Výpočet výmery pozemku v katastri nehnuteľností

Vlastníctvo pozemku je základným právom, avšak evidencia a určenie presnej výmery pozemku môže byť komplikované. Tento článok sa zameriava na výpočet výmery pozemku v katastri nehnuteľností na Slovensku, pričom zohľadňuje historické zmeny v evidencii pozemkov, rôzne metódy výpočtu výmery a aspekty spoluvlastníctva.

Úvod do problematiky evidencie pozemkov

Vo väčšine obcí na Slovensku sú už práce na obnovených registroch pozemkov ukončené. Počas týchto prác, ale aj po ich ukončení, sa vlastníci často sťažujú na nesúlad parcelných čísel a výmer pozemkov. Mnohí dokonca tvrdia, že prichádzajú o svoje pozemky. Podľa geodeta Pavla Lauka z levickej Geodetickej kancelárie Urban-Lauko, boli záznamy o vlastníkoch v minulosti v zlom stave. Vlastníctvo parciel mohlo byť evidované v pozemkovej knihe len do apríla 1964. Následne, až do roku 1993, štát evidenciu pôdy zanedbal a táto evidencia bola len na súkromných listinách, prevažne dedičských rozhodnutiach. Po roku 1945 došlo aj ku konfiškáciám majetku, ktorý bol rozparcelovaný a rozdaný prídelovými listinami. Toto vlastníctvo sa však do pozemkovej knihy nezapisovalo.

Historické príčiny nesúladu v evidencii

Rozdielne parcelné čísla a výmery parciel, ktoré má vlastník zapísané v pozemkovej knihe a na liste vlastníctva, sú spôsobené tým, že v minulosti sa vo všetkých katastrálnych územiach nezhodovali parcelné čísla a výmery evidované v pozemkovej knihe a v pozemkovom katastri. Kataster mal presné výmery pozemkov, zatiaľ čo pozemková kniha neručila za zapísané výmery. Podľa knihovného poriadku z roku 1855, pozemkovoknižné protokoly zakladali komisári a pozemkovoknižné mapy sa vyhotovovali kopírovaním existujúcich máp alebo formou zbežných náčrtkov bez mierky. Výmera pozemku sa zisťovala podľa výsevu, odkrokovaním alebo ju uviedol vlastník pozemku.

V súčasnosti sa katastrálne územia delia na tie, ktoré majú zjednotené a nezjednotené operáty. Správy katastra majú prehľad o katastroch, v ktorých výmery nesedia. Pri spracovaní ROEP (Registra obnovenej evidencie pozemkov) sa pri určení výmer pôvodných parciel postupovalo rôzne, pričom sa prijali buď grafické výmery z digitalizácie pôvodných máp, alebo sa prevzali výmery z pozemkového katastra. Spôsob určenia stanovila príslušná správa katastra.

Metódy výpočtu výmery pozemku

V praxi je často potrebné určiť plochu (výmeru) pozemku alebo plochu rôznych obrazcov zobrazených na mapách, plánoch alebo výkresoch. V geodetickej praxi sa najčastejšie stretávame s určovaním výmery pozemku (parcely), ktorá tvorí základný údaj katastra nehnuteľností. V súčasnosti sa veľkosť plochy vyjadruje v sústave SI, ktorej základnou jednotkou je štvorcový meter. Pri používaní starších mapových podkladov sa stretávame aj so staršími plošnými jednotkami, ktorých základnou plošnou jednotkou je štvorcová siaha.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad dôchodkov

Pri určovaní výmery parcely ide väčšinou o výpočet plochy obrazca nepravidelného tvaru. Existuje niekoľko metód výpočtu, ktoré sa používajú v závislosti od tvaru pozemku a dostupných údajov:

• Rozdelenie na trojuholníky: Ak sa plocha pozemku rozdelí na trojuholníky, ich plochu vypočítame podľa toho, ktoré prvky v trojuholníku sa merali.
• Lichobežníková metóda: Ak má obrazec tvar lichobežníka, jeho plochu vypočítame pomocou vzorca pre plochu lichobežníka.
• Metóda pravouhlých súradníc: Túto metódu možno aplikovať aj pri zameraní pozemku metódou pravouhlých súradníc. V tomto prípade malé kolmice rozdeľujú obrazec na kolmicové lichobežníky, kde rovnobežné strany sú kolmičky (poradnice) a výškou je rozdiel úsečiek, čiže rozdiel staničení bodov.
• Výpočet plochy štvoruholníka: Ak má obrazec tvar štvoruholníka, najprv ho rozdelíme na trojuholníky.
• Gaussove alebo ĽHuillierove vzorce: Tieto vzorce možno použiť pri výpočte pomocou vreckových alebo stolných počítačov a možno ich aplikovať na ľubovoľný uzavretý obrazec (mnohouholník).
• Výpočet z polárnych súradníc: Na výpočet plochy obrazca (pozemku) z pravouhlých a polárnych súradníc sú výhodné stolové a vreckové elektronické počítače so zabudovaným programom trigonometrických funkcií.
• Mascheroniho vzorec: Keď máme určiť pozemok s väčšou výmerou, napr. výmenu honu (časť poľa, na ktorom je zasiata jediná plodina), potom pozemok v tvare mnohouholníka zameriame tak, že meriame dĺžky strán a vnútorné uhly mnohouholníka. Výmera pozemku sa určí počítačom podľa Mascheroniho vzorca.

Grafické metódy určovania výmery

Výmery parciel alebo iných obrazcov môžeme určovať aj z mier získaných grafickým odsunutím z mapy alebo plánu. Prvky potrebné na výpočet výmery určíme graficky z mapy zobrazovacími (kartírovacími) trojuholníčkami resp. zobrazovacou súpravou napr. kartometrom alebo poloautomatickým odčítačom súradníc. Pri grafickom odsúvaní mier zobrazovacími trojuholníčkami parcelu rozložíme na jednoduché obrazce (trojuholníky, štvorce a pod.), v ktorých odsunieme prvky potrebné na výpočet plochy. Výmery pozemkov alebo iných obrazcov možno určovať aj z výkresov alebo máp zostrojených v určitej mierke použitím plochomernej pomôcky planimetra.

Planimetre sú mechanické alebo elektronické zariadenia, ktorými z máp určujeme veľkosť plôch ľubovoľného ohraničenia. Plocha v skutočnosti sa rovná ploche na mape násobenej štvorcom mierkového čísla mapy. Výpočet výmer z plánov resp. máp je menej presný ako výpočet plochy z pôvodných mier. Ovplyvňuje to najmä grafická presnosť výkresu alebo mapy tým, že výkresový (mapový) papier podlieha rozmerovým zmenám spôsobeným vplyvom starnutia, teploty a najmä vlhkosti papiera.

Existujú rôzne typy planimetrov:

• Transparentné planimetre: Tvoria ich sústava rovnobežných čiar, vyznačených na vhodnom priesvitnom podklade, ktorý po priložení na plochu obrazca zložitého tvaru vytvárajú jednoduché obrazce zvyčajne lichobežníkového tvaru. Praktickú realizáciu transparentného planimetra predstavuje Harfov planimeter.
• Nitkové (Alderove) planimetre: V kovovom ráme sú rovnobežne napnuté rozlične zafarbené a s konštantným odstupom vlákna, ktorými sa meraný obrazec rozdelí na lichobežníky s rovnakou výškou a rozdielnou strednou dĺžkou.
• Polárne planimetre: Tvoria ich pólové rameno a meracie rameno. Obidve ramená sú spojené kĺbom. Pólové rameno sa otáča okolo pólu, ktorý je zhmotnený hrotom alebo kĺbom, zapadajúcim do ložiska závažia. Meracie rameno ukončuje hrot, ktorým sa opisuje obvod obrazca. Na kratšom ramene pri rovnobežnom s meracím ramenom je meracie koliesko, ktoré sa pri pohybe hrotu otáča.
• Kolieskové a doskové planimetre: Kolieskové planimetre nemajú pól. Pri doskových (kotúčových) planimetroch sa meracie koliesko pri meraní pohybuje na osobitnej doske, ktorá tvorí súčasť planimetra.

Fyzikálne metódy určovania výmery

V ostatných rokoch sa na určovanie plôch používajú aj fyzikálne spôsoby, pri ktorých namiesto mechanického princípu integrácie sa používajú najmä elektrické a elektronické prístroje a zariadenia. Pri fyzikálnych metódach ide o meranie neelektrických veličín (plochy) elektrickými metódami priamo alebo sprostredkujúcou svetelnou energiou. Veľkosť plochy sa indikuje digitálne alebo na pripojenom dierovači sa vydieruje do pásky na ďalšie spracovanie.

Prečítajte si tiež: Všetko o výpočte sirotského dôchodku

V súčasnosti sú k dispozícii elektronické planimetrické zariadenia a digitalizátory analógových podkladov s pevnými alebo pohyblivými snímačmi. Snímané súradnice lomových bodov obrazca sa indikujú na digitálnom displeji podľa vopred vložených inštrukcií. Údaj možno zaznamenať aj na vhodné registračné médium.

Presnosť určovania výmery pozemkov

Určovanie výmer pozemkov (obrazcov) je výsledkom meračských, výpočtových a grafických procesov. Výmery pozemkov možno určovať výpočtami z pôvodných mier, z mier získaných graficko-počtárskym spôsobom alebo planimetrovaním. Najpresnejšie určíme výmeru pozemku z pôvodných mier, ktoré vznikli pri meraní v teréne. Graficko-počtársky spôsob je menej presný, pretože k chybám pri meraní v teréne sa priraďujú ešte chyby vzniknuté pri vyhotovovaní mapy, chyby vzniknuté zrazením a vlhkosťou papiera atď. Použitie a presnosť určenia výmery pozemku planimetrovaním závisí najmä od druhu, kvality a presnosti použitého prístroja.

V geodetickej praxi všeobecne platí, že výmery malých pozemkov (do 100 m²) určujeme z pôvodných mier alebo presnými planimetrami. Výmery honov je najvhodnejšie určovať z mier získaných priamym meraním.

Spoluvlastníctvo a výpočet podielu z parcely

Občiansky zákonník umožňuje, aby jedna vec, a teda aj pozemok, bol vo vlastníctve viacerých osôb súčasne. Kľúčové je to najmä pri predaji, dedení alebo spoločnom rozhodovaní o samotnom pozemku. Občiansky zákonník rozdeľuje spoluvlastníctvo na podielové a bezpodielové, pričom bezpodielové môže vzniknúť výlučne medzi manželmi. Pri podielovom spoluvlastníctve podiel špecifikuje, akú časť spoločnej veci vlastní každý spoluvlastník a tým pádom aj to, akú zodpovednosť za ňu nesie.

Výška podielu sa dá jednoducho overiť na liste vlastníctva, ktorý je dostupný online na stránke katasterportal.sk alebo na katastrálnom odbore okresného úradu. Výpočet podielu z parcely sa odvíja od práce so zlomkom a s celkovou rozlohou pozemku. Slúži na to jednoduchý vzorec:

Prečítajte si tiež: Vdovský dôchodok: Sprievodca výpočtom

výmera podielu = celková výmera × spoluvlastnícky podiel

Pri viacerých spoluvlastníkoch je nutné postupovať jednotlivo. Zákon pritom hovorí, že spoluvlastníci majú na pozemku podiel a práva a povinnosti sú tomuto podielu úmerné. Nie je však automaticky jasné, komu tá-ktorá fyzická časť pozemku patrí. Väčšinovému vlastníkovi patrí najväčší podiel na spoločnom pozemku. Tento podiel zároveň určuje, aký má vplyv na rozhodovanie o veci. Väčšinový vlastník má okrem toho aj právo žalovať menšinových vlastníkov, ak mu spôsobujú škodu alebo bránia v riadnom užívaní pozemku a ak má aspoň dvojtretinový podiel, môže iniciovať zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva, teda vyplatenie ostatných.

Dôležité je si uvedomiť, že pri podielovom spoluvlastníctve ide o tzv. ideálny podiel, ktorý určuje len mieru práv a povinností, nie konkrétnu fyzickú časť. Tú nadobudnete až reálnym rozdelením na základe geometrického plánu a zapísaním do katastra.

Parcely registra "C" a "E"

Jedným zo spletitých zákutí pozemkovoprávneho labyrintu je rozdelenie parciel na parcely registra „C“ a „E“. Ak chcete celú problematiku správne uchopiť, predstavte si, že celé územie Slovenskej republiky je pokryté dvoma vrstvami alebo presnejšie mapami, ktoré sa prekrývajú. Prvá mapa je katastrálnou mapou, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Druhá mapa, nazývaná v katastrálnom zákone mapa určeného operátu, má slepé miesta.

Pre evidovanie (zápis) pozemkov bol historicky významný rok 1883 kedy bola nariadená sústavná evidencia katastra a rok 1886 kedy sa začalo so zakladaním nových pozemkovoknižných vložiek. V období kolektivizácie boli parcely registra „E“ zlučované do veľkých lánov v JRD - vytvorenie užívateľského „C“ stavu podľa reálneho užívania pozemkov. Týmto krokom prestali parcely registra „E“ existovať a v teréne sa začal používať zatiaľ len užívateľský stav „C“ (v teréne jasne viditeľný, určoval skutočný druh pozemku).

Po roku 1989 a páde komunistického režimu dochádza k obnove súkromného vlastníctva. Navrátenie vlastníctva k pozemkom sa tým pádom realizovalo zápisom a zákresom do veľkých už vtedy existujúcich parciel registra „C“. Takýmto postupom dochádzalo k vzniku dvojitých operátov, parciel registra „E“, ktoré preukazujú vlastníctvo, avšak výmera parcely ako aj druh pozemku nie sú záväzné, keďže kopírujú stav pred znárodnením a pre zistenie skutočnej výmery ako aj polohy je ju potrebné v teréne zamerať a parciel registra „C“, ktorý preukazuje už záväzný druh pozemku a presné umiestnenie parciel v teréne.

Druh pozemku v prípade parcely registra „E“ nie je podľa katastrálneho zákona právne záväzný. Samostatný prevod parciel registra „E“ nie je katastrálnym zákonom zakázaný. Keďže parcely registra „E“ už nepreukazujú skutočný (záväzný) druh pozemku, je v takýchto prípadoch vhodné vyhotoviť identifikáciu pozemkov evidovaných ako parcely registra „E“. Podstatou identifikácie je určenie záväzného druhu pozemku (pozemok parcely registra „E“ je na LV evidovaný ako trvalý trávny porast, identifikáciou bude zistený jeho záväzný druh v „C“ operáte).

Duplicitné vlastníctvo

Duplicitou sa rozumie spornosť vlastníctva, kedy je k vzájomne prekrývajúcim sa parcelám registra „E“ a registra „C“ zavedený LV a v ňom evidovaný vlastník. Riešením môže byť dohoda o odstránení (vysporiadaní) duplicitného vlastníctva - podstatou dohody je vysporiadanie sporných vlastníckych práv v prospech jedného z duplicitných vlastníkov.

tags: #výpočet #výmery #pozemku #kataster