani minimálne štandardy kvality vzdelávacej inštitúcie, ale ani minimálne štandardy pre lektorov ďalšieho vzdelávania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že niektoré rezorty majú svoje vlastné požiadavky pre kvalifikáciu vzdelávateľov. Závisia od obsahu vzdelávania, zamerania, úrovne obsahu programu, cieľovej skupiny, profilu absolventa a podobne. Napríklad Národný Inšpektorát práce či Ministerstvo vnútra SR - Prezídium hasičského a záchranného zboru vyžaduje, aby lektori pôsobiaci v ich oblasti boli absolventmi akreditovaného kurzu MŠVVaŠ SR. Uvedené nedostatky a problematiku majú v súčasnosti za cieľ riešiť národné projekty, ktoré budú ukončené v roku 2015 (www.tvorbansk.sk, www.cvanu.sk). Problematikou ďalšieho vzdelávania sa zaoberá aj nový operačný program Ľudské zdroje pre nové programové obdobie 2014-2020. Na podnet Asociácie inštitúcií vzdelávania dospelých v Slovenskej republike (AIVD v SR), ako najväčšej profesijnej asociácie vo vzdelávaní dospelých, vznikla iniciatíva, pôsobiaca v prospech riešenia otázky certifikácie lektorov ďalšieho vzdelávania. Viac ako 60 členských inštitúcií AIVD považuje túto problematiku za kľúčovú. Aj uskutočnený prieskum AIVD z roku 2010, ktorého respondentmi boli lektori ďalšieho vzdelávania, potvrdil potrebu riešenia tohto problému (64%). V rokoch 2011 až 2013 bol realizovaný medzinárodný projekt Increasing quality of FET educational and certification system / Zvyšovanie kvality systému edukácie a certifikácie lektorov ďalšieho vzdelávania (Leonardo da Vinci - Transfer inovácií). Ďalšími partnermi boli Steirische Volkswirtschaftliche Gesellschaft, Bundesinstitut für Erwachsenenbildung z Rakúska a BME, Felnőttképzők Szövetsége, OED Budapest z Maďarskej republiky. Hlavným cieľom projektu IQFET bolo zlepšenie momentálneho stavu na poli vzdelávania a certifikácie lektorov prostredníctvom transferu úspešne fungujúceho rakúskeho modelu. Čiastkovým cieľom bolo pretaviť uvedené inovácie do návrhu legislatívnych zmien v oboch cieľových krajinách.

Prečítajte si tiež: Osobnostné práva pri dedení

Prečítajte si tiež: Terénna sociálna práca a sociálni pracovníci

tags: #osobnostne #socialni #vychova #dospelych #programy