
Týranie zvierat je závažný problém, ktorý si vyžaduje pozornosť a riešenie zo strany štátu, mimovládnych organizácií a verejnosti. Na Slovensku existujú zákony, ktoré definujú týranie zvierat ako trestný čin, no ich vymáhanie a kontrola sú nedostatočné. Tento článok sa zameriava na možnosti podania žaloby za týranie zvierat, právne aspekty a aktuálnu situáciu v tejto oblasti.
Tlak verejnosti na riešenie problémov s držaním psov v nevhodných podmienkach je čoraz väčší. Často sú bez vody a jedla na metrovej reťazi, problémom sú aj zápasy, po ktorých psy pomaly umierajú v bolestiach. Pod petíciu za zákaz držania psov na reťazi sa podpísalo vyše 95-tisíc ľudí. Sloboda zvierat ju plánuje doručiť ministrovi Mičovskému v stredu poobede. O zákaze držania psov na reťaziach rokoval aj parlament.
Mimovládky aj vykonávači práva sa však zhodujú na tom, že na ochranu spoločenských zvierat nám nechýbajú zákony, chýba len ich dostatočné vymáhanie a kontrola ich dodržiavania. Ľuďmi prvého kontaktu sú v tomto prípade štátni veterinári, ktorí bez okolkov priznávajú, že na pokrytie nepretržitej veterinárnej služby je ich primálo. Doterajšie vlády však skôr znižovali stavy úradníkov a rovnakým smerom sa vybrala aj súčasná vláda.
Kým štátni veterinári priebeh kontrol zatajujú, aby v budúcnosti nezmarili ich účinnosť, o zásahoch dobrovoľníckych organizácií fungujúcich na základe príspevkov od bežných ľudí a sponzorov sa zo sociálnych sietí dozvedáme takmer každý deň. Srdcervúce fotografie či videá vykresľujú krutú realitu. Často na nich vidieť psy celoživotne priviazané na reťazi, ktorá sa im často už od šteňaťa zarezáva do krku a vytvára hlbokú ranu. Iné zábery zachytávajú vyhladované psy neraz s následkom smrti či psy v osadách, ktoré sú často ubité či utýrané k smrti.
Sloboda zvierat ročne rieši 1200 prípadov. Vlani prijala do útulkov takmer 7-tisíc psov a mačiek z celého Slovenska, pričom stovky zvierat sú práve nahlásené týrané zvieratá. Okolo 900 prípadov ročne ľudia hlásia aj zvieraciemu ombudsmanovi, ktorý sa zameriava hlavne na právne poradenstvo a v roku 2018 sa pričinil o novelu veterinárneho zákona, ktorým sa zviera stalo cítiacou živou bytosťou a majiteľom pribudla povinnosť zvieratá čipovať.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Mimovládky dokážu síce podať zvieraťu prvú pomoc, odobrať ho z nevyhovujúcich podmienok (bez súhlasu majiteľa), no potrestať majiteľa však môžu len štátni veterinári. Tí vykonali za rok 2020 približne 20-tisíc úradných veterinárnych kontrol na úseku zdravia a ochrany zvierat. Podaní, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spoločenských zvierat, za rok 2020 evidujú prekvapivo len 99. Cez aplikáciu, ktorá funguje od marca 2021, nahlásili ľudia 39 podnetov.
Hoci naše zákony definujú týranie zvierat, zanedbanie starostlivosti o zviera či organizovanie zápasov zvierat ako trestné činy, štát sa s tyranmi či s nedbanlivými majiteľmi dlhodobo nedokáže vyrovnať. Za posledných 6 rokov boli za týranie zvierat odsúdení na väzbu len dvaja páchatelia.
Kontroly vykonáva zhruba 180 úradných veterinárnych lekárov, ktorí pracujú v štyridsiatke regionálnych veterinárnych a potravinových správ. Štátna veterinárna a potravinová správa, pod ktorú regionálne úrady patria, priznáva, že zamestnanci nedokážu zabezpečiť nepretržitú, ani dvojzmennú prevádzku veterinárnej služby.
Podľa šéfa enviropolície Mária Kerna sa polícia stretáva s problémom nedostupnosti regionálnych veterinárov najmä v mimopracovnom čase. Z tohto dôvodu požiadali ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka o prehodnotenie súčasného systému tak, aby boli pracovníci RVPS dostupní pre orgány činné v trestnom konaní v režime 24/7.
Ak ste svedkom týrania zvierat, máte niekoľko právnych možností, ako zasiahnuť.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Týranie zvierat je na Slovensku trestným činom. Ak máte podozrenie, že došlo k týraniu, môžete podať trestné oznámenie na polícii. Trestné oznámenie by malo obsahovať čo najviac informácií o skutku, vrátane:
RVPS je orgán štátnej správy, ktorý vykonáva kontroly v oblasti ochrany zvierat. Ak máte podozrenie na týranie zvierat, môžete podať podnet na RVPS. RVPS je povinná váš podnet prešetriť a v prípade zistenia nedostatkov prijať opatrenia na ich odstránenie.
Novela veterinárneho zákona z roku 2018 definuje zviera ako cítiacu živú bytosť. To znamená, že zviera má právo na ochranu svojej osobnosti, vrátane života, zdravia a dôstojnosti. Ak dôjde k týraniu zvieraťa, môžete podať žalobu na ochranu osobnosti zvieraťa.
Podľa Silvie Čaňovej zo Slobody zvierat sa stáva často, že štátni veterinári nepoznajú úplne svoje právomoci a boja sa napríklad vojsť na cudzí pozemok, a to aj vtedy, ak majú hlásené zviera v nevyhovujúcich podmienkach. Inokedy sa im vraj zase nepodarilo vymôcť pre zvieratá tie práva, ktoré už dnes podľa zákona majú, alebo im zásah trval neprimerane dlho.
Podobne komentuje aktivitu kontrolórov aj Dana Freyerová zo zvieracieho ombudsmana. „U nás sa orgány z neznámych dôvodov boja byť rázne,“ povedala s tým, že v susednom Rakúsku príslušný orgán odobral obyvateľovi sliepky, pretože mali ráno zamrznutú vodu.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
Podľa Kovalíkovej zo ŠVPS sa množstvo sťažností na činnosť alebo nečinnosť regionálnych veterinárov alebo na spôsob vybavenia podania či úradnej kontroly mierne zvyšuje. V roku 2020 vykonali celkovo 36 kontrol v regionálnych správach a internému auditu podrobila 17 podriadených organizácií. V 10 prípadoch ŠVPS vyhodnotila podanie či sťažnosť ako opodstatnenú a prijala aj zákonné postupy na odstránenie nedostatku.
Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Andrea Bučková uviedla, že problém nelegálneho chovu zvierat a ich týranie sa netýka len rómskych komunít, ale ide o celospoločenský problém. Zasiahnuť by podľa nej mali predovšetkým obecné samosprávy, a to reguláciou podmienok chovu spoločenských zvierat. Jej úrad chce zabezpečiť preventívne aktivity a osvetu. Do finančnej pomoci pre obce a mimovládne organizácie sa majú zapojiť aj organizácie ako Združenie miest a obcí Slovenska či Únia miest Slovenska.
Mimovládne organizácie vkladajú nádej do politickej vôle zmeniť doterajší nevyhovujúci stav. Sloboda zvierat zase vkladá nádej do prijatia zákona, ktorý zakáže držanie psov na reťazi, na ktorom spolupracovala.
Národná rada schválila novelu dvoch právnych predpisov, a to Trestného zákona a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Právna úprava trestný činov týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zvieratá je upravená v ustanoveniach § 378 a § 378a Trestného zákona. Od 1. novembra 2020 sa tieto trestné činy presúvajú medzi Trestné činy proti životnému prostrediu do nových ustanovení § 305a a § 305b.
Cieľom novej právnej úpravy trestného činu týrania zvierat je, aby poskytoval ochranu zvieratám v hierarchii chránených hodnôt výraznejšie ako napr. Zásadná zmena prichádza pri trestnom čine zanedbania starostlivosti o zvieratá. Do základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu bol doplnený nový znak, ktorým je postihnutie v posledných 24 mesiacoch, čiže pre trestnú zodpovednosť sa vyžaduje recidíva. V kvalifikovanej skutkovej podstate tohto trestného činu sa vylúčilo zohľadňovanie recidívy, a teda vyvodzovanie trestnej zodpovednosti podľa odseku 2 nebude podmienené recidívou.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým upraviť trestnú zodpovednosť fyzických osôb, ktoré usmrtia spoločenské zviera - psa a mačku za účelom ich ďalšieho spracovania a získania produktov z nich, najmä mäsa, masti, kože, kožušiny a pod., a to v prípadoch, kedy neboli splnené zákonné dôvody k usmrteniu zvieraťa podľa § 22 ods. 5 zákona č. 39/2007 Z. z.