
Pracovný pomer je právny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou. Táto zmluva definuje základné parametre, práva a povinnosti oboch strán. Ukončenie tohto vzťahu je rovnako dôležitý proces, ktorý si vyžaduje dodržiavanie zákonných podmienok. Zákonník práce definuje štyri základné spôsoby skončenia pracovného pomeru, pričom jedným z nich je skončenie dohodou.
Dohoda o skončení pracovného pomeru patrí medzi najjednoduchšie a najrýchlejšie spôsoby ukončenia pracovného pomeru, no je podmienená súhlasom oboch strán - zamestnávateľa aj zamestnanca. Pracovný pomer sa v tomto prípade skončí dňom, na ktorom sa obe strany dohodnú, čo môže byť dokonca aj nasledujúci deň. Dohoda musí byť uzatvorená písomne, v dvoch vyhotoveniach - jedno si ponechá zamestnávateľ a druhé dostane zamestnanec.
Zamestnanec nie je povinný uviesť dôvod ukončenia pracovného pomeru v dohode, pokiaľ to výslovne nepožaduje zamestnávateľ. Zamestnávateľ však nie je povinný s návrhom dohody súhlasiť. Ak zamestnávateľ dohodu odmietne, pracovný pomer pokračuje ďalej a zamestnanec má možnosť ukončiť pracovný pomer podaním výpovede, pričom je potrebné dodržať výpovednú lehotu.
V praxi sa často stáva, že zamestnanci žiadajú o skončenie pracovného pomeru dohodou z rodinných dôvodov. Tieto dôvody môžu byť rôzne, napríklad:
Ak zamestnávateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou, zamestnanec má možnosť podať výpoveď. Výpoveď zo strany zamestnanca je pomerne jednoduchý a formálny úkon, ktorý si však vyžaduje splnenie základných náležitostí. Kľúčové je, aby bola výpoveď podaná písomne, inak je neplatná. Na rozdiel od výpovede podávanej zamestnávateľom nemusí zamestnanec uvádzať dôvody svojho rozhodnutia ukončiť pracovný pomer.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Odporúča sa vyhotoviť výpoveď v dvoch origináloch - jeden odovzdať zamestnávateľovi a druhý si ponechať ako doklad. Na kópii pre zamestnanca by mal byť uvedený dátum prevzatia a podpis osoby, ktorá výpoveď prevzala, čím sa zabezpečí dôkaz o doručení. Týmto spôsobom zamestnanec predíde prípadným nedorozumeniam a má istotu, že jeho výpoveď bola riadne podaná.
Výpoveď je potrebné preukázateľne doručiť zamestnávateľovi. Doručovanie sa vykonáva na pracovisku zamestnanca v mieste, ktoré je určené na preberanie pošty. Zamestnanec by si v takomto prípade mal vyhotoviť dva originály svojej výpovede. Jeden by mal odovzdať zamestnávateľovi - a to zamestnancovi oprávnenému preberať poštu, konateľovi firmy a pod.
Ak sa výpoveď má doručiť poštovým podnikom, je nevyhnutné v zmysle Zákonníka práce zaslať ju doporučene (§ 38) na adresu sídla firmy, prípadne príslušnej prevádzky. V takomto prípade je vhodné zasielať výpoveď v úradnej obálke tak, aby sa zamestnancovi vrátila potvrdená návratka - doručenka (doklad o prevzatí listu). Zamestnanec preukáže deň doručenia zásielky veľmi jednoducho a jednoznačne tak vie posúdiť začiatok plynutia výpovednej doby.
V prípade, ak bola výpoveď zaslaná doporučene bez návratky, je vhodné, aby si zamestnanec vyžiadal od poštového podniku potvrdenie o tom, kedy bola zásielka doručená zamestnávateľovi - deň doručenia, čo je rozhodujúce pre posúdenie plynutia výpovednej doby.
Pracovný pomer sa pri výpovedi zo strany zamestnanca končí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka sa odvíja od § 62 Zákonníka práce a závisí od odpracovaného času u zamestnávateľa:
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Výpovedná doba vždy začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Dôležité je upozorniť, že v prípade výpovede zo strany zamestnanca sa výpovedná doba neprerušuje ani nepredlžuje, ak sa zamestnanec stane dočasne práceneschopným. Tento benefit sa vzťahuje iba na prípady, keď výpoveď podáva zamestnávateľ - vtedy sa pracovný pomer nekončí uplynutím výpovednej doby, ale až po ukončení práceneschopnosti.
Podľa § 64 Zákonníka práce sa na zamestnanca nevzťahuje tzv. zákaz výpovede. To znamená, že zamestnanec môže podať výpoveď kedykoľvek, aj počas práceneschopnosti, materskej alebo rodičovskej dovolenky. Tento flexibilný prístup umožňuje zamestnancovi ukončiť pracovný pomer podľa jeho potrieb.
Zamestnanec teda v prípade podania výpovede vždy musí počítať s plynutím výpovednej doby. V prípade, ak zamestnanec doručí výpoveď a viac do práce nenastúpi, porušuje pracovnú disciplínu, dokonca neospravedlnenú neprítomnosť v práci môže zamestnávateľ považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Teda napriek tomu, že zamestnanec po doručení výpovede nenastúpi do práce, jeho pracovný pomer trvá ďalej.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite pre závažné porušenie pracovnej disciplíny aj počas plynutia výpovednej doby, nie je ale povinný pracovný pomer so zamestnancom skončiť. Je to jeho právo, nie však povinnosť. Zamestnávateľ má teda právo počas plynutia výpovednej doby vyžadovať od zamestnanca výkon práce v plnom rozsahu.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Ak zamestnanec nedodrží svoje povinnosti počas trvania pracovného pomeru, musí počítať aj s tým, že zamestnávateľ, ak mu nesplnením povinnosti zamestnanca vznikla škoda, je oprávnený požadovať od zamestnanca výšku preukázanej škody.
Ak zamestnanec do práce nenastúpi, zamestnávateľ je oprávnený za každú neospravedlnene zmeškanú zmenu, za každý neospravedlnene zmeškaný pracovný deň krátiť dovolenku zamestnanca, na ktorú mu vznikol v tomto kalendárnom roku nárok, o jeden alebo až dva dni (§ 109 ods. 3 Zákonníka práce). Zamestnávateľ tak pri skončení pracovného pomeru neposkytne zamestnancovi ostávajúcu časť dovolenky ani mu túto dovolenku nebude povinný preplatiť. Uvedené sa týka aj už vyčerpanej dovolenky, a teda v tomto prípade bude zamestnávateľ oprávnený z poslednej mzdy zamestnanca vykonať zrážku zo mzdy v rozsahu už preplatenej vyčerpanej dovolenky [§ 131 ods. 2 písm. g) Zákonníka práce].
Zamestnanci si musia byť vedomí, že ak raz doručia zamestnávateľovi výpoveď, môžu ju síce písomne odvolať, ak si rozmyslia skončenie pracovného pomeru, avšak odvolanie výpovede je účinné iba v prípade, ak zamestnávateľ písomne súhlasí s jej odvolaním.
Zamestnancovi patrí v deň skončenia pracovného pomeru (§ 129 ods. 3 Zákonníka práce) mzda a náhrada mzdy napr. za nevyčerpanú dovolenku, za dočasnú pracovnú neschopnosť. Zamestnanec nemusí osobitne žiadať o preplatenie nevyčerpanej časti dovolenky. Patrí mu za ňu náhrada mzdy v deň skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že mu mzdu a náhradu mzdy zaplatí až neskôr, najneskôr v najbližšom výplatnom termíne. Dohoda nemusí byť uzatvorená písomne, avšak je potrebné sa jednoznačne dohodnúť. Na základe uvedeného všetky nároky zamestnanca by mali byť uspokojené v deň, kedy mu končí pracovný pomer.
Zamestnancovi v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca nepatrí odstupné. Avšak podľa § 76 ods. 8 Zákonníka práce zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch, ako to ustanovuje Zákonník práce. Preto, ak zamestnávateľ chce alebo je to dohodnuté v pracovnej alebo kolektívnej zmluve, mohol by aj v prípade výpovede zo strany zamestnanca vzniknúť zamestnancovi nárok na vyplatenie odstupného. Odstupné je potom splatné v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru, avšak je možné so zamestnancom dohodnúť splatnosť odstupného aj inak (napríklad v niekoľkých častiach) a v neskoršom termíne.
Aj v prípade výpovede danej zamestnancom bude patriť zamestnancovi nárok na odchodné, a to za podmienky, že sa stal starobným, predčasne starobným alebo invalidným (viac ako 70 %) dôchodcom už počas trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa alebo ak požiadal o priznanie uvedených dôchodkov do 10 pracovných dní od skončenia pracovného pomeru. Odchodné zamestnancovi patrí vo výške minimálne jedného priemerného mesačného zárobku, pokiaľ nie je v pracovnej alebo kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie odchodné alebo sa inak nerozhodne zamestnávateľ. Odchodné zamestnávateľ vypláca tak ako mzdu v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodnú na jeho výplate najneskôr v najbližší výplatný termín.
Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, ktoré obsahuje všetky predpísané náležitosti podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je teda povinný toto potvrdenie vydať aj bez predchádzajúcej žiadosti zamestnanca, a to najskôr ale aj najneskôr v deň skončenia pracovného pomeru.
Na požiadanie zamestnanca je zamestnávateľ povinný mu v súvislosti so skončením pracovného pomeru vydať aj pracovný posudok. Tento mu však vydá iba na základe žiadosti, najneskôr do 15 dní od požiadania.
Vážený/á pán/pani [Meno a priezvisko zamestnávateľa/konateľa],
dňa [Dátum uzavretia pracovnej zmluvy] som s Vašou spoločnosťou [Názov spoločnosti zamestnávateľa], so sídlom [Adresa spoločnosti zamestnávateľa], IČO [IČO spoločnosti zamestnávateľa], uzavrel/a pracovnú zmluvu, na základe ktorej som pracoval/a na pozícii [Názov pozície].
Týmto ukončujem pracovný pomer výpoveďou podľa ust. § 67 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a to bez uvedenia dôvodu.
Pracovný pomer založený uvedenou pracovnou zmluvou sa skončí uplynutím [Počet mesiacov] - mesačnej výpovednej doby ku dňu [Dátum skončenia pracovného pomeru].
S pozdravom,
Zamestnávateľ svojím vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že túto výpoveď prevzal dňa osobne.