Invalidný dôchodok a vrátenie hmotnej núdze: Komplexný prehľad

Hmotná núdza predstavuje situáciu, keď príjem členov domácnosti nedosahuje úroveň životného minima a títo členovia si nedokážu zabezpečiť príjem vlastnou prácou, majetkom, alebo uplatnením si nárokov. Právne aspekty pomoci v hmotnej núdzi sú regulované zákonom č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Základné životné podmienky, ktoré tento zákon definuje, zahŕňajú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na príspevok v hmotnej núdzi a s tým súvisiace informácie.

Kto má nárok na pomoc v hmotnej núdzi?

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa posudzuje individuálne, s ohľadom na príjem a majetok všetkých členov domácnosti. Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. To sa týka manželov (nie druhov), rodičov a detí, ktoré s nimi žijú, ak sú to:

• Nezaopatrené deti, teda deti do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak študujú v dennej forme štúdia na strednej alebo vysokej škole alebo nemôžu študovať a pracovať pre chorobu alebo úraz. Dieťa, ktoré môže požiadať o invalidný dôchodok (od 18 rokov veku) alebo ukončilo vysokoškolské štúdium druhého stupňa, nie je nezaopatreným dieťaťom.
• Deti do 25 rokov veku, ktoré už neštudujú, ale vôbec nemajú príjem alebo je ich príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
• Deti nad 25 rokov veku žijúce s rodičmi v domácnosti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia.

Ak osoba nežije s manželom/manželkou, ani s deťmi, ktoré spĺňajú uvedené podmienky, bude na účely hmotnej núdze posudzovaná samostatne.

Životné minimum a hmotná núdza

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Za životné minimum osoby alebo osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma:

• 268,88 € mesačne - jedna dospelá osoba
• 187,57 € mesačne - ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba
• 122,77 € mesačne - dieťa

Jednotlivec je teda v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 268,88 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje sumu 456,45 €. V prípade, že majú deti, ich životné minimum sa zvyšuje o 122,77 € mesačne na každé dieťa, t. j. 579,22 € pre manželský pár s jedným dieťaťom, 701,99 € pre manželov s dvoma deťmi atď. Uvedené sumy životného minima však slúžia iba na posúdenie toho, či je určitá osoba v stave hmotnej núdze, človek teda nemá nárok na to, aby mu boli vyplácané príspevky vo výške životného minima. Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a oni si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem prácou, svojim majetkom alebo uplatnením nejakého práva (napríklad práva na výživné).

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Posudzovanie príjmov a majetku

Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.

Príjmom je čistá mzda, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, nemocenské alebo materské. Tie sa však na účely posúdenia toho, či je človek v hmotnej núdzi nezapočítavajú celé, ale iba 75% z nich. Za príjem sa nepovažujú napríklad prídavky na deti a príplatky k nim, príspevok na starostlivosť o dieťa a príspevky do výšky 12 násobku životného minima poskytnuté nadáciami a neziskovými organizáciami.

Dôležitý je príjem členov domácnosti v mesiaci, kedy bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a potom počas celého obdobia, kedy je pomoc poskytovaná.

Majetok je čokoľvek, čo členovia domácnosti vlastnia a čo môžu využiť na zvýšenie svojich príjmov, napríklad to predať alebo prenajať, ak to povaha týchto vecí pripúšťa, teda ak od členov domácnosti možno spravodlivo žiadať, aby tieto veci použili na zvýšenie svojich príjmov.

Pre uznanie hmotnej núdze je dôležité aj to, aby členovia domácnosti nemali možnosť zabezpečiť si príjem uplatnením nejakého svojho práva, resp. aby jeho uplatnenie nestačilo na dosiahnutie životného minima. Takýmto právom môže byť nárok na výživné, náhradné výživné, na rodičovský príspevok, nároky vyplývajúce z pracovného pomeru (napríklad na zaplatenie mzdy) alebo nárok na dôchodok.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Pomoc v hmotnej núdzi od štátu teda nastupuje až vtedy, keď človek nemá nijakú možnosť pomôcť si sám.

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi, poskytuje štát pomoc vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorými sú ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie a príspevok na nezaopatrené dieťa. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí tak, že sa spočíta výška dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť nárok a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka.

Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí.

Dávka v hmotnej núdzi

Výška dávky v hmotnej núdzi závisí od počtu členov domácnosti a ich situácie:

• 84,90 eura mesačne, ak ide o jednotlivca
• 161,40 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi
• 147,50 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí
• 220,70 eur mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi
• 235,70 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi
• 297,50 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi

Dávku v hmotnej núdzi však nedostane automaticky každý, kto je v núdzi. Od júla 2014 platí, že dávku v hmotnej núdzi je nutné si „odpracovať“, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (tzv. menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o sumu 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto „povinnosť pracovať“ sa nevzťahuje na ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov pracovať nemôžu (napr. kvôli veku, invalidite, ŤZP, starostlivosti o dieťa), ani na tých, ktorým vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti nebolo ponúknuté.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 86,50 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, a to od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Ochranný príspevok sa poskytuje v rôznej výške:

86,80 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:

• dosiahol dôchodkový vek,
• je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
• je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku,
• sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie,
• sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou
• je uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 30 dní po sebe nasledujúcich dní,
• je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na osobnú asistenciu, alebo opatrovanie, alebo sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, alebo domácu opatrovateľskú službu,
• je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určený lekárom.

Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu nadobudnutia a prehĺbenia vedomostí, zručností a návykov zvyšujúcich možnosti uplatnenia na trhu práce. Výška príspevku je 86,80 € mesačne. Poskytuje sa členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a:

• zúčastňuje sa na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania,
• externe študuje na strednej alebo vysokej škole,
• zúčastňuje sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce,
• vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo samosprávny kraj.

Aktivačný príspevok sa poskytuje aj členovi domácnosti, ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu.

Menšie služby slúžia na zlepšenie ekonomických, sociálnych, kultúrnych podmienok obce, životného prostredia a pod. Vykonávajú sa na základe dohody, ktorú osoba uzatvorí s obcou alebo samosprávnym krajom. V tejto dohode sa stanoví čo bude človek robiť a za akých podmienok. Obec a samosprávny kraj sú povinné dohliadať na to, ako sa služby realizujú, kontrolovať osoby priamo na mieste je oprávnený aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje sa vo výške 23,70 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Zanedbávaním riadneho plnenia školskej dochádzky je, ak rodič (alebo iný zákonný zástupca) neprihlási dieťa do školy, a ak dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 15 vyučovacích hodín v mesiaci. Škola je povinná oznámiť zanedbávanie plnenia školskej dochádzky obci, kde má dieťa trvalý pobyt. Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje počas školského roka aj školských prázdnin. Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie slúži na čiastočnú úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, ale aj na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb (zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku) a nákladov na bývanie v byte alebo dome, v ktorom člen domácnosti býva na základe práva doživotného užívania. Výška príspevku je:

• 95,20 eur mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
• 161,60 eura mesačne, ak ide o domácnosť s dvomi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu dvomi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 205,10 eura mesačne, ak ide o domácnosť s tromi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu tromi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 248,60 eura mesačne, ak ide o domácnosť so štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,
• 291,90 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov. Predpokladom poskytnutia príspevku je riadne uhrádzanie nákladov na bývanie, dane z nehnuteľnosti, v rodinnom dome aj poplatkov za komunálny odpad. Ak má vlastník alebo nájomca nedoplatky, príspevok môže poberať iba ak predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o plnení splátkového kalendára.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti (postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu), mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.

Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 806,64 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu. Žiadosť o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi sa podáva na obecnom úrade v obci, kde má žiadateľ trvalý pobyt. Na poskytnutie jednorazovej dávky nie je nárok, t. j. obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na poskytnutie takejto pomoci nemá finančné prostriedky. Každá obec má vlastný formulár žiadosti, dostupný na obecnom úrade. Obec je povinná o žiadosti rozhodnúť (teda jej vyhovieť, alebo ju zamietnuť) do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní. Proti rozhodnutiu obce je možné sa odvolať, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na obecnom úrade, rozhoduje o ňom príslušný súd.

Oznamovacia povinnosť poistenca

Každý poistenec má nielen práva, ale aj povinnosti. Zmenu dôležitých údajov alebo životných situácií je potrebné oznámiť do 8 dní.

Poistenec má právo na:

• slobodný výber zdravotnej poisťovne
• slobodný výber lekára
• zmenu zdravotnej poisťovne vždy k 1. januáru
• úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom
• informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má poisťovňa zmluvu
• poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak s lekárom či zdravotníckym zariadením nemá uzatvorenú zmluvu
• vrátenie preplatku z ročného zúčtovania poistného
• podieľanie sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti
• domáhanie sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Poistenec je povinný:

• Oznámiť zdravotnej poisťovni, že sa stal samoplatiteľom do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, odkedy táto zmena nastala.
• Oznámiť zdravotnej poisťovni začiatok a koniec inej samostatnej zárobkovej činnosti (ak má príjmy z podnikania na základe iného ako živnostenského oprávnenia).
• Uhradiť zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak ju dostal preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky.
• Zaplatiť dlžné poistné.
• Preukazovať sa u lekára preukazom poistenca, prípadne občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti s elektronickým čipom.
• Oznámiť najneskôr do 8 dní zánik zdravotného poistenia na Slovensku: ak odchádza pracovať do cudziny a bude tam aj zdravotne poistený alebo ak sa bude viac ako 6 mesiacov zdržiavať v cudzine a poistil si liečebné náklady na pobyt v cudzine. Po návrate z cudziny oznámiť vznik poistenia a prihlásiť sa v slovenskej zdravotnej poisťovni tiež do 8 dní.
• Oznámiť zamestnávateľovi zmenu zdravotnej poisťovne, ak k 1. januáru využil svoje právo na výber zdravotnej poisťovne.
• Oznámiť zamestnávateľovi a zdravotnej poisťovni, že je osobou so zdravotným postihnutím (postihnutie podľa lekárskeho posudku 41 percent a viac oproti zdravej osobe), a teda má nárok na zníženú percentuálnu sadzbu pre výpočet poistného z vašich príjmov.
• Na oznámenie zmien zdravotnej poisťovni použite tlačivo Oznámenie poistenca/platiteľa poistného.

Stávate sa poistencom štátu?

Ak sa stanete študentom, doktorandom, dôchodcom, uchádzačom o zamestnanie, poberateľom dávky v hmotnej núdzi, poberateľom nemocenského, materského alebo ošetrovného, zdravotnej poisťovni to oznámia príslušné inštitúcie. V 5 konkrétnych prípadoch však štátne inštitúcie nevedú centrálnu evidenciu, preto je oznamovacia povinnosť na poistencovi. Lehota na oznámenie je 8 dní.

Možné sankcie

Sankcie za nesplnenie spomínaných povinností neukladá zdravotná poisťovňa, ale Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Pokutu do výšky 165 € vám môže uložiť v týchto prípadoch:

• Ak ste nám neuhradili zdravotnú starostlivosť, ktorú vám zdravotníci poskytli preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky.
• Ak ste nedoplatili dlžné poistné.
• Ak ste podali prihlášku do viac ako jednej zdravotnej poisťovne.

Pokutu až 331 € môže dostať ten, kto si nesplnil:

• povinnosť podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie v zdravotnej poisťovni do 8 dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia
• oznamovacie povinnosti

Kto nemá oznamovaciu povinnosť

Oznamovaciu povinnosť voči zdravotnej poisťovni nemáte, ak ste:

• nezaopatreným dieťaťom alebo študentom
• poberateľom dôchodku
• poberateľom rodičovského príspevku
• osobou v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok
• invalidnou osobou bez nároku na invalidný dôchodok
• osobou obvinenou alebo osobou vo výkone trestu odňatia slobody
• študentom z iného členského štátu
• osobou poberajúcou peňažný príspevok za opatrovanie
• osobou poberajúcou nemocenské, ošetrovné alebo materské alebo osobou, ktorej už zanikol nárok na uvedené dávky, ale stav stále trvá
• osobou poberajúcou dávku v hmotnej núdzi
• evidovaným uchádzačom o zamestnanie
• cudzincem zaisteným na území Slovenskej republiky
• azylantom
• osobou nemocensky zabezpečenou podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
• doktorandom v dennej forme štúdia
• osobou vykonávajúcou osobnú asistenciu osobe s ťažkým zdravotným postihnutím

O tom, či patríte do niektorej z vyššie uvedených kategórií, informujú poisťovňu príslušné úrady.

tags: #invalidný #dôchodok #a #vrátenie #hmotnej #núdze