Ako Vzorovať Výpoveď Občianskeho Združenia: Komplexný Sprievodca

Občianske združenia sú dôležitou súčasťou občianskej spoločnosti, umožňujú ľuďom spájať sa a realizovať spoločné ciele. Avšak, niekedy nastane situácia, keď je potrebné činnosť združenia ukončiť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na proces výpovede občianskeho združenia, od dobrovoľného rozpustenia až po likvidáciu a výmaz z registra.

Úvod do problematiky občianskych združení

V dennej praxi podnikateľských subjektov často dochádza k situáciám, kedy podnikatelia z rôznych dôvodov uvažujú o spojení síl s inými podnikateľmi s cieľom optimálneho využitia kapacít, kumulácie kapitálov zúčastnených strán v združení, ako aj príležitostí, ktoré im ponúka trh, alebo aj z mnohých iných dôvodov.

Združenie bez právnej subjektivity

Pre mnohých podnikateľov je zaujímavé využiť výhody ustanovení § 829 až § 841 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Podmienky, za ktorých bude prebiehať spoločné podnikanie alebo iná spoločná zárobková činnosť vo forme združenia bez právnej subjektivity, nie sú vôbec zákonne definované, resp. len minimálne definované a mali by byť dohodnuté len na jednorazovú akciu za účelom dosiahnutia definovaného cieľa, ako to definuje Občiansky zákonník. Na Slovensku je ale mnohokrát, resp. skoro vždy, týmto združením bez právnej subjektivity nahrádzaná forma podnikania právnickej osoby. Konkrétne podmienky podnikania, vkladov, správy, vedenia účtovníctva a mnohé iné nevyhnutné dojednania si účastníci združenia bez právnej subjektivity podrobne vzájomne dohodnú v písomnej zmluve o združení. Takáto forma podnikania v združení bez právnej subjektivity môže priniesť účastníkom tohto združenia z daňového hľadiska z titulu rozdelenia spoločne dosiahnutých príjmov a s nimi súvisiacich výdavkov značné možnosti daňového plánovania a optimalizácie.

Na druhej strane je však spoločné podnikanie prostredníctvom združenia bez právnej subjektivity v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka spojené s možnými rizikami pri vzájomných nezhodách a názoroch na ďalšie smerovanie podnikania a využitia dostupných finančných zdrojov. Z tohto dôvodu je vhodné a nevyhnutné definovať čo najpresnejšie a najpodrobnejšie jasné pravidlá takejto činnosti prostredníctvom písomnej zmluvy o združení. Združenie nie je fyzickou ani právnickou osobou, podľa slovenského práva neustanovuje podmienky na podnikanie v tejto forme ani Obchodný zákonník, ani živnostenský zákon, ani žiadny iný zákon okrem Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník je jediný všeobecne záväzný predpis, ktorý obsahuje širšiu, aj keď nedostatočnú definíciu a bližšiu úpravu združenia.

Združenie vzniká zmluvou, pre daňové účely nutne písomnou, ktorej obsah upravujú ustanovenia § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvný typ, ktorý je upravený iba v Občianskom zákonníku. Z právneho hľadiska je najdôležitejšie si uvedomiť, že združenie, ktoré podľa tejto zmluvy o združení vzniká, nemá právnu subjektivitu, t. j. nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Na spoločné podnikanie na základe zmluvy o združení to mávýznamné dôsledky. Zmluvou o združení nevzniká nový právny subjekt, subjektom práv a záväzkov sú všetci jednotliví členovia združenia. Združenie treba chápať ako zmluvné zoskupenie subjektov a nie ako jednotku s právnou subjektivitou. Keďže ide o občianskoprávny vzťah, rozhodujúca je dohoda zúčastnených osôb. Zmluvou o združení sa niekoľko osôb združuje, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Pre zmluvu o združení nie je Občianskym zákonníkom predpísaná žiadna forma, ale v záujme právnej istoty účastníkov združenia je vhodné, aby zmluva bola vyhotovená v písomnej forme, najlepšie s overenými podpismi účastníkov. Písomnú formu zmluvy o združení však vyžaduje na účely rozdelenia príjmov z podnikania a výdavkov súvisiacich s podnikaním zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Ak je združenie založené za účelom podnikania, môžu byť jeho účastníkmi len osoby s podnikateľským oprávnením, pretože podnikateľská činnosť nemôže byť vykonávaná v mene združenia, ale iba v mene konkrétnych účastníkov združenia. Preto účastník združenia, ktorý sa zaväzuje vyvíjať v združení určitú podnikateľskú činnosť, musí mať na ňu podnikateľské oprávnenie, v opačnom prípade by uňho išlo o neoprávnené podnikanie. Počet účastníkov združenia nie je zákonom obmedzený, t. j. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že z titulu rôzneho účelu a poslania združenia môžu vzniknúť viaceré formy združení. Ide o najčastejšie sa vyskytujúcu formu na Slovensku, pri ktorej všetci účastníci zmluvy o združení disponujú živnostenským oprávnením na rovnaké, resp. totožné predmety činnosti. Účastníci združenia sa dohodnú len na presne určenom a špecifikovanom jednom účele, ktorý chcú spoločným združením činností a prostriedkov dosiahnuť. Prípadne je možné aj presne určiť dobu, počas ktorej chcú tento spoločný cieľ dosiahnuť. Najčastejšie ide o jeden predmet činnosti, v ktorom spoločne účastníci združenia podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, pričom všetky podrobnosti je potrebné zmluvne dohodnúť. Pri takomto type združenia môže každý účastník vykonávať aj iné samostatné činnosti podľa svojich individuálnych schopností a možností. Spoločne sa vykonáva len ten predmet činnosti, na ktorý sa účastníci zmluvne zaviazali a tento spoločný predmet činnosti musí mať každý účastník združenia zapísaný vo svojom živnostenskom oprávnení.

Na rozdiel od predchádzajúcich druhov združenia, kedy účastníci poskytovali pre združenie svoju činnosť alebo dohodnuté majetkové hodnoty, pri tomto druhu každý z účastníkov poskytuje rozdielne hodnoty, napr. jeden z účastníkov poskytne na spoločné podnikanie priestory na prevádzkovanie činností a ďalší účastníci vykonávajú pre združenie pracovnú činnosť. V zmluve o združení musia byť samozrejme dohodnuté všetky aspekty takéhoto spoločného podnikania. Táto forma združenia sa vyskytuje najmä u remeselných živností, kedy viacero samostatných podnikateľov vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v spoločnom priestore. V tomto type združenia sa združí niekoľko osôb, aby spoločne rozvíjali svoje záujmy, rovnaké názory alebo presne určený účel, pričom táto ich spoločná činnosť nie je podnikaním. V zmluve o združení si tieto osoby dohodnú podmienky a spôsoby spoločného konania, systém hospodárenia so združenými prostriedkami atď. Zmluva musí určiť, akú činnosť budú jednotliví účastníci na dosiahnutie dojednaného účelu vykonávať. na dobu určitú (dočasnú, t. j. Každý účastník združenia, aj keď nevykonáva jeho správu, má právo presvedčiť sa o hospodárskom a finančnom stave združenia. Každému účastníkovi má byť umožnené presvedčiť sa o tom, ako združenie hospodári. Každý účastník má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa spoločnej činnosti a právo na informácie od tých účastníkov združenia, ktorí sú poverení správou alebo rozhodovaním o spoločných záležitostiach. Ak by toto právo bolo dohodou vylúčené, je taká dohoda neplatná. Ustanovenie § 836 Občianskeho zákonníka upravuje tvorbu vôle účastníkov združenia. ak je spôsob rozhodovania určený prostredníctvom zmluvy o združení (t. j. ak spôsob rozhodovania nie je prostredníctvom zmluvy o združení určený, rozhodujú účastníci o obstaraní spoločných vecí jednomyseľne (t. j.

Každý účastník združenia je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve. Zmluva o združení tiež určuje osobné prínosy členov združenia (osobná pracovná činnosť, peniaze, iné veci), pričom pokiaľ táto zmluva neupravuje inak, platí, že účastníci združenia sú povinní poskytovať rovnaké hodnoty. Každý z účastníkov združenia je povinný zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie dojednaného účelu. Účastník združenia sa musí zdržať toho, čo by bolo voči združeniu a jeho účelu v rozpore s vlastným záväzkom a definovanými povinnosťami. V praxi to môže napríklad znamenať, že v združení založenom na účely dosiahnutia zisku pri spoločnom podnikaní sa budú musieť účastníci zdržať akejkoľvek konkurenčnej činnosti. Ak by účastník svojou činnosťou znemožnil alebo sťažil dosiahnutie účelu združenia, vzniká ostatným účastníkom voči nemu právo na náhradu škody. Účastník združenia sa môže popri záväzku vykonávať určitú pracovnú činnosť v prospech združenia aj zaviazať poskytnúť na účely združenia peniaze alebo iné veci a majetkové hodnoty. Majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť združeniu v lehote určenej v zmluve (§ 832 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ zmluva o združení nedefinuje lehotu na tieto účely, je tak povinný urobiť bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy o združení. v prípade, že v zmluve nie je poverený niektorý z účastníkov správou poskytnutých majetkových hodnôt, nakladá s poskytnutými majetkovými hodnotami aj naďalej ten účastník, ktorý ich poskytol. Tento účastník je však povinný oddeliť tieto majetkové hodnoty od ostatného svojho majetku, a to v zmluve dohodnutým spôsobom. Ak tento spôsob nie je v zmluve dohodnutý, oznámi všetkým účastníkom spôsob jeho oddelenia. Ak to nie je v rozpore so zmluvou alebo to nebude znemožňovať alebo sťažovať dosiahnutie účelu združenia (aby nedošlo k porušeniu § 830 Občianskeho zákonníka), môže účastník združenia aj ďalej používať poskytnuté majetkové hodnoty aj pre seba.

Účtovníctvo v združení

Pri riešení problematiky vedenia účtovníctva v združení je potrebné upozorniť a pripomenúť, že združenie podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je účtovnou jednotkou. Účtovnou jednotkou je však každý účastník združenia založeného v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Každý účtovný prípad sa už pri svojom vzniku zaúčtuje podľa zmluvou o združení určených podielov priamo do vlastných účtovníctiev jednotlivých účastníkov združenia. Pri tomto spôsobe sa účtuje presne v súlade s právnou definíciou majetkových a záväzkových vzťahov v združení, najmä v súlade so skutočnosťou, že združenie nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť účtovnou jednotkou. Vedením účtovníctva „za združenie“ je najčastejšie zmluvou o združení poverený jeden z jeho účastníkov. Existencia podielového spoluvlastníctva majetku a záväzkov bude v tomto prípade vyjadrená až na konci účtovného obdobia, aj keď je to nie úplne v súlade so slovenskou legislatívou, ale u združení je to najpoužívanejšia forma. Uvedený spôsob simuluje situáciu, ako keby združenie bolo aspoň na prechodný čas (počas účtovného obdobia) účtovnou jednotkou. Ak zmluva o združení poverí jedného účastníka vedením účtovníctva za združenie, je to pre tohto účastníka určitý druh pracovnej činnosti, ktorú sa tento účastník zaväzuje vykonávať pre dosiahnutie účelu združenia. Pri tomto spôsobe je vhodné zmluvou o združení poveriť jedného účastníka nielen vedením účtovníctva „za združenie“, ale aj správou majetku v podielovom spoluvlastníctve účastníkov združenia a plnením povinností pre účely DPH.

Varianty uvedené pod bodmi 3 a 4 sa v praxi vyskytujú iba zriedka a určite to nie je možné pri všetkých menovaných aj nemenovaných typoch združenia. Je logické a v súlade s legislatívnou úpravou zákona o účtovníctve, že všetci účastníci združenia, ktorí vedú spoločné účtovníctvo, budú účtovať v rovnakej účtovnej sústave. Varianty 3 a 4 sú možné snáď len pri typoch združenia, kde sa napr. všetci účastníci spoločne podieľajú iba na nákladoch na prenajatý priestor a súvisiace služby a inak fungujú absolútne nezávisle. Predovšetkým je potrebné uviesť, že postupy účtovania v JÚ problematiku vedenia účtovníctva v združení vôbec neriešia, neupravujú a nepoznajú. Pri predpoklade, že účastníci združenia sa v zmluve o združení dohodli, kto z nich bude pri spoločnom podnikaní vystupovať navonok ako subjekt práva v mene združenia, ten bude vystupovať aj pri zabezpečovaní spoločných cieľov ako partner dodávateľov a odberateľov. Tento účastník určený a pomenovaný v zmluve o združení potom aj plní záväzky a nadobúda práva z dodávateľsko-odberateľských vzťahov, vystavuje pod svojím menom doklady, je uvedený na účtovných dokladoch ako účastník účtovného prípadu a aj účtuje v priebehu roka všetky účtovné prípady v mene združenia. Na tohto účastníka potom znejú aj doklady o „transakciách združenia“ a tento účastník účtuje o hospodárskych operáciách združenia v rámci svojho účtovníctva.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Na konci účtovného obdobia sa vykonáva zúčtovanie spoločných príjmov a výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií, ktoré zaznamená zasa do spoločného peňažného denníka a následne si každý z účastníkov združenia prenáša do svojho peňažného denníka svoj podiel príjmov a výdavkov, ktorý sa uňho stáva súčasťou základu dane pre daň z príjmov fyzických osôb, ak podniká aj mimo združenia alebo má aj príjmy podľa iných paragrafov zákona o dani z príjmov. Ak nebol ani jeden z účastníkov združenia poverený vedením účtovníctva „za združenie“, sú potom v účtovníctve každého účastníka združenia, resp. mali by byť evidované príjmy a výdavky prináležiace združeniu a nielen tomuto účastníkovi združenia, a to podľa toho, v ktorom obchodnom prípade bol nositeľom práv zastupovať združenie ako celok. Je potrebné na konci účtovného obdobia v rámci uzávierkových operácií preúčtovať príslušnú časť príjmov a výdavkov medzi jednotlivými účastníkmi združenia navzájom, aby každý z nich mal len svoj podiel príjmov a výdavkov, ktoré vchádzajú do základu dane k zdaneniu. Združenie fyzických osôb tvoria dvaja podnikatelia, ktorí okrem podnikania v združení podnikajú aj samostatne. V danom prípade je potrebné postupovať tak, že príjmy a výdavky u jednotlivých účastníkov združenia sa preúčtujú v rámci uzávierkových účtovných operácií v závere peňažného denníka u jednotlivých členov tak, aby bol zachovaný rovnaký pomer delenia príjmov a výdavkov dohodnutý v zmluve o združení.

Účastník A vyhotoví výdavkový pokladničný doklad (VPD) v prospech účastníka B na sumu 750 000 Sk (50 % z 1 500 000 Sk). Za predpokladu, že príjem v celkovej hodnote 1 500 000 Sk mal v priebehu roka účtovaný v príjmoch zahrnovaných do základu dane v stĺpci Predaj výrobkov a služieb, zaúčtuje tento VPD do stĺpca Peňažné prostriedky hotovosť - výdaj a zároveň ako storno príjmov v stĺpci Predaj výrobkov a služieb v sume 750 000 Sk. Týmto spôsobom dôjde k rozdeleniu príjmov združenia (1 500 000 Sk) v pomere 50 : 50 medzi jednotlivých účastníkov združenia. Účastník A vyhotoví PPD na základe obdržaného VPD od účastníka B na príslušnú časť príjmov vedených v účtovníctve účastníkov združenia. Pôjde o 50 % z 500 000 Sk od účastníka B. Za predpokladu, že výdavok na nákup materiálu v úhrnnej hodnote 100 000 Sk mal účastník združenia A v priebehu roka účtovaný vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci Nákup materiálu a výdavok na prevádzkovú réžiu v úhrnnej hodnote 50 000 Sk mal v priebehu roka účtovaný vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane v stĺpci Prevádzková réžia, zaúčtuje tieto PPD do stĺpca Peňažné prostriedky hotovosť - príjem a zároveň ako storno výdavkov v stĺpci Nákup materiálu v sume 50 000 Sk a v stĺpci Prevádzková réžia v sume 25 000 Sk. Týmto spôsobom dôjde k rozdeleniu výdavkov združenia (150 000 Sk) v …

Dôvody pre ukončenie činnosti občianskeho združenia

Existuje viacero dôvodov, prečo sa členovia občianskeho združenia môžu rozhodnúť pre jeho ukončenie:

• Dosiahnutie cieľov: Združenie úspešne naplnilo svoje poslanie a dosiahlo stanovené ciele.
• Nedostatok zdrojov: Združenie nemá dostatočné finančné alebo personálne zdroje na ďalšie fungovanie.
• Strata záujmu: Členovia stratili záujem o činnosť združenia alebo sa ich záujmy zmenili.
• Neefektívne fungovanie: Združenie nefunguje efektívne a nedarí sa mu napĺňať svoje ciele.
• Zlúčenie alebo splynutie: Združenie sa zlúči alebo splynie s iným združením.

Spôsoby zániku občianskeho združenia

Občianske združenie môže zaniknúť dvoma spôsobmi:

1. Zlúčenie alebo splynutie s iným združením: V takomto prípade prechádza majetok a povinnosti združenia na právneho nástupcu.
2. Dobrovoľné rozpustenie: Ide o proces, ktorý zahŕňa rozhodnutie o rozpustení, likvidáciu majetku a výmaz z registra.

Dobrovoľné rozpustenie občianskeho združenia: Krok za krokom

Dobrovoľné rozpustenie je proces, ktorý si vyžaduje dodržanie určitých postupov a krokov:

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

1. Rozhodnutie o rozpustení: Rozhodnutie o rozpustení musí prijať orgán združenia, ktorý je na to oprávnený podľa stanov. Ak stanovy neurčujú inak, rozhoduje najvyšší orgán združenia (zvyčajne valné zhromaždenie).
2. Likvidácia: Po rozhodnutí o rozpustení nasleduje likvidácia, počas ktorej sa vysporiadajú všetky záväzky združenia a rozdelí sa zostávajúci majetok.
3. Výmaz z registra: Po ukončení likvidácie sa združenie vymaže z registra občianskych združení.

Likvidácia občianskeho združenia: Detailný pohľad

Likvidácia je kľúčovou fázou pri zániku občianskeho združenia. Jej cieľom je usporiadať majetkové pomery a zabezpečiť, aby boli uspokojené všetky nároky veriteľov.

Kto vykonáva likvidáciu?

Likvidáciu vykonáva likvidátor, ktorým je zvyčajne štatutárny orgán združenia (napr. predseda) alebo osoba splnomocnená najvyšším orgánom združenia.

Priebeh likvidácie: Dôležité kroky

1. Začiatok likvidácie: Začiatkom likvidácie sa končí účtovné obdobie. Združenie uzatvorí účtovné knihy ku dňu predchádzajúcemu zrušeniu.
2. Daňové priznanie: Likvidátor podá daňové priznanie za obdobie od začiatku roka do dňa predchádzajúcemu zrušeniu združenia (lehota je 3 mesiace).
3. Likvidačná účtovná závierka: Likvidátor zostaví likvidačnú účtovnú závierku ku dňu vstupu združenia do likvidácie a zašle prehľad o imaní na požiadanie každému členovi.
4. Oznámenie ministerstvu vnútra: Likvidátor do 15 dní oznámi zrušenie združenia a jeho vstup do likvidácie ministerstvu vnútra.
5. Oznámenie v obchodnom vestníku: Likvidátor uverejní oznam o vstupe združenia do likvidácie v obchodnom vestníku a upovedomí všetkých známych veriteľov.
6. Výzva pre veriteľov: Likvidátor vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky do likvidácie v určenej lehote (minimálne 3 mesiace).
7. Účtovná závierka a správa o likvidácii: Po skončení likvidácie likvidátor zostaví účtovnú závierku za obdobie likvidácie a predloží ju oprávnenému orgánu združenia spolu so správou o priebehu likvidácie a návrhom rozdelenia likvidačného zostatku na schválenie.
8. Rozdelenie likvidačného zostatku: Likvidačný zostatok sa rozdelí podľa návrhu likvidátora a likvidátor zruší všetky bankové účty združenia.
9. Daňové priznanie za obdobie likvidácie: Likvidátor podá daňové priznanie za obdobie likvidácie po jej skončení.
10. Návrh na výmaz z registra: Do 90 dní od ukončenia likvidácie podá likvidátor ministerstvu vnútra návrh na výmaz združenia z registra.
11. Archivácia dokumentov: Dokumenty týkajúce sa účtovníctva zlikvidovaného združenia je potrebné archivovať po dobu desiatich rokov.

Praktické rady a upozornenia

• Stanovy združenia: Dôkladne si preštudujte stanovy združenia, ktoré upravujú postup pri zrušení a likvidácii.
• Lehoty: Dodržujte všetky zákonné lehoty, aby ste sa vyhli komplikáciám.
• Veritelia: Uistite sa, že ste informovali všetkých veriteľov a vysporiadali všetky záväzky.
• Archivácia: Zabezpečte riadnu archiváciu všetkých dokumentov.
• Právna pomoc: V prípade nejasností alebo komplikácií sa obráťte na právnika.

Príklad z praxe: Zápisnica z ustanovujúceho zasadnutia najvyššieho orgánu občianskeho združenia

Pre lepšiu ilustráciu uvádzame príklad zápisnice z ustanovujúceho zasadnutia najvyššieho orgánu občianskeho združenia:

Zápisnica z ustanovujúceho zasadnutia najvyššieho orgánu občianskeho združenia## Občianske združenie

• Názov: ………………………………………..
• Sídlo: ………………………………………..
• IČO: ………………………………………..(ďalej len „Občianske združenie“)

Miesto konania: sídlo Občianskeho združenia

Dátum a čas konania: ………………………………………..Začiatok o 08:00 hod, Koniec o 09:00 hod.

Prítomní:

• Meno a priezvisko: ………………………………………..Adresa trv. bydliska: ………………………………………..Dátum narodenia: ………………………………………..Rodné číslo: ………………………………………..
• Meno a priezvisko: ………………………………………..Adresa trv. bydliska: ………………………………………..Dátum narodenia: ………………………………………..Rodné číslo: ………………………………………..
• Meno a priezvisko: ………………………………………..Adresa trv. bydliska: ………………………………………..Dátum narodenia: ………………………………………..Rodné číslo: ………………………………………..

Program:

1. Otvorenie a prijatie prvých členov
2. Voľba orgánov Občianskeho združenia
3. Záver

AD 1. (Otvorenie)

Člen prípravného výboru Občianskeho združenia, ktorý bol oprávnený v mene Občianskeho združenia konať pred jeho vznikom poďakoval členom prípravného výboru za doteraz vykonané činnosti, privítal všetkých prítomných a informoval ich o právnych náležitostiach spojených s registráciou Občianskeho združenia. Ďalej informoval prítomných o prvých žiadostiach o členstvo v Občianskom združení a navrhol ich schválenie.

Uznesenie č. 1

Najvyšší orgán Občianskeho združenia prijíma za prvých členov nasledovné osoby:

1. členMeno a priezvisko: ………………………………………..Adresa trv. bydliska: ………………………………………..Dátum narodenia: ………………………………………..Rodné číslo: ………………………………………..
2. členMeno a priezvisko: ………………………………………..Adresa trv. bydliska: ………………………………………..Dátum narodenia: ………………………………………..Rodné číslo: ………………………………………..
3. členMeno a priezvisko: ………………………………………..Adresa trv. bydliska: ………………………………………..Dátum narodenia: ………………………………………..Rodné číslo: ………………………………………..

Uznesenie č. 1 bolo prijaté v pomere hlasov takto: za: 100%, proti: 0%, zdržal sa: 0%

AD 2. (Voľba orgánov združenia)

Na návrh člena Občianskeho združenia bolo prijaté

Uznesenie č. 2

Najvyšší orgán Občianskeho združenia:

Zvolil do jednotlivých funkcií Občianskeho združenia nasledovné osoby:

Štatutárny orgán Občianskeho združenia:Meno a priezvisko: ………………………………………..Adresa trv. bydliska: ………………………………………..Dátum narodenia: ………………………………………..Rodné číslo: ………………………………………..

Funkcia vzniká dňom konania tohto zasadnutia najvyššieho orgánu Občianskeho združenia.

Uznesenie č. 2 bolo prijaté v pomere hlasov takto: za: 100%, proti: 0%, zdržal sa: 0%

AD 3. (Záver)

Na záver nový štatutárny orgán Občianskeho združenia o 09:00 hod.

tags: #vzor #výpovede #občianskeho #združenia