
Tento článok sa zaoberá problematikou premlčania výkazov nedoplatkov a podmienkami, ktoré s tým súvisia v kontexte zdravotného poistenia na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú verejnosť, od študentov až po odborníkov.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. Účelom návrhu zákona je vyriešenie problémov z aplikačnej praxe vyplývajúcich zo zákona č. 580/2004 Z. z. na základe podnetov zdravotných poisťovní, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a poistencov.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny aj negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, nemá ani sociálne vplyvy.
Vzhľadom na neaktuálnosť zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa tento nahrádza odkazom na aktuálne platný zákon. Odkaz v poznámke pod čiarou sa konkretizuje na § 42 až 57 zákona č. 404/2011 Z. z. Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, aby osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť v cudzine a súčasne vykonávajúce zárobkovú činnosť v Slovenskej republike, naďalej boli v Slovenskej republike povinne verejne zdravotne poistené a odvody z príjmov z činností vykonávaných v Slovenskej republike budú tak odvedené do zdravotných poisťovní.
Zabraňuje sa tak situácii, kedy sa z príjmov z výkonu činností na území Slovenskej republiky poistné na verejné zdravotné poistenie nikam neodvádzalo z dôvodu, že osoba vykonávala činnosť aj v cudzine. Ak ide o výkon činnosti v krajinách Európskej únie, kde platí pravidlo poistenia iba v jednom členskom štáte, toto zostáva zachované prednosťou nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení pred našimi zákonmi, čo je upravené v navrhovanom bode 7 v § 3 ods.
Prečítajte si tiež: Zamestnávanie osôb so ZŤP
Navrhuje sa rozšíriť zoznam nezaopatrených rodinných príslušníkov osoby, ktorá podlieha právnym predpisom iného členského štátu podľa nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia o študujúce manželky a manželov, nakoľko absencia zadefinovania týchto osôb spôsobovala v praxi časté problémy.
Navrhovanou právnou úpravou sa rozširujú povinne verejne zdravotne poistené osoby o deti cudzincov pracujúcich a odvádzajúcich zdravotné poistenie v Slovenskej republike, ktoré sa s rodičmi legálne zdržiavajú na území Slovenskej republiky. V súčasnosti tieto deti nie sú verejne zdravotne poistené aj z dôvodu absencie tzv.
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou v novelizačnom bode 6 v § 3 ods. 3 písm. c) sa vykonáva terminologické zosúladenie so zákonom č. 36/2005 Z. z. Navrhovanou právnou úpravou sa pravidlo pri podaní prihlášky do rovnakej zdravotnej poisťovne navrhované v novelizačnom bode 10 v § 7 ods. 10 písm. a) dopĺňa o výnimku, kedy sa toto pravidlo neuplatní.
Upresňuje sa pojem „písomná forma“ odvolaním na § 40 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Navrhovanou úpravou sa zavádza ďalší povinný údaj na prihláške o údaj z identifikačnej karty alebo pasu poistenca. Obmedzenie práva len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti sa vzťahuje na dlžníka definovaného v § 25a ods. 1 v navrhovanom bode 59 s vylúčením dlžníkov, ktorí z objektívnych dôvodov (napr. konkurz, reštrukturalizácia) nemôžu uhradiť zo svojho majetku nedoplatok, dlžníkov, ktorí majú povolené splátky a plnia podmienky uvedené v dohode o splátkach (uzavreté so zdravotnou poisťovňou alebo so súdnym exekútorom), dlžníkov, ktorí majú súdom nariadenú ochrannú liečbu alebo ktorí sú zamestnancami, za ktorých nezaplatil poistné zamestnávateľ.
Pretože v praxi sa stáva, že po úspešnom uplatnení námietky premlčania, a teda právnej nevykonateľnosti premlčanej pohľadávky, sú dotknutí dlžníci naďalej evidovaní v zozname dlžníkov s nárokom len na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, navrhuje sa vylúčiť aj u takýchto dlžníkov obmedzenie práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Všetci títo vylúčení dlžníci budú vedení naďalej v zozname dlžníkov, avšak s právom na zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/2004 Z. z.
Prečítajte si tiež: Vzor výkazu o ZŤP
Regresný nárok zdravotnej poisťovne predstavuje právo poisťovne vymáhať od tretej osoby (napríklad vinníka dopravnej nehody) náklady, ktoré vynaložila na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v dôsledku zavineného protiprávneho konania tejto tretej osoby.
Používatelia sa často obracajú na právnikov s otázkami ohľadom regresných nárokov zdravotných poisťovní. Tu je niekoľko príkladov:
Právo zdravotnej poisťovne uplatniť si regresný nárok voči tretej osobe je upravené v zákone č. 577/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Tento nárok je hmotnoprávnym nárokom, čo znamená, že sa riadi príslušnou úpravou Občianskeho zákonníka o náhrade škody, pričom táto úprava má povahu špeciálneho ustanovenia.
Premlčanie pohľadávok zo zdravotného poistenia má oproti všeobecnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku určité osobitosti.
Ak poisťovňa preplatila menej, než očakávate, máte právo požadovať prehodnotenie výšky poistného plnenia. V prípade zamietavého stanoviska sa môžete obrátiť na súd a žiadať, aby Vám poisťovňa vyplatila celú výšku škody, t.j. nákladov na opravu.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o náhradnej rodinnej starostlivosti
Ak poisťovňa zamietne nárok na odškodnenie, je potrebné zdôrazniť, že škodca je zodpovedný za ním spôsobenú škodu a je zo zákona povinný ju nahradiť. Ak je povinne zmluvne poistený, túto povinnosť musí splniť poisťovňa. V takomto prípade neostáva nič iné, len podať žalobu na súd a domáhať sa náhrady škody tam. K návrhu je potrebné priložiť všetky relevantné dôkazy, ktoré máte k dispozícii.
Ak bola škoda spôsobená tretími osobami (napr. správcom budovy), nie je podstatné, či sa správca cíti byť zodpovedný za vzniknutú škodu. Dôležité je, či došlo k porušeniu právnych predpisov a či vznikla škoda v dôsledku tohto porušenia.
Ak sa v ťažkej životnej situácii objaví človek, ktorý vás donúti stať sa držiteľom automobilu spolu s poistkami, hoci nemáte žiadne auto, vhodným riešením by mohlo byť navštíviť dopravný inšpektorát a uviesť, že ste tak učinili pod nátlakom, a teda že ide o neplatný právny úkon.
Podľa § 447 Občianskeho zákonníka súd môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť.
Od 1.6.1998 došlo k zmene premlčacej doby pri práve predpísať poistné a to z 3 na 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. V zmysle prechodného ustanovenia (§76b) pre poistné vzniknuté v období do 1.6.1998 platila nová 10 ročná premlčacia doba iba v tom prípade, ak toto poistné nebolo premlčané podľa prechádzajúcej právnej úpravy.
tags: #vykaz #nedoplatkov #premlcanie #podmienky