Vydedenie: Podmienky a Dôsledky

Myšlienky na vydedenie môžu prameniť z komplikovaných rodinných situácií, kde vzájomné vzťahy už nedávajú priestor pre iné riešenie. Táto situácia sa často objavuje pri rozvedených partneroch, ktorí zvažujú, či by mali ich deti zdediť ich majetok. Vydedenie je právny úkon, ktorým poručiteľ odníma potomkovi právo na dedičstvo. Slovenský Občiansky zákonník tento proces umožňuje len v konkrétnych, taxatívne vymenovaných situáciách. Je nutné pripraviť formálnu listinu o vydedení, ktorá obsahuje dôvody vydedenia. Vydedenie potomka je komplexný právny úkon, ktorý si vyžaduje presné pochopenie zákonných požiadaviek.

Právny Rámec Vydedenia

Inštitút vydedenia je upravený v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), ktorý poručiteľovi umožňuje, aby z dedenia vylúčil alebo obmedzil rozsah dedenia svojho potomka - inak neopomenuteľného dediča. OZ umožňuje, aby poručiteľ „spolu s vylúčením potomka z dedičstva rozšíril dôsledky vydedenia i na potomkov vydedeného (na vnukov alebo pravnukov), ktorí by inak nastúpili na jeho miesto,“ (FEKETE, I.: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. ISBN: 978-80-89447-50-3, str. 1296) a to aj v prípade, že u potomkov vydedeného nie sú osobne naplnené dôvody vydedenia. Takáto vôľa poručiteľa musí byť podľa ustanovenia § 469a ods.

Vydedenie je právny inštitút upravený v ustanovení § 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Ide o spôsob, ako z dedenia vylúčiť neopomenuteľných dedičov, teda potomkov poručiteľa. Nie je pritom podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Z dedenia možno týmto spôsobom vylúčiť obe kategórie bez rozdielu. Listina o vydedení je právny úkon pre prípad smrti, ktorý má charakter tzv. negatívneho závetu. Občiansky zákonník nevylučuje, aby bola listina o vydedení súčasťou závetu. Môže by však vypracovaná aj vo forme samostatného dokumentu. Obsahom listiny môže byť jednak skutočnosť, aby sa neopomenuteľnému dedičovi vôbec nedostalo zákonného podielu alebo aby sa mu dostalo menej, ako by mu zo zákona prislúchalo. „Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov a jednak špecifickým náležitostiam stanoveným pre tento úkon.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník - komentár. 3 zväzok. Rovnako ako závet, aj listinu o vydedení je možné ponechať si s určitým rizikom „straty“ u seba, alebo je možné uložiť ju do notárskej úschovy, ktorá je spoplatnená v zmysle cenníka Slovenskej notárskej komory. Táto listina bude následne evidovaná v tzv. Listinu o vydedení môže zhotoviť len poručiteľ, a to samostatne. Vydedenie môže byť uskutočnené jednak v rámci závetu alebo na samostatnej listine o vydedení, na ktorú sa vzťahujú formálne náležitosti závetu. Osobitné podmienky OZ stanovuje pokiaľ listinu o vydedení spisujú osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, maloletí, ktorí dovŕšili 15.

„Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27.05.2014, sp. značka: 4 Cdo 32/2014) „Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 07. Inak povedané, prostredníctvom inštitútu vydedenia poručiteľ prejavuje vôľu smerujúcu k tomu, aby niektorý (jeden), prípadne všetci jeho zákonní neopomenuteľní dediči nedostali dedičský podiel, ktorý im zo zákona prináleží. Z obsahového hľadiska je nevyhnutné špecifikovať jeden z taxatívne stanovených dôvodov vydedenia. Do pozornosti dávame, že poručiteľ musí niektorý z nižšie uvedených dôvodov presne uviesť, to znamená dostatočne ho konkretizovať tak, aby bolo jasné aj tretím osobám, ktorý dôvod mal poručiteľ pri vydedení na mysli. Tento dôvod musí existovať v čase, keď poručiteľ závet spísal, čiže dôvod vydedenia nie je možné stanoviť do budúcnosti. Okrem dodržania formálnych náležitostí je pre platnosť vydedenia nevyhnutné, aby bolo vydedenie uskutočnené len na základe niektorého zo zákonných dôvodov. Dôvod alebo aj viaceré zo zákonných dôvodov vydedenia musia byť v listine o vydedení uvedené. Je dôležité si uvedomiť, že dôvod vydedenia musí byť daný už v čase spísania listiny o vydedení. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že súdy jednotlivé prípady vydedenia posudzujú individuálne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a výsledky súdnej praxe „nútia vykladať skutkové okolnosti vydedenia reštriktívne, bez zreteľa na vôľu poručiteľa“. (VOJČÍK, P. a kol.: Občiansky zákonník. Stručný komentár, Bratislava: IURA EDITION, 2010. ISBN: 978-80-8078-368-6, str. 609). V konkrétnych prípadoch vydedenia sa posudzuje predovšetkým, či bola pomoc potomka poručiteľovi naozaj potrebná, miera odkázanosti poručiteľa na pomoc potomka, rozpor s dobrými mravmi v konaní potomka, objektívna možnosť potomka poskytnúť poručiteľovi pomoc alebo prejavovať o neho opravdivý záujem, skutočnosť, či nebol nezáujem potomka o poručiteľa vyvolaný samotným poručiteľom a či mal poručiteľ s potomkom záujem udržiavať rodinné vzťahy, resp.

Dôvody Vydedenia Podľa Občianskeho Zákonníka

Medzi dôvody vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1. „O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potomka uvedie neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd v každom konkrétnom prípade posudzuje jednak to, do akej miery poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o seba postarať a jednak prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom.“ (Uznesenie NS ČR zo dňa 16. 7. 2008, sp.

Prečítajte si tiež: Definícia podmienečného odsúdenia

„V prípade, že poručiteľ pomoc zo strany vydedeného potomka zásadne odmietal, nemôže neposkytnutie pomoci uviesť ako dôvod vydedenia. Pri vydedení z dôvodu neposkytnutia pomoci sa berie do úvahy aj tá skutočnosť, či poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá mu mohla a mala potrebnú pomoc poskytnúť. V každom prípade treba neposkytnutie potrebnej pomoci vždy posudzovať z toho hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ je potrebné takisto zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. „Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 1 Cdo 173/96 pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Uviedol, že existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák., nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák.

2. „Dôvod pre vydedenie podľa § 469a ods.1 písm. b) O. z. spočíva - podľa právnej teórie - v tom, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, že záujem, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať je potrebné - vychádzajúc zo všeobecne prijímaných záverov aplikačnej praxe súdov - posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, že predstavy o frekvencii a spôsobe prejavov vzájomnej náklonnosti môžu byť značne rozdielne podľa početnosti členov rodiny, podľa zachovávania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych pomerov rodiny, náboženského založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na udržovanie vzájomného spojenia a komunikácie, že posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého nebránia náhodné prejavy a za skutočný sa nepovažuje záujem len formálnej povahy, že pokiaľ je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa potomkom dôsledkom toho, že sám poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom mohlo byť dôvodom pre jeho vydedenie (R23/1998), že významným z hľadiska naplnenia tohto dôvodu vydedenia, je teda tiež, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, že vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav „vadí“ a nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, príp.

„Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27.05.2014, sp.

3. „Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek je preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť aj o trest podmienečný.

„Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) OZ bol do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok použiť na vedenie svojho neusporiadaného života.“ (Rozsudok Okresného súdu Vranov na Topľou zo dňa 07. 06.

Formálne Náležitosti Listiny o Vydedení

Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ. Vydediť možno len neopomenuteľných dedičov. V prípade úspešného vydedenia nadobudnú voľný dedičský podiel na základe princípu reprezentácie deti vydedeného potomka. Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky. vydedením je možné vylúčiť iba neopomenuteľných dedičov t.j. dedičskú nespôsobilosť možno zvrátiť napr. Vydedenie potomka umožňuje slovenský právny poriadok len za určitých okolností. Zákon taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré je možné potomka vydediť. Vydedenie. Xprávo.eu.

1. Platnú právnu úpravu upravujúcu vydedenie zakotvujú ustanovenia § 469a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).
2. Listina o vydedení je právnym dokumentom, ktorý musí poručiteľ vyhotoviť vo forme a s náležitosťami, ktoré zákon ukladá, ak chce vydediť svojho potomka. Iba listina o vydedení, ktorá spĺňa zákonné požiadavky, vyvoláva žiadané právne účinky - t. j. vydedí potomka, prípadne viacerých potomkov poručiteľa. Vydediť potomka môže poručiteľ úplne alebo len čiastočne (t. j.

V súlade s § 469a ods. 3 OZ sa na vyhotovenie a aj zrušenie listiny o vydedení vzťahujú ustanovenia § 476 a 480 OZ, ktoré sa vzťahujú aj na spísanie závetu. Listina o vydedení môže byť vyhotovená jedným z nasledovných spôsobov, ktoré má poručiteľ podľa § 476 OZ na výber. napísaná a podpísaná vlastnou rukou (podľa § 476 ods. alebo zriadená v inej písomnej forme za účasti svedkov (podľa § 476 ods. Iná písomná forma je napríklad text napísaný na počítači, teda nie vlastnou rukou - vtedy však musia byť prítomní svedkovia, ktorí sa na Listinu o vydedení uvedú a podpíšu. Pozor: svedkami nemôžu byť osoby uvedené v § 476f OZ: Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. V tejto súvislosti konštatuje Najvyšší súd SR, že svedkami nemôžu byť nielen zákonní dediči oprávnení dediť v čase vyhotovenia listiny o vydedení (alebo im blízke osoby), ale aj zákonní dediči, ktorí by podľa zákonom stanovenej postupnosti mohli v budúcnosti dediť (alebo im blízke osoby). „Ustanoveniu § 476f Občianskeho zákonníka zodpovedá interpretácia, v zmysle ktorej pri vyhotovovaní závetu (listiny o vydedení) nemôže ako svedok pôsobiť nielen zákonný dedič (a osoba jemu blízka), ktorý by bol oprávnený po poručiteľovi dediť v čase vyhotovenia závetu (listiny o vydedení), ale rovnako aj zákonný dedič (a osoba jemu blízka), ktorý by podľa zákonom stanovenej postupnosti mohol po poručiteľovi dediť v prípade, že by nededil zákonný dedič v prednejšom poradí“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. augusta 2020, spisová značka: 7 Cdo 281/2018). To, ktoré osoby sú považované za blízke osoby, a sú teda taktiež vylúčené z možnosti pôsobiť ako svedok pri zriaďovaní listiny o vydedení, upravuje § 116 OZ: Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. „Blízkymi osobami nie sú teda len príbuzní, ale aj osoby vo faktickom pomere, napr. druh a družka, osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Podstatné je, aby ujmu spôsobenú jednej z nich tá druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Ide teda o skúmanie jednak subjektívneho pocitu, jednak objektivizujúceho prvku dôvodnosti. Podľa odvolacieho súdu však v zásade treba vychádzať z toho, že osoby žijúce v dlhodobejšom partnerskom vzťahu sú si navzájom blízke. Medzi nimi sa totiž rozvíja puto, ktorého obsahom je vzájomná náklonnosť a pomoc, takže ujma jedného z nich sa aj u druhého dôvodne prejavuje ako jeho ujma. Pri posudzovaní blízkosti osôb je síce potrebné vychádzať zo stavu, kedy došlo k posudzovanému konaniu (úkonu), nie čas vyhlásenia rozsudku (R 120/1956), avšak následné správanie týchto osôb po príslušnom úkone (napr. následný sobáš, dlhodobé spolužitie a pod.) môže byť podporným dôkazom ich blízkosti v čase urobenia úkonu.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. Notár po spísaní listiny o vydedení vo forme notárskej zápisnice zabezpečí bezodkladne aj jej zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. Túto povinnosť mu ukladá ustanovenie § 54 zákona č. 323/1992 Zb. Ďalej, každá listina o vydedení musí obsahovať deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Pozor: V prípade, ak listina o vydedení tieto údaje neobsahuje, Občiansky zákonník absenciu týchto údajov spája s neplatnosťou listiny o vydedení, na základe ustanovenia § 476 ods. Taktiež, v zmysle § 476 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že každý poručiteľ musí spísať listinu o vydedení samostatne, nakoľko spoločná listina viacerých poručiteľov by bola takisto spojená s neplatnosťou tohto právneho dokumentu. Je teda vylúčené, aby napríklad manželia spolu ako dvaja poručitelia spísali jednu listinu o vydedení.

Prečítajte si tiež: Darovacia zmluva verzus dedičstvo

Dôvod Vydedenia v Listine

3. Dôvod vydedenia potomka musí byť uvedený v listine o vydedení. Musí ísť pritom o niektorý z dôvodov, s ktorými zákon pri využití možnosti vydediť potomka počíta. V súlade s ustanovením § 469a ods. Exaktná definícia dobrých mravov v našom právnom poriadku neexistuje. Na otázku, čo si pod pojmom dobré mravy predstaviť, dáva odpoveď predovšetkým rozhodovacia činnosť súdov. „Obsah dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania (Rc 88/98) a za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktoré odpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti (3 Cdo 137/2003 NS SR). Neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, a to v rozpore s dobrými mravmi, je jedným z dôvodov, pre ktoré možno potomka vydediť. To, či tento dôvod existuje, a teda či je správanie potomka v rozpore s dobrými mravmi, a napĺňa dôvod na jeho vydedenie, je potrebné posudzovať vždy v každom jednotlivom prípade individuálne. „O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a/ tohto ustanovenia pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Druhým dôvodom, pre ktorý sa môže poručiteľ rozhodnúť vydediť potomka, je situácia, ak potomok trvalo neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Ako je zrejmé z textácie tohto dôvodu, tak ako v písm. a), tak aj naplnenie dôvodu vydedenia podľa § 469a písm. „Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/ tohto ustanovenia, t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvody vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Občiansky zákonník nešpecifikuje, o aký úmyselný trestný čin potomka musí ísť. Posúdenie, či potomok vedie trvalo neusporiadaný život, závisí taktiež od konkrétnych okolností prípadu. Dôvod vydedenia, za naplnenia ktorého zákon umožňuje vydediť potomka, musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Nemôže ísť o dôvody, ktoré by mohli vzniknúť alebo vzniknú až po spísaní listiny o vydedení. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR: „dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení a teda pri posúdení, či sú dané dôvody pre vydedenie sú rozhodujúce len okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listiny o vydedení “ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.

Rozšírenie Dôsledkov Vydedenia na Potomkov Vydedeného

Vydedenie sa môže vzťahovať nielen na potomka (deti poručiteľa), ale aj na deti tohto potomka (vnuci a vnučky poručiteľa) alebo ich deti. V takom prípade to však v listine o vydedení musí poručiteľ vyslovene uviesť, v súlade s § 469 ods. „Vydedenie (ako jednostranný právny úkon poručiteľa) musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a/ a b/ tohto ustanovenia vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Ide pritom o subjektívne dôvody, resp.

Prečítajte si tiež: Vydedenie: Postup a náležitosti

tags: #vydedenie #trest #odnatia #slobody #podmienky