
Ukončenie pracovného pomeru je bežnou súčasťou pracovného života. Môže k nemu dôjsť z rôznych dôvodov, a to buď zo strany zamestnávateľa, alebo zo strany zamestnanca. Tento článok sa zameriava na výpoveď zo strany zamestnanca, a to najmä v kontexte odchodu do dôchodku, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a judikatúru.
Zamestnanec má niekoľko možností, ako ukončiť pracovný pomer. Najčastejšie spôsoby zahŕňajú:
Špecifickým prípadom je výpoveď zamestnanca, ktorý sa rozhodol odísť do dôchodku. V tomto prípade je dôležité zvážiť niekoľko aspektov:
Odchodné je pracovnoprávny inštitút, ktorý predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa.
Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Príklad: Ak zamestnanec doručí výpoveď 9. mája a jeho výpovedná doba je dva mesiace, začne plynúť 1. júna a skončí sa 31. júla.
Počas výpovednej doby je zamestnanec povinný riadne vykonávať svoju prácu. Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Zamestnanec môže odvolať podanú výpoveď, a to až do skončenia výpovednej doby. S odvolaním výpovede však musí súhlasiť aj zamestnávateľ. Odvolanie výpovede a súhlas s odvolaním výpovede treba urobiť písomne.
Zamestnancovi, ktorý dá výpoveď, štandardne nepatrí odstupné. Odstupné zamestnancovi patrí len pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou, ak sa pracovný pomer končí z organizačných dôvodov alebo preto, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
Výnimkou je odchodné, ktoré patrí zamestnancovi, ktorému v čase podania výpovede už vznikol nárok na odchod do starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku. Takému zamestnancovi patrí odchodné aj v prípade, ak bol pracovný pomer skončený výpoveďou zamestnanca.
Na platnosť výpovede zamestnanca sa nevyžaduje súhlas zamestnávateľa. Zamestnanec tak vie výpoveďou ukončiť pracovný pomer aj napriek tomu, že zamestnávateľ so skončením pracovného pomeru nesúhlasí. Ak by však výpoveď z práce daná zamestnancom bola podaná v rozpore so zákonom (napr. by nebola dodržaná zákonná forma výpovede), zamestnávateľ môže napadnúť neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobou na súde do 2 mesiacov, odkedy sa mal pracovný pomer skončiť.
Ak dá zamestnanec neplatnú výpoveď a zamestnávateľ mu oznámi, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, pracovný pomer sa nekončí. Ak zamestnanec aj napriek tomu nevykonáva prácu, zamestnávateľ sa môže domáhať náhrady škody, ktorá mu tým vznikla.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Výpoveď zamestnanca musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Názov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa . . . . . . . . . . . . .
Môj pracovný pomer založený uvedenou pracovnou zmluvou sa tak skončí uplynutím . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
V . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Prevzal . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . . . . .
JUDr.
Novela Zákonníka práce priniesla možnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom nad 65 rokov veku, ak mu zároveň vznikol aj nárok na starobný dôchodok. Toto ustanovenie (§ 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce) však bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky pozastavené, a preto sa v súčasnosti neuplatňuje.