Výlučná a striedavá osobná starostlivosť: Rozdiely a kritériá rozhodovania na Slovensku

Rozvodové konania sú často náročné, najmä ak sa týkajú maloletých detí. Jednou z kľúčových otázok, ktoré je potrebné vyriešiť, je úprava starostlivosti o deti po rozvode. Na Slovensku existujú rôzne formy starostlivosti, pričom najčastejšie sa spomína striedavá starostlivosť a osobná starostlivosť (výlučná starostlivosť). Cieľom tohto článku je objasniť rozdiely medzi týmito dvoma formami, ako aj faktory, ktoré súd zohľadňuje pri rozhodovaní o tom, ktorá forma je v najlepšom záujme dieťaťa.

Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. upravuje tri hlavné formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov a spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Tieto formy predstavujú spôsoby, akými môže súd rozhodnúť o tom, ako budú rodičia vykonávať starostlivosť o svoje deti a zabezpečovať tak výchovu a starostlivosť o ne.

Výlučná osobná starostlivosť: Tradičný model

Osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti len jedného z rodičov. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom, pričom súd určí rozsah tohto styku. Výlučná osobná starostlivosť znamená, že dieťa je zverené do starostlivosti jednému z rodičov, ktorý zabezpečuje jeho každodennú výchovu, bývanie, stravovanie a ostatné bežné záležitosti. Druhý rodič je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky a je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom.

Je však veľmi dôležité upozorniť, že pokiaľ je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, druhý rodič nie je ukrátený alebo obmedzený vo svojich rodičovských právach a povinnostiach. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.

Zachovanie rodičovských práv a povinností sa prejavuje aj v povinnosti rodiča, ktorému bolo dieťa do osobnej starostlivosti zverené, informovať druhého rodiča o otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, napríklad zdravotný stav, školské výsledky a podobne. Ani vyživovacia povinnosť druhého rodiča nekončí iba zaplatením výživného, nakoľko výživné slúži len na zabezpečenie bežných potrieb dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Fungovanie výlučnej osobnej starostlivosti

Faktory ovplyvňujúce rozhodnutie o osobnej starostlivosti

Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí dieťa do osobnej starostlivosti, súd zohľadňuje nasledovné faktory:

  • Väzba dieťaťa na rodiča: Súd posudzuje, ku ktorému z rodičov má dieťa silnejšiu citovú väzbu.
  • Schopnosť rodiča zabezpečiť potreby dieťaťa: Súd zohľadňuje, ktorý z rodičov je schopný lepšie zabezpečiť materiálne, emocionálne a výchovné potreby dieťaťa.
  • Stabilita prostredia: Súd uprednostňuje rodiča, ktorý je schopný zabezpečiť dieťaťu stabilné a harmonické prostredie.
  • Doterajšia starostlivosť: Súd berie do úvahy, ktorý z rodičov sa doteraz o dieťa staral v prevažnej miere.

Striedavá osobná starostlivosť: Relatívne nový inštitút v slovenskom práve

Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov.

Striedavá osobná starostlivosť znamená, že starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch, napríklad v týždňových alebo dvojtýždňových.

Frekvencia striedania

Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14.

Podmienky pre striedavú starostlivosť

Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Prečítajte si tiež: Zákon a Prax

Z uvedeného vyplýva, že pre nariadenie striedavej starostlivosti musia byť splnené nasledovné podmienky:

  • Spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa: Súd musí posúdiť, či sú obaja rodičia schopní zabezpečiť dieťaťu vhodné výchovné prostredie.
  • Záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť: Obaja rodičia musia preukázať aktívny záujem o starostlivosť o dieťa.
  • Záujem dieťaťa: Striedavá starostlivosť musí byť v záujme dieťaťa a musia byť takto lepšie zaistené jeho potreby.

Kritéria posudzovania záujmu dieťaťa

Pri rozhodovaní o tom, či je striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa, súd zohľadňuje viaceré faktory, ako napríklad:

  • Názor dieťaťa: V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.
  • Vek a psychická vyspelosť dieťaťa: Pre súdne konanie je výhodou, ak to chce priamo aj dieťa. Je však možné určiť parametre, ktoré je potrebné sledovať. Jednak je to vek, ale hlavne psychická vyspelosť dieťaťa. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia.
  • Vzdialenosť bydlísk rodičov: Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
  • Schopnosť rodičov spolupracovať: V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.
  • Zabezpečenie potrieb dieťaťa: Súd bude skúmať, či zverením detí do striedavej starostlivosti budú lepšie zabezpečené potreby mal. dieťaťa. Toto všetko musí mať súd za preukázané, aby mohol rozhodnúť o zverení detí do striedavej starostlivosti.

Striedavá starostlivosť a výživné

Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca napr. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.

Spoločná osobná starostlivosť: Novinka v slovenskom práve od roku 2023

Spoločná osobná starostlivosť bola do Zákona o rodine zavedená novelou s účinnosťou od 01.01.2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode.

Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy starostlivosti je záujem a súhlas oboch rodičov s takouto formou. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presné stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.

Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti

Pri tejto forme starostlivosti je teda zdôraznená rovnocenná participácia rodičov na výchove maloletého dieťaťa. V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, pretože zákon uvádza, že buď bude výživné určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Rozsudok v prípade spoločnej OS bude stručný, nakoľko ide o formu starostlivosti s najmenšou mierou zásahu štátu. Rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti stanovovať samy.

Podmienky pre spoločnú osobnú starostlivosť

Podmienky pre spoločnú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov stanovuje Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. nasledovne:

  • Obaja rodičia musia mať záujem o výchovu dieťaťa a musia byť na to plne spôsobilí.
  • Pri oboch formách musí byť táto forma v záujme dieťaťa, musia tak byť zaistené potreby dieťaťa.
  • Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu - dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod.
  • So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti.

Rozdiely medzi spoločnou a striedavou starostlivosťou

Spoločná osobná starostlivosť a striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov znejú pojmovo veľmi podobne. Avšak, existujú medzi nimi zásadné rozdiely:

  • So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť. Pri striedavej OS môže súd nariadiť súdnym rozhodnutím aj vtedy, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí.
  • Pri spoločnej starostlivosti deti nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov. Striedavá starostlivosť sa zameriava na rovnomerné rozdelenie času dieťaťa medzi oboma rodičmi.
  • V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené výživné, pretože zákon uvádza, že buď bude výživné určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec.

Ako postupovať v konaní o úpravu starostlivosti

Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na forme starostlivosti, je potrebné podať na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. V návrhu je potrebné uviesť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie súdu. K návrhu je potrebné priložiť všetky dostupné dôkazy, ako napríklad:

  • Rodný list dieťaťa
  • Dohodu rodičov (ak existuje)
  • Znalecké posudky (ak existujú)
  • Svedecké výpovede (ak sú relevantné)

V konaní pred súdom má každý z rodičov právo vyjadriť sa k návrhu druhého rodiča a predložiť svoje dôkazy. Súd je povinný zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a prihliadať na najlepší záujem dieťaťa.

Dôležitosť dohody rodičov

Vždy je ideálne, ak sa rodičia dokážu dohodnúť na forme starostlivosti o dieťa. Dohoda rodičov má prednosť pred rozhodnutím súdu, pokiaľ je v súlade so zákonom a v záujme dieťaťa. Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.

Dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Rodičovskú dohodu Zákon o rodine vždy uprednostňuje. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť - napr. nemožno podať návrh na exekúciu, ak rodič neuhradí výživné podľa rodičovskej dohody, ktorá nie je súdom schválená. Ak dohodu niektorý rodič nedodržiava, druhý z rodičov môže požiadať súd o jej schválenie. Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným. Súd dohodu schváli ak je v súlade so záujmom maloletého.

tags: #vylucna #a #striedava #osobna #starostlivost #rozdiel