
V praxi často nastávajú situácie, že jedna zo zmluvných strán už nemá záujem na ďalšom trvaní zmluvy a hľadá spôsoby, ako zmluvu ukončiť. V prípade ak sa však zmluvné strany nedohodnú na ukončení spolupráce dohodou, môže byť v niektorých prípadoch jednostranné ukončenie zmluvy problematické. Pomenované zmluvné typy v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku majú bežne určený zákonný spôsob možného jednostranného ukončenia zmluvy, rovnako ako aj osobitné zmluvné typy (napr. zmluva o nájme nebytových priestorov). Tento článok sa zaoberá podmienkami a aspektmi výpovede podľa Občianskeho zákonníka, pričom zohľadňuje aj súvisiacu judikatúru a osobitné situácie.
Ustanovenie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka dáva rámcovú úpravu tzv. zákonnej výpovede, ktorá sa uplatní pri všetkých záväzkových vzťahoch, na ktoré sa táto úprava vzťahuje, t. j. záväzky dojednané na dobu neurčitú a ak ide o záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť. Všeobecná úprava výpovede sa neuplatní, ak má zákon v prípade určitého zmluvného typu osobitnú úpravu (napr. výpoveď nájmu bytu) alebo ak účastníci záväzkového vzťahu dohodnú spôsob výpovede priamo v uzatvorenej zmluve. Vo vzťahu k osobitným zákonným úpravám výpovede zmluvy predstavuje § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka všeobecnú úpravu tzv.
Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, Obchodný zákonník neobsahuje rámcovú úpravu výpovede obchodnoprávnej zmluvy, a preto treba použiť všeobecnú úpravu podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj na obchodnoprávne zmluvy. Obchodný zákonník ale upravuje možnosť výpovede v prípade jednotlivých zmluvných typov v Obchodnom zákonníku (napr. v zmluve o úvere, licenčnej zmluve, mandátnej zmluve a pod.), pričom táto jednotlivá úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou v § 582 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by si strany dohodli obchodnoprávnu zmluvu bez výslovného dojednania možnosti výpovede a Obchodný zákonník pre daný typ zmluvy neupravuje možnosť výpovede, je potrebné na takú zmluvu priamo aplikovať zákonnú úpravu podľa § 582 ods.
Zo znenia zákona vyplýva, že zmluvné strany si môžu podmienky výpovede dohodnúť odlišne ako je to upravené v zákone, avšak zákon im neumožňuje výpoveď a priori zmluvne vylúčiť. Takéto dojednanie by bolo v rozpore s účelom a povahou § 582 ods.
Otázke možnej aplikácie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak si zmluvné strany v obchodnoprávnej zmluve dohodli osobitný spôsob výpovede (na základe určitého výpovedného dôvodu) sa venoval Krajský súd Bratislava. V posudzovanej právnej veci išlo o obchodnoprávnu zmluvu (zmluva na výkon upratovacích a čistiacich prác), ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú, a v ktorej mali zmluvné strany osobitne dohodnutý spôsob možnej výpovede. Zmluvne dohodnuté právo vypovedať zmluvu sa malo uplatniť len v prípade nedostatkov v plnení zmluvy vážneho charakteru a ak zhotoviteľ (žalobca) neurobí nápravu ani do 5 dní od obdržania písomnej reklamácie daných nedostatkov objednávateľom (žalovaným). Žalovaný však v danom súdnom prípade vypovedal zmluvu bez uvedenia dôvodu aplikáciou § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Ako správne vypovedať nájomnú zmluvu?
V zmysle zmluvy bolo ale určené, že je možné zmluvu vypovedať len pri nedostatkoch závažného charakteru, k čomu, podľa námietok žalobcu, nedošlo, keďže zmluva bola vypovedaná žalovaným bez uvedenia dôvodu podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu možno zákonné ustanovenie výpovede zmluvy podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka použiť iba vtedy, ak výpoveď neupravuje samotná zmluva, a preto žalobca považoval výpoveď za neplatnú a upratovacie a čistiace práce naďalej vykonával. Prvostupňový súd najprv žalobu zamietol a výpoveď zmluvy posúdil ako platnú, nakoľko podľa súdu bolo možné aplikovať zákonnú výpoveď podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t. j. výpoveď aj bez uvedenia dôvodu), z dôvodu, že zmluvné strany nemali zmluvou uplatnenú osobitnú výpovednú lehotu, a preto platí výpovedná lehota podľa § 582 ods.
Uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa však odvolací súd (Krajský súd Bratislava) zrušil, nakoľko prvostupňový súd nerešpektoval zásadu zmluvnej voľnosti strán. Odvolací súd konštatoval, že ak napadnutý rozsudok vychádzal pri posudzovaní platnosti danej výpovede výlučne len zo všeobecného zákonného ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez prihliadnutia na osobitne zmluvne dohodnuté podmienky výpovede išlo o nesprávne rozhodnutie súdu. Inštitút výpovede bol v danom súdnom prípade osobitne zmluvne upravený a túto osobitnú zmluvnú úpravu súd prvého stupňa riadne nezohľadnil.
Obchodné záväzkové vzťahy sú v Obchodnom zákonníku upravené na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán. Zásada dispozitívnosti je vyjadrená vo všeobecnosti v § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka a pre obchodné záväzkové vzťahy je táto zásada dispozitívnosti špeciálne upravená v § 263 Obchodného zákonníka, ktoré je k ustanoveniu § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym (lex specialis). Toto ustanovenie sa v obchodných vzťahoch uplatní vtedy, keď v Obchodnom zákonníku chýba špeciálna úprava, a preto sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použijú predpisy občianskeho práva. V § 263 Obchodného zákonníka je rozsah zmluvnej voľnosti vymedzený tým, že určuje, ktoré ustanovenia majú kogentnú povahu, t. j. od ktorých sa zmluvné strany vo svojich dojednaniach nemôžu odchýliť.
Odvolací súd (Krajský súd Bratislava) následne prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd konštatoval, že v predmetnej zmluve si účastníci dohodli, z ktorých dôvodov je možné túto zmluvu vypovedať, t. j. iba pri nedostatkoch vážneho charakteru a ak ani po reklamácii objednávateľa neurobí zhotoviteľ nápravu do 5 dní odo dňa obdržania písomnej reklamácie. Podľa odvolacieho súdu preto prvostupňový súd rozhodol správne, že výpoveď daná bez udania výpovedného dôvodu je neplatná, nakoľko zo zmluvných dojednaní strán vyplývalo, že predmetnú zmluvu, uzavretú na dobu neurčitú, nemožno zo strany objednávateľa vypovedať z iného dôvodu, ako je uvedený v zmluve.
Na záver je potrebné upozorniť, že zákon a súdna prax posudzuje osobitné situácie špecificky. Napríklad, v prípade zmlúv so spotrebiteľmi bolo Najvyšším správnym súdom SR potvrdené, že zmluvné dohodnutie dlhšej výpovednej lehoty ako je zákonom určená výpovedná lehota v § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou vnášajúca značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán a je preto neplatná. Najvyšší správny súd SR konštatoval, že hoci je vo všeobecnosti možné dispozitívne normy (t. j. aj § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v súkromnom práve vylúčiť, zmeniť či nahradiť určitým zmluvným dojednaním, práve pri spotrebiteľských zmluvách sa nemožno takto od nich odchýliť na neprospech spotrebiteľa. Podstatou ochrany poskytovanej spotrebiteľským právom (§ 54 ods.
Prečítajte si tiež: Ako vypovedať poistnú zmluvu
Rovnako v prípade povinne zverejňovaných zmlúv podľa § 47a Občianskeho zákonníka podľa § 582a Občianskeho zákonníka platí, že ustanovenia zmluvy, ktoré vylučujú možnosť vypovedať zmluvu, sú zo zákona neplatné. Rovnako sú neplatné ustanovenia zmluvy, ktoré umožňujú zmluvu vypovedať v lehote dlhšej, ako je uvedená v § 582 ods.
V každom prípade odporúčame v zmluve jasne dohodnúť spôsob možného jednostranného ukončenia zmluvy výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy.
Pri otázke právneho režimu výpovede a výpovednej lehoty je v prvom rade otázka, podľa akého zákona máme nájomnú zmluvu uzavretú. Zvyčajne totiž prenajímatelia uzatvárajú s nájomcom zmluvu buď podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu (zákon o krátkodobom nájme bytu), alebo podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Občiansky zákonník), ktorý obsahuje osobitné ustanovenia o nájme bytu. Informáciu o tom, podľa ktorého zákona sa nájom spravuje nachádzame spravidla v nájomnej zmluve. Tá musí mať písomnú formu v zmysle § 3 ods. 2 zákona o krátkodobom nájme bytu, ak sa uzatvára podľa neho, avšak pri jej uzavretí podľa Občianskeho zákonníka písomná forma nie je nevyhnutná. V takom prípade je však potrebné v zmysle § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhotoviť o jej obsahu zápisnicu.
Občiansky zákonník v ustanovení § 711 ods. 1 výslovne stanovuje výpovedné dôvody, pre ktoré môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu. Tie nemožno dohodou medzi zmluvnými stranami rozširovať a ani zužovať. Pokiaľ chce dať prenajímateľ výpoveď z dôvodu, že nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu, že je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať, prípadne z dôvodu, že nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia alebo predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, je prenajímateľ povinný priložiť k výpovedi listinu preukazujúcu dôvod výpovede.
Na rozdiel od zákona o krátkodobom nájme bytu, Občiansky zákonník nestanovuje žiadne výpovedné dôvody pre výpoveď zo strany nájomcu.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Vo Vašom prípade ide o výpoveď z nájmu bytu z dôvodu neplatenia nájomného, čo je podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka zákonný dôvod na výpoveď zo strany prenajímateľa. Ak ste už dostali výpoveď, je dôležité rozlíšiť, či už uplynula výpovedná lehota a či už nájom skončil, alebo ešte trvá.
Ak ste medzičasom uhradili celý dlh a máte záujem naďalej bývať v byte, odporúčam nasledovný postup:
Uvádzate v otázke, že ste schopná uhradiť dlh 2000 €, potom platí aj ust. § 711 ods. "Ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods.
Podľa ust. § 710 ods. 4 OZ: "Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. Vzhľadom na uvedené, ak je nájomca v hmotnej núdzi a dohodol by sa s prenajímateľom na doplatení nájomného do šiestich mesiacov (toto je ochranná lehota) a nájomné by v tejto lehote doplatil, dôvod výpovede zanikne. Jednotlivec je teda v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 268,88 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje sumu 456,45 €. V prípade, že majú deti, ich životné minimum sa zvyšuje o 122,77 € mesačne na každé dieťa, t. j. Takto si viete zhruba určiť, či je nájomca v hmotnej núdzi alebo nie. Ak sa jedná o nájomcu, ktorý nemá rodinu a bol riadne zamestnaný, potom aj v čase poberania PN by sa nemal dostať do stavu hmotnej núdze.
Ak bola nájomná zmluva uzatvorená podľa ust. Občianskeho zákonníka, potom výpovedná doba je v zmysle ust. § 710 ods. Výpoveď z nájmu bytu možno dať len zo zákonných dôvodov uvedených v ust. § 711 Obč. zákonníka. Medzi výpovednými dôvodmi nie je dôvod predaja bytu, keďže tu platí ust. § 680 ods. 2 Obč.
Ukončenie zmluvných vzťahov patrí k bežnej podnikateľskej praxi. Situácie, kedy podnikatelia zvažujú predčasné ukončenie zmlúv so svojimi obchodnými partnermi, nie sú nijak neobvyklé. Nezodpovednosť dodávateľa, vady tovaru, neskoré platenie faktúr a mnohé ďalšie skutočnosti môžu v podnikateľských vzťahoch viesť až k ukončeniu zmluvy. To, ako správne postupovať pri odstúpení od zmluvy alebo pri jej výpovedi, vysvetlenie základných rozdielov medzi jednotlivými spôsobmi ukončenia platnosti zmluvy a niektoré z najčastejších chýb, ktorých sa podnikatelia často krát dopúšťajú, Vám priblížime v tomto článku.
I keď mnohí považujú odstúpenie od zmluvy a výpoveď zmluvy za totožný pojem, skutočnosť je úplne iná. V oboch prípadoch sa síce jedná o jednostranný úkon niektorej zo zmluvných strán, avšak zmysel a dôsledky týchto inštitútov sa v mnohých ohľadoch významne líšia.
V prípade odstúpenia od zmluvy dochádza k zániku zmluvy od jej samotného počiatku - na zmluvu sa potom hľadí tak, akoby ani neexistovala. Dôsledkom tohto spôsobu ukončenia zmluvy je preto povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko, čo si medzičasom vzájomne plnili podľa ustanovení občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení (ak spôsob vrátenia plnení nešpecifikuje samotné odstúpenie). Odstúpením od zmluvy nezaniká nárok strany na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvy.
Príklad: Pri odstúpení od kúpnej zmluvy vzniká na strane kupujúceho povinnosť vrátiť zakúpenú vec, na strane predávajúceho zas povinnosť vrátiť kúpnu cenu, ktorá už bola zaplatená. Zároveň je nutné pripomenúť, že odstúpenie od zmluvy je možné iba v tých prípadoch, kedy to výslovne umožňuje zákon (napr. pri podstatnom porušení kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi alebo v prípade, že jedna zo strán sa ocitla v omeškaní) alebo ak sa na možnosti odstúpiť od zmluvy strany medzi sebou dohodli (t.j. možnosť odstúpenia zakotvili priamo do zmluvy). V posledne uvedenom prípade je dôležité čo najpresnejšie špecifikovať dôvody, pre ktoré môže druhá strana odstúpiť a prípadne aj lehotu a formu, v akej musí odstúpenie od zmluvy vykonať.
Čo sa týka výpovede zmluvy, táto predstavuje prejav vôle niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Zmluva sa pritom ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty, nie od jej počiatku ako v prípade odstúpenia. Výpoveď sa teda nedotkne práv a povinností, ktoré predchádzali účinnosti výpovede (zmluva existovala a bola dovtedy platná). Strany si preto na rozdiel od odstúpenia nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli.
Príklad: Zmluvné strany si medzi sebou dohodnú výpovednú lehotu 1 mesiac. Ak bude výpoveď doručená 1. 1., zmluva sa považuje za ukončenú k 2. 2. s tým, že do tejto doby zmluva existovala a bola platná. V dodávkach tovaru či služieb tak strany môžu pokračovať až do polnoci 1. 2., kedy výpovedná lehota uplynie. Ani pri odstúpení od zmluvy ani pri výpovedi zmluvy nie je súhlas druhej strany potrebný. V každom prípade však platí možnosť strán ukončiť zmluvný vzťah tiež dohodou, a to tak, že pôvodný záväzkový vzťah úplne zaniká alebo sa nahradzuje novým. V rámci dohody sa strany môžu dohodnúť na termíne a na podmienkach ukončenia podľa uváženia.
Príklad: V dôsledku poskytnutia lepších zmluvných podmienok sa strany dohodnú na zmene zmluvy s tým, že nová zmluva nahradzuje tú starú. Dňom účinnosti novej zmluvy sa tak stará považuje za ukončenú.
Zatiaľ čo odstúpenie od zmluvy je možné pri zmluvách uzatvorených na dobu určitú aj neurčitú, vypovedať možno len zmluvu na dobu neurčitú, predmetom ktorej je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť (napr. opakované dodávky tovaru).
Okrem všeobecne platnej úpravy o výpovedi (§ 582 a násl. občianskeho zákonníka) obchodný zákonník pre niektoré zmluvné typy upravuje zvláštne pravidlá pre vypovedanie zmluvy, stanovuje za akých podmienok je výpoveď možná a aká je výpovedná lehota (napr. zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o úvere…). V prípade, že obchodný zákonník upravuje výpoveď pre niektorý zmluvný typ, má úprava v obchodnom zákonníku prednosť. Ak je v obchodnom zákonníku stanovená kratšia výpovedná lehota ako v občianskom zákonníku (tá je všeobecne trojmesačná), platí táto kratšia.
Právny poriadok stanovuje, že ak bola zmluva uzatvorená písomne, aj výpoveď zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy musí byť vykonané písomne, inak sa na takýto úkon hľadí ako na neplatný. Ak však uzatvoríte zmluvu po telefónne (objednáte si tovar ústne), rovnakou formou môžete od zmluvného vzťahu odstúpiť.
Obchodný zákonník vo svojom § 355 umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu, aby do zmluvy zahrnuli tiež dohodu o tom, že zmluva sa od počiatku ruší, ak jedna konkrétna alebo ktorákoľvek zo strán oznámi svojmu partnerovi zámer odstúpiť od zmluvy a zároveň zaplatí dohodnutú čiastky ako odstupné. Pritom však platí pravidlo, že odstupné nemožno požadovať, ak bol záväzok zo zmluvy už splnený (dielo, napr. webová stránka, bolo dokončené). Výška odstupného môže byť dohodnutá fixne, percentuálne či takým spôsobom, ktorý je dostatočne určitý.
I keď je možné dohodnúť sa na odstupnom ústne i písomne, v záujme jednoznačného preukázania nároku sa odporúča zachovanie písomnej formy a zakotvenie dohody o odstupnom priamo do zmluvy.
Podnikateľ namiesto odstúpenia od zmluvy na dobu určitú zašle svojmu obchodnému partnerovi výpoveď k určitému termínu. Nakoľko zmluvu na dobu určitú nemožno vypovedať, k ukončeniu zmluvy nedôjde a obchodný partner môže po zvyšok doby jej platnosti aj naďalej dodávať tovar či služby a tento riadne účtovať.
Podnikatelia medzi sebou uzatvoria písomnú zmluvu, do ktorej zakotvia možnosť kedykoľvek od tejto zmluvy odstúpiť. S úmyslom zmluvu ukončiť jedna zo zmluvných strán zatelefonuje svojmu partnerovi a oznámi mu, že od zmluvy odstupuje. I v tomto prípade však k ukončeniu zmluvy nedôjde, s čím sú spojené rovnaké dôsledky ako 1. príklade.
Častou je tiež situácia, kedy jedna zo zmluvných strán podá voči svojmu obchodnému partnerovi žalobu za zaplatenie poskytnutého plnenia, avšak zmluvný vzťah medzi nimi zatiaľ nebol ukončený - žaloba tak nemusí byť podaná dôvodne a môže byť zamietnutá. Ak sa preto domáhate tzv. bezdôvodného obohatenia, zamyslite sa najskôr, či došlo k zániku zmluvy (t.j. právneho dôvodu).
Príklad: Nespokojný odberateľ bez náležitej reklamácie vráti zakúpený tovar dodávateľovi a vyžiada si od neho zaplatenú kúpnu cenu vo výške 10 000 EUR. Dodávateľ na výzvu nereaguje, preto svojho obchodného partnera zažaluje. V spore však nebude úspešný, pretože bez správnej reklamácie sa nemôže dožadovať svojich nárokov, a bez odstúpenia od zmluvy zas bezdôvodného obohatenia. Namiesto vrátenia peňazí tak zaplatí zbytočné trovy konania, presahujúce ďalších 1 000 EUR.