
Štát a právo plnia v spoločnosti organizačné funkcie, regulujú spoločenské vzťahy a zabezpečujú právnu ochranu a istotu. Právo vymedzuje hranice správania sa a chráni hodnoty spoločnosti. V kontexte trestného práva, jedným z inštitútov, ktoré sa snažia o dosiahnutie týchto cieľov, je podmienečné odsúdenie na trest odňatia slobody. Tento článok sa zameriava na definíciu a kontext tohto inštitútu v slovenskom právnom poriadku.
Právo plní niekoľko kľúčových funkcií v spoločnosti:
Právo sa delí na verejné a súkromné. Verejné právo vyjadruje záujem spoločnosti (napr. finančné, správne, ústavné právo), zatiaľ čo súkromné právo stanovuje slobodné konanie občana (napr. rodinné, pracovné, obchodné právo).
Právne normy regulujú spoločenské vzťahy a sú základom právnych odvetví. Právne normy vznikajú normatívnym aktom príslušného štátneho orgánu a sú vynútiteľné štátnou mocou. Medzi základné právne predpisy patria:
Právny vzťah je spoločenský vzťah upravený právnou normou. Vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s právnymi skutočnosťami, ako sú právne úkony (prejavy vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností) a protiprávne úkony (trestné činy, priestupky).
Prečítajte si tiež: Darovacia zmluva verzus dedičstvo
Prvky právnych vzťahov zahŕňajú:
Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo právnych skutočností. Vlastník má právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním. Vlastníctvo sa nadobúda kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Vydedenie je právny úkon, ktorým poručiteľ zbavuje potomka nároku na dedičstvo. Dôvody vydedenia sú taxatívne vymedzené zákonom a musia existovať v čase spísania listiny o vydedení. Medzi dôvody vydedenia patrí, ak potomok:
Pracovnoprávne vzťahy vznikajú medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá vykonáva prácu pre zamestnávateľa za mzdu alebo odmenu. Zamestnávateľom je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch.
Probácia a mediácia sú relatívne nové inštitúty v slovenskom právnom poriadku, zavedené zákonom č. 550/2003 Z. z. Mediácia je mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným. Probácia umožňuje, aby najmä mladí a prvopáchatelia nezostali poznačení jedným trestným činom celý život a poskytuje možnosť návratu do spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Vydedenie: Postup a náležitosti
Probačný dohľad je kľúčovým pojmom spojeným s probáciou. Jeho cieľom je pôsobiť na páchateľa tak, aby sa už nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti, vybudoval si vhodné sociálne zázemie a mohol sa znova spoločensky uplatniť. Probačný úradník poskytuje obvinenému odbornú pomoc, sleduje a kontroluje jeho správanie a spolupracuje s jeho rodinným a sociálnym prostredím.
Probačný dohľad prebieha v niekoľkých fázach:
Uplatňovanie alternatívnych trestov naráža na určité problémy, ako sú konzervatívnosť niektorých sudcov a nedostatok prijateľných podmienok na ich uskutočnenie. Chýba napríklad elektronická kontrola v prípade trestu domáceho väzenia a absencia organizácií, ktoré by poskytovali priestor pre podmienečne prepustených alebo odsúdených.
Právna úprava inštitútu podmienečného odsúdenia je obsiahnutá v § 49 a 50 Trestného zákona. Podstatou tohto inštitútu je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok a uloží páchateľovi trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu podmienečne odloží pod podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu skúšobnej doby riadne správať a vyhovie uloženým podmienkam.
Súd stanoví skúšobnú dobu na jeden až päť rokov, počas ktorej odsúdený musí viesť usporiadaný život. Podmienkou je, že takto môže odložiť len výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky a vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu sa domnieva, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Prečítajte si tiež: Dôvody pre vydedenie manželky
Pri hodnotení doterajšieho spôsobu života sa treba zaoberať prípadnou recidívou odsúdeného, ako aj skutočnosťou, že sa odsúdený dopustil trestného činu opätovne. Súd v rámci skúšobnej doby môže páchateľovi uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti, v rámci ktorých môže ustanoviť aj probačný dohľad.
Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, vykonal uložené sankcie, dodržiaval uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil. Výnimočne môže súd ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, aj keď odsúdený dal svojím konaním v skúšobnej dobe podnet na nariadenie výkonu trestu a súčasne môže ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, ustanoviť doteraz neuložené obmedzenia a povinnosti alebo primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom však nemôže prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby, ktorá je najviac päť rokov.
Súd môže za rovnakých podmienok ako pri podmienečnom odsúdení podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak zároveň páchateľovi uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Skúšobná doba je tiež jeden až päť rokov a začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Probační úradníci sú v tomto procese kľúčoví, pretože páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným úradníkom a je tiež povinný aktívne spolupracovať. Aj v tomto prípade súd podľa §51 výnimočne môže ponechať probačný dohľad v platnosti, aj keď páchateľ dal počas skúšobnej doby príčinu na nariadenie výkonu trestu. Môže primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však o viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu, t.j. päť rokov.
Trest domáceho väzenia je v podmienkach SR zriedkavo využívaný. Odsúdený nie je počas výkonu trestu odtrhnutý od svojej rodiny, nepreruší svoj pracovný pomer a môže aj naďalej zabezpečovať riadny chod svojej rodiny. Výkon takého trestu je neporovnateľne menej nákladný než výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Problémom je náročnosť zaistenia kontroly odsúdených z hľadiska nedostatku finančných prostriedkov na kontrolu technickými prostriedkami.
Trest domáceho väzenia môže súd uložiť len za prečiny, a to najviac na jeden rok. Odsúdený je povinný zdržiavať sa vo svojom obydlí, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole.
TZ v §54 ustanovuje okruh trestných činov za ktoré možno uložiť trest povinnej práce. Je obmedzený na kategóriu prečinov, ktorých horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje päť rokov a to v rozsahu od 40 do 300 hodín. Trest nemožno uložiť proti vôli páchateľa, vyžaduje sa jeho súhlas s uložením takéhoto druhu trestu. Vykonať trest je odsúdený povinný najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu. Kontrolu a dohľad nad výkonom trestu vykonáva probačný a mediačný úradník.
Peňažný trest môže byť uložený v dvoch prípadoch: keď páchateľ spáchal úmyselný trestný čin, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech, a keď sa dopustil prečinu, za ktorý vzhľadom na jeho povahu a tiež možnosť nápravy páchateľa súd neukladá trest odňatia slobody. Peňažný trest možno uložiť aj ako alternatívu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody.
Pod publikačným číslom 214/2019 Z. z. vyšiel v Zbierke zákonov Zákon z 26. júna 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela prináša zmeny v oblasti trestného práva, vrátane zavedenia nového trestného činu falšovania zdravotnej dokumentácie, úpravy podmienok ukladania trestu odňatia slobody a zrušenia možnosti absolútneho doživotného trestu.
Novelou sa vytvorila výnimka zo zásady ukladania trestov v § 34 ods. 6, ktorá ustanovuje, že za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
Novela s účinnosťou od 1. augusta 2019 vypustila v ustanovení § 34 odsek 8, čím sa vypustila možnosť súdu, aby rozhodol o tzv. absolútnom doživotnom treste, t. j. treste odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť možnosť, resp. právo pre odsúdeného na doživotie spočívajúce v podaní žiadosti o podmienečné prepustenie, ktorá bude riadne preskúmaná súdom.
V súvislosti s odstránením inštitútu trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia sa zavádza nové znenie § 68 ods. 1, ktoré upravuje predĺženie skúšobnej doby na desať rokov (a taktiež v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na 25 rokov), pričom súd určí presnú dĺžku skúšobnej doby s ohľadom na okolnosti jednotlivého prípadu.
Medzi ďalšie zmeny patrí výslovná úprava možnosti započítania doby zadržania do výkonu trestu odňatia slobody uloženého v rámci tzv. superskráteného konania, rozšírenie primeraných povinností v rámci probačného dohľadu o povinnosť „zdržiavať sa v určenom čase na určenom mieste“ a zmena definície pokračovacieho trestného činu.
tags: #vydedenie #trest #odnatia #slobody #podmienecne #definícia