Vylúčenie veci z exekúcie, zabezpečovací prevod práva a rozsudok

Tento článok sa zaoberá problematikou vylúčenia veci z exekúcie, zabezpečovacieho prevodu práva a ich vzájomným vzťahom, ako aj s rozsudkom súdu. Analyzuje právne aspekty týchto inštitútov v slovenskom právnom poriadku.

Zádržné právo

Podľa Občianskeho zákonníka, ten, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, ju môže zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Ide o inštitút tzv. práv k cudzím veciam zavedený do právneho poriadku SR novelou Občianskeho zákonníka z roku 1991, ktorý nebol doteraz novelizovaný.

Využitie zádržného práva

Zádržné právo má praktický význam vo všetkých právnych vzťahoch, v ktorých jedna zmluvná strana prenecháva druhej strane do dočasného užívania hnuteľnú vec. Môže ísť napríklad o výpožičku, nájom, prepravu, zasielateľstvo, úschovu, skladovanie, zmluvu o dielo a podobne, ako aj o širokú škálu inominátnych zmlúv, akou je napríklad zmluva o spolupráci, na základe ktorej objednávateľ tovaru alebo služieb prenecháva dodávateľovi určité pracovné prostriedky potrebné na splnenie zmluvy. Obchodný zákonník má pri niektorých zmluvných typoch osobitnú, avšak obsahovo zhodnú, úpravu zádržného práva.

Zádržné právo sa najčastejšie využíva pri drobných kontraktoch, na základe ktorých má jedna strana zaplatiť určitú náhradu na náklady za úschovu veci a druhá strana je povinná jej uschovávanú vec vrátiť. Peňažná pohľadávka, ktorú veriteľ zabezpečuje zadržaním veci, však vôbec nemusí súvisieť s právnym titulom, na základe ktorého veriteľ drží cudziu vec. Peňažná pohľadávka pritom nemusí existovať v momente odovzdania veci druhej strany a môže vzniknúť až následne alebo môže byť na veriteľa postúpená treťou stranou.

Podmienky uplatnenia zádržného práva

Vo chvíli uplatnenia zádržného práva musí mať veriteľ oprávnenie mať vec u seba. Ak sa splnia všetky podmienky na vznik zádržného práva, napríklad peňažná pohľadávka sa stane splatnou, až v momente, keď je veriteľ už v omeškaní s vrátením veci, nie je veriteľ oprávnený vec zadržať a nevydať ju dlžníkovi. Určenie správneho dátumu nadobudnutia splatnosti peňažnej pohľadávky je preto obzvlášť dôležité pre určenie, či veriteľ môže legálne odoprieť vrátenie veci, ktorá mu nepatrí.

Prečítajte si tiež: O sociálnom vylúčení seniorov

V prípade absencie dohody (alebo určenia v právnom predpise alebo rozhodnutí) sa splatnosť pohľadávky stanoví podľa všeobecných ustanovení o záväzkoch Občianskeho a Obchodného zákonníka. V zmysle § 563 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak teda veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky až v deň, v ktorý bol zároveň povinný vydať dlžníkovi hnuteľnú vec, nemá veriteľ právo odmietnuť jej vydanie. Jeho pohľadávka, ktorej zaplatenie chce veriteľ zabezpečiť zadržaním tejto veci, sa totiž stane splatnou až nasledujúci deň. Nevydaním veci by veriteľ porušil svoju zmluvnú, respektíve zákonnú povinnosť.

Príklad z praxe

Podobnú situáciu riešil generálny prokurátor Slovenskej republiky vo vzťahu k trestnému postihu protiprávneho konania pracovníkov odťahových služieb, ktorí podmieňovali vydanie odtiahnutého vozidla jeho majiteľovi zaplatením úhrady za odtiahnutie vozidla. Generálny prokurátor vo svojom stanovisku potvrdil, že aj v prípade, že vozidlo sa dostane do faktickej moci odťahovej spoločnosti zákonným spôsobom (podľa § 40 zákona č. 315/1996 Z. z.), úhrada nákladov za odtiahnutie vozidla sa stane splatnou (nakoľko zákon č. 315/1996 Z. z. dobu splatnosti nestanovil) až deň nasledujúci po vyzvaní prevádzkovateľa vozidla (a uplatnenia zádržného práva), čo vylučuje oprávnené uplatnenie zádržného práva z dôvodu nezaplatenia týchto nákladov. Generálny prokurátor posúdil takýto postup odťahových spoločností za trestný čin útlaku.

Zádržné právo podľa Obchodného zákonníka

Odlišne sa však budú posudzovať situácie, na ktoré sa bude vzťahovať Obchodný zákonník. Podľa § 340 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Jednotné určenie časového úseku „bez zbytočného odkladu“ neexistuje a preto sa bude posudzovať vždy v závislosti od konkrétnej situácie. Môže ísť o pár hodín, t. j. ešte v ten istý deň ako výzva na zaplatenie. V takom prípade by zadržanie veci bolo podľa nášho názoru možné.

Vznik a uplatnenie zádržného práva

Zádržné právo vzniká faktickým zadržaním veci namiesto jej vydania, t. j. jej nevydaním oprávnenej osobe. Vznik a výkon zabezpečovacieho práva v tomto prípade splývajú. Na vznik zádržného práva sa nevyžaduje dohoda zmluvných strán ani akákoľvek forma oznámenia.

Zádržné právo možno uplatniť výlučne voči osobe, ktorej je veriteľ povinný zadržiavanú vec vydať. V tomto prípade nie je rozhodné, či oprávnená strana je, alebo nie je vlastníkom veci. Dôležité je si uvedomiť, že zadržať je možné tiež vec, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby, ktorá nemá žiaden priamy zmluvný vzťah voči osobe, ktorá vec zadržiava. Tento princíp môže ohroziť právne postavenie vlastníka veci, ktorý umožní prenechanie svojej veci ďalším osobám - podnájomníkom, subdodávateľom a pod.

Prečítajte si tiež: Sirotský dôchodok a štúdium: Dôležité informácie

Veriteľ má na základe zádržného práva oprávnenie mať vec u seba až do času, kým dlžník riadne nesplatí peňažný záväzok alebo kým veriteľovi neposkytne inú dostatočnú zábezpeku. Zádržné právo má primárne zabezpečovaciu funkciu, nakoľko motivuje dlžníka, aby zaplatil svoju splatnú pohľadávku veriteľovi, ak chce dostať späť vec, ktorú veriteľ zadržiava.

Vzťah zádržného a záložného práva

Jednostranné zabezpečenie pohľadávky zádržným právom má v niektorých prípadoch dokonca silnejšie právne postavenie ako záložné právo, ktoré vzniká najmä obojstrannou dohodou zmluvných strán. Prednostné postavenie zádržného práva sa prejavuje napr. v tom, že veci, na ktoré bolo uplatnené zádržné právo, nemôžu byť predmetom dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Pritom, ak sa v záložnej zmluve nedohodol iný spôsob uspokojenia záložného veriteľa výkonom záložného práva, môže sa záložný veriteľ v rámci priameho výkonu záložného práva v zásade uspokojiť len predajom na dobrovoľnej dražbe. Môže preto dôjsť k situácii, že zadržanie veci znemožní alebo prinajmenšom oddiali uspokojenie záložného veriteľa zo zálohu.

Na rozdiel od záložného práva zádržné právo nemá zásadne uhradzovaciu funkciu, t. j. veriteľ nemôže zadržiavanú vec sám predať (ani v rámci dobrovoľnej dražby) a uspokojiť sa z výťažku z predaja. Ak má však veriteľ pohľadávku, ktorú zabezpečuje zádržným právom, potvrdenú súdnym rozhodnutím, pri nútenom výkone súdneho rozhodnutia (v exekúcii), má veriteľ so zádržným právom právo na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, vrátane záložného veriteľa. Ak teda predmetom zadržania nie je vec, na ktorej má dlžník osobitný záujem a z dôvodu získania ktorej zaplatí svoj dlh ešte pred vydaním súdneho rozhodnutia, musí veriteľ čakať až do vydania súdneho rozhodnutia a predaja zadržovanej veci v rámci exekúcie. Počas celej tejto doby je veriteľ povinný vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením a bez súhlasu dlžníka nie je oprávnený ju použiť.

Zádržné právo v konkurze

V zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii sa zádržné právo považuje rovnako ako záložné právo za zabezpečovacie právo. Nie je úplne jasné, či v konkurze má veriteľ so zádržným právom prednostné právo na uspokojenie zo zadržanej veci pred záložným veriteľom rovnako, ako je tomu v prípade exekúcie.

Zaujímavá situácia vzniká v prípade, keď dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok veriteľa, ktorý vykonáva zádržné právo. Nakoľko zadržovaná vec sa nachádza u veriteľa, môže dôjsť k situácii, že správca konkurznej podstaty ju zahrnie do súpisu konkurznej podstaty. ZKR uvedenú situáciu výslovne nerieši. Sme však toho názoru, že z definície majetku podliehajúceho konkurzu v zmysle § 67 ZKR vyplýva, že vec zadržovaná úpadcom nemôže byť predmetom konkurznej podstaty úpadcu. ZKR zahŕňa do konkurznej podstaty síce aj majetok tretích osôb, avšak len ten, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. Naopak, zadržovaná vec zabezpečuje úpadcove pohľadávky. Opačný názor však vyslovil Najvyšší súd Českej republiky, podľa ktorého, ak je veriteľ oprávnený zo zádržného práva v úpadku, podlieha zadržovaná vec súpisu ako majetok podľa insolvenčného zákona, nakoľko ide o majetok, ktorý môže plniť vo vzťahu k pohľadávkam takéhoto veriteľa uhradzovaciu funkciu.

Prečítajte si tiež: Príklad zmluvy o spolupráci

Riziká zádržného práva pre dlžníka

Z pohľadu oprávnenej osoby (potenciálneho dlžníka peňažnej pohľadávky) môže byť inštitút zádržného práva pomerne rizikový. Dlžník prenecháva vec (spravidla vec vo svojom vlastníctve) do faktickej moci inej osobe za určitých zmluvne dohodnutých podmienok, ktoré chránia dlžníkove právo na vrátenie veci. Možnosť veriteľa vec zadržať, mu však dáva právo takúto vec nevydať na zabezpečenie svojej splatnej pohľadávky voči dlžníkovi bez ohľadu na podmienky dohodnuté v zmluve. Veriteľ môže v podstate zadržať vec akejkoľvek hodnoty na zabezpečenie pohľadávky prípadne nižšej hodnoty. Výkon tohto práva obmedzujú v zásade len pravidlá poctivého obchodného styku a dobrých mravov.

Môže dôjsť tiež k situácii, že veriteľ zadrží vec na zabezpečenie pohľadávky, ktorá je medzi stranami sporná. Kým sa spor právoplatne neskončí, pričom súdne konanie môže trvať niekoľko rokov, dlžník nemá efektívnu právnu možnosť získať vec späť do svojej moci. Ak sa v súdnom spore preukáže, že zadržanie bolo neoprávnené, môže oprávnená strana žalovať veriteľa o náhradu škody. Ide však o časovo a finančne náročné riešenia.

Možnosti obmedzenia zádržného práva

Možnosť vylúčiť potenciálne zádržné právo veriteľa v zmluve podľa všetkého nie je možné. Je veľmi pravdepodobné, že úprava zádržného práva v Občianskom zákonníku má (aspoň čiastočne ohľadom existencie samotného zádržného práva) kogentnú povahu a teda sa od nej nemožno odchýliť. Podľa zákona zádržné právo však nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva. To, neplatí, ak bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Neexistuje ustálený výklad, čo sa považuje za spôsob nezlučiteľný s výkonom zádržného práva. V literatúre sa uvádza, že ide napr. o situáciu, ak je vec odovzdaná s pokynom odovzdať ju tretej osobe. Domnievame sa teda, že zadržať nemožno vec, ktorá nie je určená na to, aby zotrvala v držbe veriteľa určitú dobu.

Na druhej strane napr. podľa osobitných ustanovení Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve (§608), má zasielateľ na zabezpečenie svojich nárokov voči príkazcovi zádržné právo k zásielke, dokiaľ je zásielka u zasielateľa. Príkazca pritom odovzdáva zásielku zasielateľovi s jasným pokynom obstarať jej prepravu a teda odovzdať ju tretej osobe. Je na zváženie, či možno zmluvne vylúčiť zádržné právo v prípadoch, keď ho upravujú dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka.

Existujú určité možnosti, ako oprávnená osoba môže posilniť svoje právne postavenie napr. v forme zmluvných záruk alebo nástrojov zameraných na urýchlenie prípadného súdneho konania. Možný prípad uplatnenia zádržného práva od osoby, ktorej oprávnená strana odovzdáva vec podstatnej hodnoty alebo významu, by mala byť pri uzatváraní zmluvného vzťahu braná vždy do úvahy a oprávnená strana by mala zvážiť opatrenia na predchádzanie takejto situácie podľa konkrétnych okolností prípadu.

Záložné právo a exekúcia

Slovenský právny poriadok rieši stret existujúceho záložného práva na majetku a prebiehajúceho exekučného konania voči záložcovi v základnej rovine hneď v dvoch právnych predpisoch totožne (§ 151h ods. 6 OZ a § 61a ods.

V teórii, ani v aplikačnej praxi nie je úplne a jednoznačne uzavretá diskusia k výkladu termínu „vedenie exekúcie na záloh“. Na jednej strane (aplikujúc gramatický výklad) pod vedením exekúcie možno rozumieť vykonávanie akýchkoľvek procesných úkonov voči zálohu, na strane druhej (aplikujúc výklad logický a reštriktívny) možno pod vedením exekúcie rozumieť vykonávanie procesných úkonov exekútora, smerujúcich k vykonaniu exekúcie v pravom zmysle slova (t. j.

Podľa nášho právneho názoru tak možno na majetku povinného, ktorý je zaťažený záložným právom, zriadiť exekučné záložné právo (de lege lata len na nehnuteľnom majetku povinného), ako spôsob (nie vykonania exekúcie, ale) zabezpečenia majetku povinného v prospech vymáhanej pohľadávky. Okrem toho, že zriadením exekučného záložného práva sa nedosahuje výťažok, zriadenie exekučného záložného práva nie je uvedené v taxatívnom výpočte spôsobov vykonania exekúcie na peňažné plnenie (§ 63 ods. 1 EP). Nakoniec, hlavným účelom oboch ustanovení je ochrana záložného (a obzvlášť prednostného) veriteľa. Prípadné zriadenie v poradí ďalšieho záložného práva (či už zmluvného alebo núteného) sa právneho postavenia doterajších záložných veriteľov žiadnym spôsobom nedotýka.

Pokiaľ však ide o jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie na vymoženie peňažného plnenia, teda o spôsoby smerujúce k nútenému predaju majetku povinného,exekúcia predajom hnuteľných vecí, exekúcia predajom nehnuteľnosti, exekúcia predajom cenných papierov, exekúcia predajom podniku, exekúcia postihnutím iných majetkových práv v prípade postupu podľa ustanovení o mobiliárnej exekúcii. alebo k dosiahnutiu výťažku zákonom stanoveným úkonom tretej osoby,platiteľ mzdy alebo iného príjmu pri exekúcii zrážkami zo mzdy a iných príjmov; banka pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke; dlžník povinného pri exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky (a analogicky aj pri exekúcii postihnutím iných majetkových práv v prípade postupu podľa ustanovení o prikázaní pohľadávky) treba konštatovať, že § 151h ods. 6 OZ a § 61a ods. 2 EP znemožňujú vykonanie exekúcie na uvedený majetok bez predchádzajúceho alternatívneho splnenia predpokladu postavenia oprávneného ako záložného veriteľa (resp. jedného zo záložných veriteľov), alebo existencie súhlasu záložného veriteľa (v prípade plurality záložných veriteľov za súhlasu všetkých osôb v tomto postavení)

Trvanie na súhlase všetkých záložných veriteľov je úplne logické a legitímne. Každému zo záložných veriteľov patrí právo zabrániť exekučnému predaju zálohu v prospech osoby odlišnej od záložného veriteľa tým, že vyjadrí svoj nesúhlas. Navyše, ak ide o pluralitu záložných veriteľov, aj v prípade splnenia niektorej z uvedených alternatívnych podmienok musí realizujúci záložný veriteľ, ktorý nie je prednostným záložným veriteľom, rešpektovať povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka (napríklad notifikačnú povinnosť vo vzťahu k skorším záložným veriteľom, ich možnosť zastaviť ho včasným vyhlásením o realizácii vlastného záložného práva, povinnosť prijať splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom).

Predmety záložného práva a exekúcie

Mzda a iný príjem povinného nie sú podľa nášho právneho názoru prevoditeľné. Považujeme ich preto za nespôsobilé na zabezpečenie záväzku fyzickej osoby formou záložného práva, ale len dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ alebo § 20 zákona č. 311/2001 Z. Pokiaľ ide o pohľadávku povinného z účtu v banke a inú peňažnú pohľadávku povinného, tieto, samozrejme, sú spôsobilým predmetom záložného práva. Najčastejšie sa týmto majetkom záložného dlžníka zabezpečujú úvery, resp. iné záväzky vyšších hodnôt, kedy výška zabezpečovanej pohľadávky rádovo prevyšuje priemerný disponibilný zostatok na účte, alebo jednotlivé iné peňažné pohľadávky záložcu. Ak zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávke z účtu, inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru uzavreli osobitne stanovené subjekty (§ 151me ods. 8 OZ), platia pre záložnoprávny vzťah osobitosti uvedené v § 151me ods.

Je potrebné uviesť, že pohľadávkou v zmysle exekučno-právnom rozumieme akékoľvek právo povinného voči tretej osobe (t. j. osobe odlišnej od oprávneného) na vyplatenie peňažnej sumy, bez ohľadu na právny dôvod vzniku práva na vyplatenie peňažnej sumy. Inou peňažnou pohľadávkou takto rozumieme akékoľvek právo povinného na vyplatenie peňažnej sumy, odlišné od práva na vyplatenie disponibilného zostatku na bežnom alebo vkladovom účte. Akékoľvek iné, zužujúce chápanie pojmu inej peňažnej pohľadávky (napríklad chápanie pohľadávky len ako práva na vyplatenie sumy zo záväzkovo-právneho vzťahu, alebo vylučovanie práva na vyplatenie sumy preplatkov z verejnoprávnych vzťahov napríklad preplatok na dani z príjmov, nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, preplatok poistného na zdravotné alebo dôchodkové poistenie. argumentujúc, že exekučne možno postihnúť len pohľadávku v súkromnoprávnom význame) znamená popretie zmyslu a účelu exekučného konania. Právo povinného na vyplatenie peňažnej sumy od tretej osoby (z akéhokoľvek právneho dôvodu) je nepochybne majetkom povinného. Exekúcii podlieha všetok majetok povinného, ktorý nie je z exekúcie výslovne vylúčený podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitných právnych predpisov (ide o jeden zo základných princípov exekučného práva, legálne vyjadrený v § 61a ods. 1 EP).

Procesným inštitútom, ktorým sa postihuje majetok povinného v podobe práva na vyplatenie peňažnej sumy je práve a len exekúcia prikázaním pohľadávky. Označenie „dlžník povinného“ nie je nič iné, ako procesné označenie subjektu, ktorý má voči povinnému povinnosť vyplatiť mu peňažnú sumu. Ak sú takto chápané pohľadávky povinného predmetom záložného práva, môžu byť postihnuté procesnými úkonmi súdneho exekútora len za splnenia predpokladov, uvedených v § 151h ods. 6 OZ, resp. § 61a ods. 2 EP (ďalej aj „podmienená exekvovateľnosť“).

Z povahy tohto majetku povinného vyplýva, že je možné exekvovať ho aj v jeho časti (v potrebnej výške). Predpokladom exekúcie postihnutím iného majetkového práva povinného je majetkové právo povinného, ktoré kumulatívne spĺňa nasledovné predpoklady: je prevoditeľné, nie je peňažnou pohľadávkou a nepatrí len povinnému osobne (§ 113 EP). Podľa povahy konkrétneho práva sa pri jeho exekvovaní postupuje analogicky podľa ustanovení o mobiliárnej exekúcii alebo exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Iné majetkové právo môže mať napríklad podobu práva na vydanie alebo dodanie tovaru.

Exekučný poriadok osobitne ako možný predmet exekúcie postihnutím iného majetkového práva uvádza (aj keď nepresne) niektoré predmety, resp. práva duševného vlastníctva. Ako vyplýva z hmotnoprávnej úpravy týchto statkov, nie každý môže byť predmetom záložného práva, a nie každý môže byť predmetom exekúcie. Z oblasti autorského práva môžu byť predmetom záložného práva (a v prípade jeho vzniku predmetom exekúcie len podmienene) relatívne majetkové práva autora (právo na autorskú odmenu, právo na odmenu za licenciu, právo na primeranú odmenu za použitie diela, právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu výtvarného diela atď.). V tomto prípade by išlo o exekúciu prikázaním inej peňažnej pohľadávky povinného. Pri právach výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov je možnosť exekvovať širšia - okrem práv, vyplývajúcich z udeleného súhlasu na použitie záznamov je možné exekvovať aj samotné právo udeliť súhlas na použitie záznamov.

Výsledky tvorivej duševnej činnosti chránené priemyselno-právne môžu byť predmetom záložného práva a exekúcie zrejme v najširšej miere. Majiteľ patentu, dizajnu, úžitkového vzoru alebo topografie polovodičových výrobkov môže tieto majetkové práva založiť (záložné právo vzniká registráciou na Úrade priemyselného vlastníctva SR), a tieto práva sú tiež exekvovateľné (v prípade existujúceho záložného práva podmienene). Práve v prípade exekúcie týchto práv sa prejaví potreba primeranosti exekúcie a pokiaľ je to možné, predmetom exekúcie bude buď „len“ právo udeliť licenciu alebo pohľadávka z už udelenej licencie. Samotný patent, dizajn, úžitkový vzor, či topografia polovodičového výrobku budú predmetom exekúcie použitím ustanovení o predaji hnuteľných vecí, t. j. s následnou zmenou vlastníka len v prípade, kedy by predošlý postup nebol efektívny. Predmetom záložného práva, ani exekúcie nemôže byť obchodné meno, označenie pôvodu výrobkov, ani zemepisné označenie výrobkov. Tieto práva, resp. V rámci ustanovení o inom majetkovom práve je osobitne upravené aj postihnutie obchodného podielu. Obchodný podiel je spôsobilým predmetom záložného práva. Ide o ďalší osobitný prípad vzniku záložného práva (záložné právo vzniká zápisom do obchodného registra).

Pri riešení problematiky iných majetkových práv povinného je vhodné uviesť, že odborná literatúra sa prikláňa k názoru, podľa ktorého je spôsobilým predmetom exekúcie aj podiel povinného v obchodnom družstve a v bytovom družstve. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, nehnuteľnosti a podnik povinného, treba konštatovať, že v prípade existencie záložného práva na tomto majetku povinného platí bez ďalšieho to, čo bolo uvedené vo všeobecnosti, t. j. exekučne postihnúť tento majetok je možné len za alternatívneho splnenia zákonných podmienok. Je vhodné zdôrazniť, že realizovateľnosť exekúcie predajom podniku je interferovaná záložným právom jedine vtedy, ak je predmetom záložného práva samotný podnik. Prípadná existencia záložného práva len na niektorých zložkách podniku (napr.

Predmetom záložného práva môžu byť aj cenné papiere povinného. Záložné právo v tomto prípade vzniká registráciou v registri záložných práv, vedenom centrálnym depozitárom cenných papierov. opomenúť skutočnosť, že v zmysle § 51 ods. 3 zákona o cenných papieroch záložné právo sa po dobu trvania zmluvného záložného práva k cennému papieru vzťahuje aj na výnosy zo založeného cenného papiera. To, v prípade existencie záložného práva, spôsobuje podmienenú exekvovateľnosť aj možných výnosov. Možné výnosy z cenného papiera sú exekvovateľné podľa predpisov o prikázaní inej peňažnej pohľadávky. Exekvovanie výnosu (pohľadávky) z cenného papiera v prípade zexekvovania samotného cenného papiera je de lege lata upravené nevhodne (§ 131a ods.

Funkcie záložného práva

Existujúce záložné právo núti záložcu zachovať platobnú disciplínu pri plnení záväzku (zabezpečovacia funkcia), a v prípade nesplnenia povinnosti riadne a včas „rezervuje“ záloh pre záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky stanoveným spôsobom (uhradzovacia funkcia). Právna úprava záložného práva - celkom oprávnene - zvýhodňuje záložného veriteľa oproti veriteľom, ktorí svoju pohľadávku záložným právom nezabezpečili, a spomedzi záložných veriteľov zvýhodňuje toho, ktorého záložné právo je v lepšom poradí rozhodujúcom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky (t. j. vzniklo skôr, ako ostatné záložné práva).

Otázka možného stretu záložného práva a exekúcie na záloh je upravená spôsobom, ktorý nezáložného veriteľa vydáva úplne napospas záložnému veriteľovi (záložným veriteľom). Všeobecne, samozrejme, platí to, čo bolo uvedené v predošlom odseku. Nie je dôvod nechrániť viac veriteľa, ktorý bol a je pri ochrane svojho práva „ostražitejší“ (to znamená, že primäl dlžníka alebo tretiu osobu k uzavretiu záložnej zmluvy) viac, ako veriteľa, ktorý pre uspokojenie svojho práva urobil „len“ to, že ho bránil na súde.

Vychádzajúc z aplikačnej praxe pri zabezpečovaní záväzkov záložným právom a zákonných dôsledkov existencie záložného práva na majetku dlžníka na exekvovateľnosť tohto majetku však (minimálne pri niektorých kategóriách majetku) vyvstáva celkom legitímna otázka potreby zmeny právnej úpravy. Skutočnosť, že platná právna úprava je nevyhovujúca, pretože umožňuje šikanózny výkon práva záložným veriteľom a znemožnenie vymáhania práva ostatnými veriteľmi, možno ilustrovať na ktoromkoľvek druhu majetku povinného. Ako jednoduchý príklad môže slúžiť hodnotná hnuteľná vec alebo pohľadávka z účtu v banke, či iná peňažná pohľadávka záložcu. Nič nebráni zabezpečeniu pohľadávky budúceho záložného veriteľa v hodnote napr. 500 eur hnuteľným majetkom v hodnote 30 000 eur, alebo (prípadne dokonca simultánne) pohľadávkou z účtu v banke, kde priemerný zostatok povinného na účte predstavuje 10 000 eur, alebo inou peňažnou pohľadávkou povinného v podobnej hodnote. Do určitej miery možno polemizovať o potrebe zabezpečenia pohľadávky s „rezervou“ na meniacu sa hodnotu zálohu (trh s nehnuteľnosťami, ochranná známka atď.) a výšku zabezpečenej pohľadávky…

Zabezpečovací prevod práva

Informácie o zabezpečovacom prevode práva a rozsudku neboli poskytnuté v dostatočnom rozsahu, preto nie je možné túto tému plnohodnotne rozvinúť.

tags: #vylucenie #veci #z #exekucie #zabezpecovaci #prevod