
Vydedenie potomka je právny inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi za života rozhodnúť o tom, že jeho potomok nebude dediť jeho majetok po smrti. Ide o závažný krok, ktorý má svoje presné pravidlá a podmienky, stanovené zákonom. Tento článok podrobne rozoberá podmienky, postup a dôsledky vydedenia na Slovensku.
Vydedenie, resp. listina o vydedení, je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Poručiteľom v dedičskom práve je fyzická osoba, po ktorej sa dedí. Myšlienky na vydedenie môžu prameniť z komplikovaných rodinných situácií, kde vzájomné vzťahy už nedávajú priestor pre iné riešenie. Táto situácia sa často objavuje pri rozvedených partneroch, ktorí zvažujú, či by mali ich deti zdediť ich majetok.
Vydedenie musí spĺňať rovnaké formálne náležitosti ako závet. Vydedenie, resp. listina o vydedení môže byť spísaná v rovnakých troch formách, ako závet, a obdobne na ňu platia aj náležitosti závetu. Je nutné pripraviť formálnu listinu o vydedení, ktorá obsahuje dôvody vydedenia. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania. Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná.
Právnici odporúčajú spísanie listiny o vydedení spolu s testamentom práve vo forme notárskej zápisnice. Tento právny úkon je notár povinný zaregistrovať v Notárskom centrálnom registri závetov a vydať klientovi potvrdenie o registrácii. Poručiteľ je pri tejto forme chránený tým, že registrovaný závet s listinu o vydedení sa nemôže stratiť ani ho nikto z dedičov nemôže zničiť.
V listine o vydedení musí byť uvedený konkrétny dôvod vydedenia, ktorý však musí aj objektívne existovať. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia by sa mali posudzovať individuálne. Je dôležité si uvedomiť, že dôvod vydedenia musí byť daný už v čase spísania listiny o vydedení.
Prečítajte si tiež: Darovacia zmluva verzus dedičstvo
Zákon taxatívne vymenuváva dôvody, kedy možno dediča vydediť. Podľa ust. "Vydedenie § 469a (1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. (2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. Dôvod musí byť výslovne uvedený, samotná jeho existencia na vydedenie nestačí.
Ak predsa len k vydedeniu potomka dôjde, jeho dedičský podiel budú dediť jeho potomkovia. Potomkovia, ktorí sú vydedení, sa teda nestávajú dedičmi po poručiteľovi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Podiely, ktoré mali pripadnúť vydedeným potomkom, prechádzajú na ich deti, prípadne vnukov. (2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Listinu o vydedení možno zrušiť odvolaním, zničením predmetnej listiny alebo napísaním listiny o zrušení vydedenia. Poručiteľ, počas života, môže zmeniť názor na potomka, v otázke jeho vydedenia a môže svoje rozhodnutie o vydedení potomka zrušiť. Môže zničiť listinu o vydedení alebo môže napísať listinu o zrušení vydedenia.
Vydedení potomkovia majú možnosť brániť sa proti vydedeniu podaním žaloby na súd popretím dôvodov uvedených vo vydedení. Dedič alebo dedička môže vydedenie súdne napadnúť v prípade, ak nesúhlasí s jeho dôvodmi. Ako žalobca by bol však zaťažený dôkazným bremenom. Dokazovanie v takomto konaní je veľmi komplikované, keďže si musíme uvedomiť, že osoba, ktorá spisovala listinu o vydedení, už nežije. Teda nevie podať priame svedectvo o skutočnostiach zmienených v tejto listine.
Správne spísanie závetu je základom pre naplnenie poslednej vôle poručiteľa a zároveň nástrojom, ktorý môže predísť sporom medzi dedičmi. Závet zabezpečuje, že majetok bude rozdelený presne podľa želania poručiteľa, pričom zákon zároveň chráni práva neopomenuteľných dedičov.
Prečítajte si tiež: Vydedenie: Postup a náležitosti
Darovacia zmluva je alternatívou, ktorá umožňuje previesť majetok na syna už počas života. Ak by ste darovali majetok synovi, tento majetok už nebude predmetom dedičského konania. Avšak, ak by nebola dcéra vydedená a domáhala sa svojho práva na povinný podiel, mohla by žiadať započítanie daru na dedičský podiel Vášho syna ako potomka poručiteľa (tzv. kolácia darov podľa § 484 Občianskeho zákonníka).
Od inštitútu vydedenia je nutné odlíšiť inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Dôvody pre vydedenie manželky