Pomoc pre pracujúcich invalidných dôchodcov: Možnosti a podpora

Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Na vyrovnanie tohto znevýhodnenia existujú rôzne formy podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok sa zameriava na možnosti a podporu, ktoré sú k dispozícii pracujúcim invalidným dôchodcom na Slovensku.

Kto je považovaný za občana so zdravotným postihnutím v pracovnom práve?

Dôležité je rozlišovať medzi rôznymi pojmami. V pracovnom práve je za občana so zdravotným postihnutím považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie každá osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (s preukazom osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je automaticky považovaná za invalidnú osobu v zmysle pracovného práva. Osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy.

Zamestnávanie invalidných dôchodcov a jeho podmienky

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Príjem z práce nemá vplyv na výplatu invalidného dôchodku, teda o invalidný dôchodok neprídu, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania môžu zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.

Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov a výhody zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Prečítajte si tiež: Ako získať štátnu pomoc pre starostlivosť o seniora

Nižšie odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zmeny v minimálnej výške preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov od 1. januára 2025

Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Prečítajte si tiež: Hľadanie výpomoci pre dôchodcov

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Prečítajte si tiež: Postupy pre získanie pomoci pre seniorov

Zákon o sociálnom zabezpečení (121/1975 Zb.)

Zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, hoci je relatívne starý, stále predstavuje základný právny rámec pre sociálne zabezpečenie na Slovensku. Tento zákon zdôrazňuje právo na zabezpečenie pre všetkých občanov a upravuje rôzne aspekty dôchodkového zabezpečenia, vrátane invalidných dôchodkov.

Kľúčové princípy zákona

• Sociálne istoty: Socialistický spoločenský poriadok a rozvoj spoločenskej výroby sú základom životných a sociálnych istôt občanov.
• Jednotné sociálne zabezpečenie: Zákon zaručuje právo na zabezpečenie všetkým občanom, pričom výška dávok sa určuje predovšetkým pracovnými zásluhami, ale zohľadňujú sa aj sociálne hľadiská.
• Účasť pracujúcich: Na vykonávaní sociálneho zabezpečenia sa zúčastňujú pracujúci prostredníctvom svojich volených orgánov.
• Bez dane: Dôchodky z dôchodkového zabezpečenia ani dávky a služby sociálnej starostlivosti nepodliehajú dani.
• Rast životnej úrovne: V súlade s rastom životnej úrovne pracujúcich sa zvyšujú aj vyplácané dôchodky.

Dávky dôchodkového zabezpečenia

Z dôchodkového zabezpečenia sa poskytujú rôzne dávky, vrátane:

• Starobného dôchodku
• Invalidného a čiastočného invalidného dôchodku
• Dôchodku za výsluhu rokov a čiastočného dôchodku za výsluhu rokov
• Zvýšenia dôchodku a výchovného pre bezvládnosť

Podmienky pre poskytovanie dávok

Podmienky pre poskytovanie dávok dôchodkového zabezpečenia sú uvedené v ustanoveniach o jednotlivých dávkach a v spoločných ustanoveniach o dávkach, prípadne, pokiaľ ide o niektoré skupiny pracujúcich, vo vykonávacích predpisoch. Nároky na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a na dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) sa spravujú predovšetkým dĺžkou doby zamestnania, pracovnou kategóriou a výškou zárobku.

Doba zamestnania

Doba zamestnania zahŕňa rôzne doby, vrátane:

• Doby zamestnania v pracovnom (učebnom) pomere
• Doby pracovnej činnosti v pomere člena výrobného družstva a člena jednotného roľníckeho družstva
• Doby služby vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy
• Doby štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky
• Doby pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva v takom družstve

Náhradné doby

Ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej aj náhradné doby, ako napríklad:

• Doba služby v československých ozbrojených silách
• Doba odbojovej činnosti, včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody
• Doba, po ktorú sa žena starala o dieťa vo veku do troch rokov alebo o invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebovalo stálu starostlivosť
• Doba, po ktorú mal pracujúci nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na peňažnú pomoc v materstve
• Doba odborného alebo politického školenia
• Doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa považuje za invalidný dôchodok
• Doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení

tags: #vypomoc #pre #pracujúcich #invalidných #dôchodcov #možnosti