Zmluvy: Definície a Vymedzenia Pojmov

Zmluva predstavuje základný právny pilier, na ktorom stojí množstvo transakcií a vzťahov v spoločnosti. Tento článok sa zameriava na definície a vymedzenia pojmov súvisiacich so zmluvami v slovenskom právnom poriadku, pričom sa dotýka rôznych aspektov od tradičných zmlúv až po moderné digitálne zmluvy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre široké spektrum čitateľov, od študentov práva až po podnikateľov a spotrebiteľov.

Základné Vymedzenie Zmluvy

Zmluva je definovaná ako dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Prostredníctvom zmluvy si strany navzájom zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti. Je to jeden z hlavných nástrojov právneho poriadku, ktorý umožňuje presadzovanie práv a povinností.

Kľúčové Prvky Zmluvy

Každá zmluva pozostáva z niekoľkých kľúčových prvkov, ktoré určujú jej platnosť a záväznosť:

• Zmluvné strany: Ide o osoby, či už fyzické alebo právnické, ktoré uzatvárajú zmluvu. Identifikácia strán je kľúčová, pretože od nej závisí právna záväznosť zmluvy.

• Predmet plnenia: Predmetom plnenia sú konkrétne práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom zmluvného záväzku. Vymedzenie predmetu plnenia musí byť dostatočne presné, aby nedošlo k sporom medzi stranami.

  Prečítajte si tiež: Exkluzívna sprostredkovateľská zmluva: Kompletný sprievodca

• Príčina zmluvy: Príčina zmluvy, známa aj ako právny dôvod, je účel, pre ktorý sa zmluva uzatvára. Každá zmluva musí mať zákonnú príčinu, ktorá zodpovedá verejnému poriadku a morálnym princípom.

Pri uzatváraní zmlúv je dôležité dbať na presnosť a právnu jednoznačnosť všetkých ustanovení. Zmluva je základným právnym nástrojom na reguláciu vzťahov medzi jednotlivcami a organizáciami. Jej správne uzatvorenie a pochopenie základných prvkov, ako sú zmluvné strany, predmet plnenia a príčina, sú kľúčové pre úspešné fungovanie právnych vzťahov.

Spotrebiteľské Zmluvy s Digitálnym Plnením

S rozvojom technológií a digitalizáciou spoločnosti sa objavujú nové typy zmlúv, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Jedným z nich je spotrebiteľská zmluva s digitálnym plnením.

Nový zákon č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) účinný od 01.07.2024, vniesol do civilného kódexu viaceré ustanovenia, ktorým reagoval na napredujúci vývoj trhu podmienený digitalizáciou spoločnosti a aktuálnu európsku spotrebiteľskú legislatívu. Na záver ôsmej časti Občianskeho zákonníka sa Zákonom o ochrane spotrebiteľa doplnili osobitné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s digitálnym plnením, ktorú je potrebné považovať za lex specialis popri všeobecnej úprave spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľskej kúpnej zmluvy.

Pojem digitálne plnenie bol do Občianskeho zákonníka inkorporovaný novým ustanovením § 119a, a rozumie sa ním digitálny obsah a digitálna služba. Digitálny obsah je definovaný ako „údaje, ktoré sa vytvárajú a dodávajú v digitálnej forme“. Digitálna služba je zákonom vymedzená ako „služba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje vytvárať, spracúvať alebo uchovávať údaje v digitálnej forme alebo mať k takýmto údajom prístup, alebo ktorá umožňuje výmenu alebo akúkoľvek interakciu údajov v digitálnej forme, ktoré nahrávajú alebo vytvárajú užívatelia služby.“

Prečítajte si tiež: Čo je ťažká ujma?

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2161 z 27. novembra 2019, ktorou sa menia smernica Rady 93/13/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/6/ES, 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o lepšie presadzovanie a modernizáciu predpisov Únie v oblasti ochrany spotrebiteľa (ďalej ako „Smernica 2019/2161“) precizuje, čo sa chápe digitálnym obsahom a čo digitálnou službou.

Podľa Smernice 2019/2161 digitálny obsah „zahŕňa jednorazovú dodávku, sériu jednotlivých dodávok alebo nepretržité dodávanie počas určitého obdobia. Prvok nepretržitého dodávania nemusí nevyhnutne znamenať dlhodobé dodávanie. Usmernenie bližšie rozoberá konkrétny prípad predaja videohier. Pokiaľ si spotrebiteľ zakúpi videohru online, pričom jej používanie nebude závislé od nepretržitého zapojenia dodávateľa hier, takáto videohra by mala byť bežne kvalifikovaná ako digitálny obsah. Na druhej strane, online hry poskytované v cloudovom prostredí, budú predstavovať digitálnu službu.

Rozlišovať medzi zmluvou, predmetom ktorej je digitálny obsah, a zmluvou, predmetom ktorej je digitálna služba, je dôležité z pohľadu právneho režimu odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorý si zakúpi digitálnu službu, má štandardne právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia. Zjednodušene povedané, počas tejto štrnásťdňovej lehoty si spotrebiteľ môže digitálnu službu vyskúšať a rozhodnúť sa, či ju bude i naďalej využívať a poskytovať za to obchodníkovi dohodnuté protiplnenie, alebo v tejto lehote od zmluvy odstúpi. Avšak pokiaľ si spotrebiteľ zakúpi online digitálny obsah a obchodník už začal s jeho dodávaním na základe výslovného súhlasu spotrebiteľa a za splnenia ďalších zákonných podmienok, spotrebiteľ nemá právo na odstúpenie od zmluvy.

Písomná Forma Zmluvy o Sprostredkovaní

V oblasti sprostredkovania, najmä realitného, je písomná forma zmluvy kľúčová pre ochranu spotrebiteľa. Základná právna úprava sprostredkovateľskej zmluvy je pomerne stručná a je obsiahnutá v ustanoveniach § 774 až 777 Občianskeho zákonníka. V oblasti sprostredkovania realít je jedným z najvýznamnejších právnych predpisov, ktoré majú vplyv na uzatváranie zmlúv medzi realitnou kanceláriou a záujemcom o sprostredkovanie kúpy, predaja, nájmu či podnájmu nehnuteľnosti zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho v aktuálne účinnom znení (ďalej len „Zákon č. 102/2014 Z.

Pred ďalším výkladom je potrebné najskôr vymedziť základné pojmy ako sú spotrebiteľ a dodávateľ (resp. Dodávateľom je podľa § 52 ods. Keďže predmetom činnosti realitných kancelárií je sprostredkovanie v oblasti predaja, kúpy, nájmu či podnájmu, realitná kancelária koná pri uzatváraní a plnení sprostredkovateľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti. Realitná kancelária teda spĺňa všetky uvedené zákonné znaky a v rámci spotrebiteľského práva je dodávateľom. Spotrebiteľom je podľa § 52 ods. Z uvedenej definície možno vyvodiť, že spotrebiteľom bude takmer výlučne vždy fyzická osoba - nepodnikateľ. Fyzická osoba - podnikateľ (napr. Tretím dôležitým pojmom ktorý je potrebné vymedziť na účely Zákona č. 102/2014 Z. z. Zmluvou uzavretou mimo prevádzkových priestorov predávajúceho sa podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 102/2014 Z. z. a) je uzavretá za súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a spotrebiteľa na mieste, ktoré nie je prevádzkovým priestorom predávajúceho (teda napr.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Z uvedenej definície zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov sprostredkovateľa vyplýva, že zo zmlúv v oblasti realitnej činnosti pôjde o takmer všetky sprostredkovateľské zmluvy, keďže tieto zmluvy sú spravidla uzatvárané výlučne mimo prevádzkových priestorov realitnej kancelárie (prevádzkovým priestorom je napríklad sídlo realitnej kancelárie a pod.). Sprostredkovateľské zmluvy sú však najčastejšie uzatvárané mimo týchto priestorov - napr. Všetky sprostredkovateľské zmluvy uzatvorené medzi realitnou kanceláriou a záujemcom - spotrebiteľom mimo prevádzkových priestorov realitnej kancelárie musia byť uzatvárane podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 102/2014 Z. z. Uvedená povinnosť je výslovne ustanovená v § 6 ods. 2 Zákona č. 102/2014 Z. potvrdenie o výslovnom súhlase spotrebiteľa a vyhlásení podľa § 4 ods. 6 písm. b) alebo ods. 8 písm. V prípade ak by sprostredkovateľ porušil vyššie uvedenú povinnosť, dopustil by sa podľa § 15 ods. 1 písm. b) Zákona č. 102/2014 Z. z. správneho deliktu, za ktorý orgán dohľadu uloží sprostredkovateľovi pokutu od 300 € do 16.500 €. Z gramatického výkladu predmetných ustanovení pritom súčasne jednoznačne vyplýva, že orgán, ktorý vykonáva dohľad nad dodržiavaním Zákona č. 102/2014 Z. z. Súčasne podľa § 15 ods. 4 Zákona č. 102/2014 Z. z. horná hranica sadzby pokuty podľa odseku 2 (v danom prípade porušenia povinnosti podľa § 6 ods. 2 Zákona č.

Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je poskytovanie sprostredkovateľských služieb. V prípade sprostredkovateľských zmlúv, na ktoré sa vzťahuje režim Zákona č. 102/2014 Z. z. Toto oprávnenie spotrebiteľa vyplýva z § 7 ods. 1 písm. b) Zákona č. 102/2014 Z. z. podľa ktorého ak predávajúci včas a riadne poskytol spotrebiteľovi informácie o práve odstúpiť od zmluvy podľa § 3 ods. 1 písm. Spotrebiteľ sa ale môže podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 102/2014 Z. z. so sprostredkovateľom v sprostredkovateľskej zmluve dohodnúť na tom, že sprostredkovateľ začne služby poskytovať ihneď po uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy. Takéto vyhlásenie má obzvlášť pri realitnom sprostredkovaní veľký význam, pretože následkom takéhoto vyhlásenia spotrebiteľa je, že ak už v čase 14 dní odo dňa uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy služba úplne poskytnutá (napr. Odstúpením od zmluvy totiž zaniká nárok sprostredkovateľa na províziu. Ak by sa spotrebiteľ so sprostredkovateľom nedohodol na poskytovaní služieb ihneď po uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy a sprostredkovateľ by službu úplne poskytol v lehote prvých 14 dní, spotrebiteľ by mohol napr. v posledný deň 14-dňovej lehoty od zmluvy odstúpiť a sprostredkovateľovi by nevznikol nárok na províziu napriek tomu, že si už splnil všetky záväzky, ktoré mu vyplývali zo sprostredkovateľskej zmluvy (teda už sprostredkoval uzavretie príslušnej kúpnej či inej dohodnutej zmluvy). Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 102/2014 Z. z. 1. predávajúci neposkytol spotrebiteľovi informácie podľa § 3 ods. 1 písm. h) alebo písm. 2. spotrebiteľ neudelil predávajúcemu výslovný súhlas so začatím poskytovania služby podľa § 4 ods.

Bez sprostredkovateľskej zmluvy v písomnej forme by ale sprostredkovateľ nevedel preukázať ani výslovný súhlas so začatím poskytovania služby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy a ani vyhlásenie o tom, že spotrebiteľ bol riadne poučený podľa § 4 ods. 6 písm. a) Zákona č. 102/2014 Z. z. Naviac, porušenie uvedenej povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 6 Zákona č. 102/2014 Z. z. je podľa § 15 ods. 1 písm.

Kúpna Zmluva

Kúpna zmluva patrí nielen v obchodných vzťahoch medzi najčastejšie využívané zmluvné typy. Často sa s ňou podnikateľ stretne aj bez nejakého predchádzajúceho vonkajšieho impulzu, pritom sa však zvykne zabúdať na podstatné náležitosti, ktoré by kúpna zmluva ako taká mala obsahovať, aby bola právne čistá, a pritom aj riadne vymožiteľná. Režim kúpnej zmluvy je v slovenskom právnom poriadku upravený dvoma právnymi predpismi, a to Obchodným a Občianskym zákonníkom. V tomto článku sa chceme venovať kúpnej zmluve podľa Obchodného zákonníka, pretože tento typ je v podnikateľskej praxi predsa len častejšie využívaný. V zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov má kúpna zmluva svoje miesto v tretej časti, druhá hlava, prvý diel, prvý oddiel.

V praxi kúpna zmluva predstavuje jeden z najčastejšie využívaných zmluvných typov. Na základe tejto zmluvy dochádza k zmene vlastníckych práv k hnuteľným veciam z predávajúceho na kupujúceho. Podstatné náležitosti kúpnej zmluvy sú uvedené už v jej legálnej definícii. Ide pritom o náležitosti, bez ktorých by sme nemohli hovoriť o kúpnej zmluve. Ide o prvú podstatnú náležitosť pri kúpnej zmluve, pretože bez určenia zmluvných strán by zmluva logicky nemohla byť určitým právnym úkonom z dôvodu, že by nebolo jasné, kto je zaviazaný na plnenie povinností zo zmluvy vyplývajúcich. c) fyzické alebo právnické osoby bez ohľadu na skutočnosť, či sú podnikateľmi, ak si písomne zvolili Obchodný zákonník za právny predpis, ktorému podriaďujú svoj záväzkovo-právny vzťah.

Ad a) Na tomto mieste by bolo vhodné charakterizovať si, kto je podnikateľom podľa Obchodného zákonníka. Za podnikateľa sa považuje teda osoba zapísaná v obchodnom registri, to znamená všetky obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon (ako napríklad zákon o štátnom podniku), zahraničné osoby (teda fyzické osoby s bydliskom alebo právnické osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, a to za predpokladu, že majú svoj podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na územi Slovenskej republiky) a nakoniec fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, ktorá je podnikateľom a do obchodného registra sa zapíše na vlastnú žiadosť. Treba si pritom uvedomiť, že ide iba o formálne kritérium, pretože za podnikateľa sa považuje aj osoba, ktorá nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, ale je zapísaná v obchodnom registri. Za podnikateľa musíme ďalej považovať osobu, ktorá podniká na základe zákona č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon, teda na základe získania živnostenského oprávnenia. Živnostenské oprávnenie má podobu živnostenského listu, prípadne koncesnej listiny. Rozdiel je v podmienkach pre získanie týchto oprávnení. Na základe živnostenského listu je podnikateľ oprávnený prevádzkovať ohlasovacie živnosti a oprávnenie vzniká dňom ohlásenia na príslušný úrad. Podnikateľom je taktiež osoba, ktorá podniká na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Príkladom môžu byť advokáti, notári, znalci alebo lekár. No a nakoniec za podnikateľa podľa Obchodného zákonníka považujeme fyzickú osobu, ktorá sa zaoberá realizáciou poľnohospodárskej výroby a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Pri uzatváraní právnych úkonov je nutné, aby podnikateľ vystupoval pod svojím obchodným menom, a to tak, ako ho má uvedené v obchodnom registri. Toto je nevyhnutné z dôvodu presnej identifikácie zmluvnej strany v tom-ktorom konkrétnom úkone, pretože akákoľvek zmena oproti registrovanému tvaru v obchodnom mene môže mať nepriaznivé následky pre platnosť zmluvy. To znamená, že aj drobná zmena v obchodnom mene má za následok skutočnosť, či už ide o ten konkrétny subjekt, s ktorým má byť zmluva uzatvorená. Trošku zložitejšia je situácia pri podnikateľovi - fyzickej osobe. Takýto podnikateľ používa ako obchodné meno svoje meno a priezvisko, ktoré môže dotvoriť dodatkom, ktorý je taktiež zapísaný v obchodnom registri. Na základe zvyklostí sa fyzické osoby pre lepšiu identifikáciu označujú aj uvedením čísla svojho občianskeho preukazu, avšak tento doklad sa po určitom čase mení, a tým sa mení aj jeho číslo. Je teda jasné, že v našich podmienkach sa fyzická osoba najlepšie konkretizuje pomocou svojho rodného čísla, ktoré je jedinečné. S presným označením zmluvných strán úzko súvisí aj označenie osoby, ktorá za zmluvnú stranu koná. Považujeme za žiaduce, aby bol konajúci jasne definovaný, nech sa dá jednoznačne overiť, či má oprávnenie zaväzovať podnikateľa teda či je členom štatutárneho orgánu podnikateľa alebo prokuristom. Ad b) Štát, samosprávne územné celky a iné verejné inštitúcie ako také nie sú podnikateľom, môžu sa však zúčastňovať na obchodoch podľa Obchodného zákonníka, ak zabezpečujú verejnú potrebu. Podnikatelia pritom vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť. Rovnakú pozíciu majú aj štátne organizácie (napríklad školy), ktoré sa môžu zapájať do podnikateľských aktivít, a pritom zabezpečujú verejnú potrebu. Zabezpečovanie verejných potrieb sa posudzuje podľa celkového obsahu zmluvy. Ad c) Pôsobnosť Obchodného zákonníka možno rozšíriť dohodou zmluvných strán na základe ustanovení § 262 tak, že jeho príslušnými ustanoveniami môžu svoj zmluvný vzťah spravovať aj osoby, ktoré nie sú uvedené v § 261 Obchodného zákonníka.

2. Vymedzenie predmetu kúpy v Obchodnom zákonníku je jednoznačné. Môže ním byť len hnuteľná vec určená jednotlivo čo do množstva a druhu. Obchodný zákonník pritom označuje takúto hnuteľnú vec ako tovar. Avšak hnuteľná vec ako taká nie je nikde definovaná. Občiansky zákonník však definuje nehnuteľnosti, a teda z tohto pohľadu by sme mohli za hnuteľné veci považovať každú vec, ktorá nespĺňa znaky nehnuteľnosti. Za nehnuteľnosti pritom považujeme pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Súdna prax sa však stotožnila s definíciou podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950, podľa ktorého sa za veci v právnom zmysle považovali ovládateľné hmotné predmety a prírodné sily, ktoré slúžia k potrebe ľudí. a) nehnuteľnosti, teda veci, ktoré sme charakterizovali vyššie. b) prevoditeľné práva a iné majetkové hodnoty, napríklad pohľadávka z pôžičky, know-how a podobne. c) hnuteľná vec, osobitným predpisom vylúčená z obchodovania, napríklad zbrane, drogy alebo aj podnik teda, súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. d) prenajatá vec, ktorá je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci, upravenou § 489 a nasl. Obchodného zákonníka. Hnuteľné veci, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy, môžu mať povahu hmotných a pevných predmetov (ako napríklad auto alebo stroje a podobne) tekutých predmetov, plynných. Predmetom prevodu môžu byť aj prírodné sily ovládateľné človekom (elektrická energia). Ďalej môžeme hnuteľné veci rozdeliť na veci zastupiteľné a nezastupiteľné, spotrebiteľné a nespotrebiteľné, deliteľné a nedeliteľné, jednoduché, zložené a hromadné; veci určené jednotlivo a podľa druhu; veci existujúce a veci budúce.

Ako sme už uviedli v kapitole 3.1 často dochádza pri konkrétnych situáciách k polemike, či ide o kúpnu zmluvu alebo o zmluvu o dielo. Predmet kúpnej zmluvy je teda hnuteľná vec - teda tovar ako je nazývaný zákonom. Tovar ako taký nemusí v čase uzavretia kúpnej zmluvy ešte reálne existovať. Môže byť vyrobený neskôr a to až po uzavretí zmluvy. Je preto dôležité stanoviť hraničné kritériá medzi oboma zmluvnými typmi. Tieto kritériá sme v podstate prevzali z Viedenského dohovoru o medzinárodnej kúpe tovaru. Ako je uvedené v § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka„zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.” Pojem podstatná časť vecí nie je príliš konkrétny. Nikde nie je určené, či sa má toto hľadisko brať kvantitatívne alebo z hľadiska funkčnosti tovaru. Na druhej strane ani skutočnosť, že dodávateľ dodal celý materiál na zhotovenie diela ešte nemusí znamenať, že ide v tom-ktorom konkrétnom prípade o kúpnu zmluvu. Ide tu o druhé deliace kritérium, ktoré vychádza zo záväzku dodávateľa. Ak prevažná časť záväzku dodávateľa spočíva vo vykonaní činnosti, opäť nemôžme hovoriť o kúpnej zmluve. Ak je predmetom záväzku montáž, vždy budeme hovoriť o zmluve o dielo. V praxi sa často stáva, že je dodávka tovaru a jeho montáž spojená a vtedy je veľmi ťažko rozlišovať o aký zmluvný typ ide. Dôležité je ešte delenie podľa toho, či ide o veci určené jednotlivo alebo podľa druhu. O veciach určených jednotlivo hovoríme vtedy, ak si účastníci kúpnej zmluvy vymedzili vec tak, že ju nie je možné nahradiť inou vecou a dodanie inej veci musíme považovať za vylúčené.

Na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy vyplýva taktiež povinnosť predávajúceho dodať predmet kúpy kupujúcemu. Je pritom potrebné odlišovať pojem dodať od pojmu odovzdať. Zrejmé je najmä to, že dodávku možno za určitých okolností uskutočniť aj mimo rámec takzvaného faktického odovzdania vecí. Dôležité je uviesť, že samotný záväzok predávajúceho dodať predmet kúpy a previesť na kupujúceho vlastnícke právo sa prakticky v zmluvách výslovne neuvádza. Vychádza sa pritom najmä z predpokladu, že ak sa uzatvorí zmluva s označením „kúpna” a zmluvné strany sú označené ako predávajúci a kupujúci so špecifikáciou, že sa určitý tovar predáva a kupuje, automaticky z toho vyplýva záväzok predávajúceho dodať určený tovar kupujúcemu. V prípade kúpnej ceny hovoríme o štvrtej a poslednej podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy. Kúpna cena je pritom úhrada kupujúceho za získaný predmet kúpy a musí byť vyjadrená v peniazoch, pretože ak by bol na úhradu použitý iný prostriedok ako peniaze, nemohli by sme už hovoriť o kúpnej zmluve. Samotný Obchodný zákonník definíciu ceny neobsahuje, avšak v slovenskom právnom poriadku sa takáto definícia nachádza, a to konkrétne v zákone o cenách. Dôležitosť ceny spočíva taktiež v samotnom fakte rozhodovania sa kupujúceho, s kým uzavrie kúpnu zmluvu tak, aby čo najviac ušetril a predávajúceho na strane druhej, ktorý má záujem samozrejme na čo najväčšej ziskovosti. Obchodný zákonník je v smere ceny výnimkou medzi právnymi poriadkami, ako aj v porovnaní s Občianskym zákonníkom u nás, pretože podľa § 409 ods.2 Obchodného zákonníka„V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia spôsobu kúpnej ceny. Poznámka: Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 409 ods.

Základnou podmienkou pre platnosť takejto zmluvy je jasné prejavenie vôle uzavrieť za takýchto podmienok kúpnu zmluvu, pretože inak by zmluva bola neplatná. Z tohto jednoznačne vyplýva, že bez akéhokoľvek odkazu na kúpnu cenu nie je možné platnú zmluvu uzavrieť. Zákon musí minimálne sám stanoviť minimálne kritérium výpočtu kúpnej ceny, pretože inak by pre nedostatok náležitosti nemohla kúpna zmluva vôbec vzniknúť. Z tohto dôvodu je teda v Obchodnom zákonníku dispozitívne vymedzený inštitút takzvanej obvyklej ceny. Za takúto sa považuje cena, za ktorú sa predával obvykle alebo minimálne porovnateľný tovar v čase uzatvorenia zmluvy, a to za zmluvných podmienok obdobných v obsahu tejto zmluvy. Porovnateľnosť týchto podmienok sa musí vyhodnocovať v určitom časopriestore. Ak sa cena na základe dohody strán neurčuje už pri uzavieraní kúpnej zmluvy, musí sa určiť jasne mechanizmus, na základe ktorého sa kúpna cena pri konkrétnej zmluve určí. 2) Katalógový spôsob - Kúpna cena sa určí podľa príslušného cenníka, podľa ktorého je v čase preberania predmetu kúpy všeobecne predávaný. Určenie kúpnej ceny považujeme jednoznačne za podmienku platnosti kúpnej zmluvy samotnej. To však nevylučuje dohodu medzi zmluvnými stranami, že kúpna cena ako taká v samotnej zmluve určená nebude.

Zmluva o Predaji Podniku

Predmetom tejto zmluvy je odplatný prevod vlastníckych práv k hnuteľným a nehnuteľným veciam a nehmotným právam, ktoré tvoria celok slúžiaci na podnikanie, t.j. podnik podľa Obchodného zákonníka. Obsahuje značný počet kogentných (záväzných) ustanovení. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho a zaplatiť kúpnu cenu. Pod pojmom podnik rozumieme súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky. Na postúpenie pohľadávky sa vyžaduje súhlas postupiteľa a postupníka. Nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

Podstatnou časťou zmluvy je: určenie zmluvných strán, určenie veci, určenie, či ku kúpe dôjde počas trvania nájomnej zmluvy, alebo po jej zániku. Cena je podstatnou náležitosťou zmluvy. Zmluva musí byť uzavretá v písomnej forme. Ak v dojednaní nie je určená kúpna cena, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu, za ktorú sa obvykle predáva taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok.

tags: #vymedzenia #pojmov #zmluva #definície