Výhody zamestnávania ZŤP zamestnancov pre zamestnávateľa

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) prináša zamestnávateľom nielen spoločenský prínos, ale aj rad ekonomických výhod. Slovenská legislatíva sa snaží podporovať integráciu ZŤP osôb do pracovného života prostredníctvom rôznych príspevkov, úľav a iných opatrení. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad výhod, ktoré plynú zamestnávateľom zo zamestnávania ZŤP zamestnancov.

Kto je zamestnanec so zdravotným postihnutím?

Podľa § 40 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce je zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnanec uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. To znamená, že ide o osobu, ktorej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Dôležité je rozlišovať medzi pojmom "invalidný občan" a "osoba s ťažkým zdravotným postihnutím" (ŤZP), ktoré nie sú totožné. Osoba s ŤZP má preukaz osoby s ŤZP, ktorý vydáva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní ZŤP zamestnancov

Zamestnávateľ má voči ZŤP zamestnancom určité povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov. Medzi tieto povinnosti patrí:

• Zamestnávať ZŤP zamestnanca na vhodných pracovných miestach: Pracovné miesto musí byť prispôsobené zdravotnému stavu a možnostiam zamestnanca.
• Umožňovať ZŤP zamestnancovi získanie potrebnej kvalifikácie: Zamestnávateľ je povinný umožniť ZŤP zamestnancovi výcvikom alebo štúdiom získať potrebnú kvalifikáciu, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Rekvalifikácia sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca, pričom mu patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
• Zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce: Ide napríklad o úpravu pracoviska, zaškolenie a prípravu na prácu, a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania.

Ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, má povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, ak úrad práce vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie osoby so zdravotným postihnutím.

Ekonomické výhody zamestnávania ZŤP zamestnancov

Zamestnávanie ZŤP zamestnancov prináša zamestnávateľom nasledovné ekonomické výhody:

Prečítajte si tiež: Aké výhody prináša preukaz ZŤP?

Nižšie odvody do zdravotnej poisťovne

Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím je sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne v polovičnej výške oproti zdravému zamestnancovi, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí poistenie v nezamestnanosti.

Príspevky od štátu

Zamestnávateľ môže požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o rôzne príspevky na podporu zamestnávania ZŤP zamestnancov. Medzi najčastejšie príspevky patria:

• Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie: Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca. Výška príspevku závisí od priemernej mzdy v hospodárstve SR a od miery nezamestnanosti v danom okrese.
  • Ak je priemerná mzda zamestnanca nižšia alebo rovnaká ako celoslovenský priemer, príspevok predstavuje 30 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 30 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
  • Ak je priemerná mzda zamestnanca vyššia ako celoslovenský priemer, príspevok predstavuje 40 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 40 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
  • Mesačná výška príspevku poskytovaného na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) až d) alebo uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 30 rokov, je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
• Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska: Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jedného človeka so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
• Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní: Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím.
• Príspevok na činnosť pracovného asistenta: Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Zníženie minimálnej dane právnickej osoby

U zamestnávateľa, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách, sa znižuje minimálna daň právnickej osoby na polovicu (§ 46b ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.).

Plnenie povinného podielu zamestnávania ZŤP

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak túto povinnosť nesplní, musí odviesť odvod na účet úradu práce za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu. V roku 2014 bol odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce, čo predstavovalo 977 eur. Zamestnávateľovi, ktorý nesplní povinnosť zamestnávať ZŤP pracovníkov a neodvádza za to odvody, hrozia vysoké pokuty, až do výšky 33 193,91 eura.

Ochrana ZŤP zamestnancov pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce chráni ZŤP zamestnancov na trhu práce. Ak má zamestnanec pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 percent, je v zmysle Zákonníka práce zamestnancom so zdravotným postihnutím a zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď bez predchádzajúceho súhlasu úradu práce.

Prečítajte si tiež: Výhody bývania v Bratislave

Postup pri skončení pracovného pomeru so ZŤP zamestnancom

Ak sa zamestnávateľ rozhodne skončiť pracovný pomer so ZŤP zamestnancom výpoveďou, musí dodržať nasledovný postup:

1. Požiadať úrad práce o súhlas s výpoveďou: Pred podaním výpovede musí zamestnávateľ požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o súhlas s výpoveďou. K žiadosti je potrebné priložiť všetky relevantné dokumenty, ktoré odôvodňujú výpoveď.
2. Výpoveď prerokovať so zástupcami zamestnancov: S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
3. Doručiť výpoveď zamestnancovi: Ak úrad práce udelí súhlas s výpoveďou, zamestnávateľ doručí zamestnancovi písomnú výpoveď. Výpoveď musí obsahovať dôvod výpovede, ktorý musí byť v súlade so Zákonníkom práce.

Ak zamestnávateľ nedodrží uvedený postup, výpoveď je neplatná a zamestnanec sa môže obrátiť na súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Výnimky z ochrany ZŤP zamestnancov

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o prípady, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov alebo ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Je dôležité si uvedomiť, že Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Prečítajte si tiež: Pravda: Výhody pre seniorov

tags: #vyhody #zamestnavania #ztp #zamestnavatel