Výpoveď pred dôchodkom: Podmienky, dôsledky a nezodpovedané otázky

Článok sa zaoberá problematikou výpovedí zamestnancov v preddôchodkovom veku, ich podmienkami, dôsledkami a s tým spojenými nezodpovedanými otázkami. Analyzuje rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ktoré sa týka výpovede zamestnancovi tesne pred vznikom nároku na starobný dôchodok a jeho potenciálny dopad na pracovnoprávne vzťahy na Slovensku.

Rozhodnutie Ústavného súdu ČR a jeho potenciálny dopad na Slovensko

Ústavný súd Českej republiky potvrdil rozhodnutie všeobecných súdov v prípade, keď zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď pre nespĺňanie kvalifikačných predpokladov, pričom zamestnancovi zostávalo 17 mesiacov do vzniku nároku na starobný dôchodok. Súdy označili výpoveď za neplatnú kvôli rozporu s dobrými mravmi.

Ústavný súd ČR zamietol ústavnú sťažnosť zamestnávateľa a argumentoval tým, že prepustením zamestnanca v preddôchodkovom veku, kedy je najťažšie nájsť si novú prácu, konal zamestnávateľ v rozpore s dobrými mravmi. Súd sa opieral o zásadu "zvláštní ochrana postavení zaměstnance", ktorá je zakotvená v českom Zákonníku práce.

Hoci slovenský Zákonník práce neobsahuje identické znenie tejto zásady, odvoláva sa na dobré mravy a zohľadňuje slabšie postavenie zamestnanca voči zamestnávateľovi. Rozhodnutie českého Ústavného súdu tak môže ovplyvniť rozhodovanie slovenských súdov v podobných prípadoch. Nie je vylúčené, že slovenské súdy sa inšpirujú právnym názorom vyjadreným v predmetnom rozhodnutí Ústavného súdu ČR a z dôvodu rozporu s dobrými mravmi posúdia výpoveď danú v preddôchodkovom veku ako neplatnú.

Dobré mravy v pracovnom práve

Žiadny právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Z kontextu vyplýva, že ide o súbor morálnych noriem, etiky a slušnosti, ktorých dodržiavanie je vo všeobecnom záujme. Dobré mravy nie sú súčasťou právnych noriem, ale právne predpisy umožňujú ich použitie.

Prečítajte si tiež: Výpoveď pred dôchodkom na Slovensku

Pojem dobré mravy je spojený s výkonom subjektívnych práv. Na rozdiel od zneužitia práva, pri konaní v rozpore s dobrými mravmi sa nevyžaduje vedomosť konajúceho o tomto rozpore. Zásada dobrých mravov slúži ako meradlo hodnotenia právneho úkonu a nástroj na nápravu nerovnovážnej situácie medzi subjektmi.

Slovenský Zákonník práce uvádza odvolávku na dobré mravy v článku 2 základných zásad. Ten hovorí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Nejasnosti a otázky do budúcnosti

Rozhodnutie Ústavného súdu ČR vyvoláva niekoľko dôležitých otázok, na ktoré súdy neposkytli jednoznačné odpovede:

• Na aké výpovedné dôvody sa vzťahuje rozpor s dobrými mravmi? Platí to len pre nespĺňanie kvalifikačných predpokladov, alebo aj pre iné dôvody na strane zamestnávateľa? Z odôvodnení totiž nie je vôbec zrejmé, či sa rozpor výpovede v preddôchodkovom veku s dobrými mravmi má aplikovať len na výpovedný dôvod nespĺňania predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, alebo aj na iné výpovedné dôvody na strane zamestnávateľa.
• Aká je veková hranica, od ktorej je možné považovať výpoveď za rozpornú s dobrými mravmi? Súd nevymedzil, od akej doby pred vznikom nároku na starobný dôchodok sa osoba považuje za osobu v preddôchodkovom veku. V predmetnom konaní sa jednalo o dobu 17 mesiacov do vzniku zamestnancovho nároku na starobný dôchodok.

Príliš široká aplikácia tohto rozhodnutia by mohla poškodiť uchádzačom o zamestnanie v preddôchodkovom veku. Zamestnávatelia by mohli byť menej ochotní zamestnávať starších ľudí kvôli riziku, že v prípade nespokojnosti s ich výkonom alebo potenciálneho porušovania právnych predpisov, budú povinní ich naďalej zamestnávať.

Výpoveď a ochrana zamestnancov v Zákonníku práce

Zákonník práce upravuje ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa prísnejšie ako ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Hoci ako zamestnanec môžete ukončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez uvedenia dôvodu, Zákonník práce v záujme ochrany zamestnanca upravuje ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa prísnejšie.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Zákonník práce upravuje viaceré dôvody zákazu výpovede (§ 64), napríklad počas dočasnej práceneschopnosti, tehotenstva, materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Preddôchodkový vek však medzi tieto dôvody nepatrí.

Ak ste zamestnanec so zdravotným postihnutím, môže vám dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

Možnosti pre zamestnancov v preddôchodkovom veku po strate zamestnania

Ak človek vo vyššom veku príde o prácu a do dôchodkového veku mu ostávajú menej ako dva roky, môže ísť na predčasný dôchodok, prípadne poberať dávky v nezamestnanosti. Ak takejto osobe ostáva presne šesť mesiacov do dôchodku, viac sa mu oplatí prihlásiť sa na Úrad práce a začať poberať dávky v nezamestnanosti. Ak by v takejto situácii požiadal o predčasný dôchodok, mohol by totiž sám seba pripraviť o peniaze.

Predčasný dôchodok

Ak vám do riadneho starobného dôchodku chýbajú maximálne dva roky, môžete požiadať o predčasný dôchodok. Za každý mesiac, o ktorý odídete do penzie skôr, o pol percenta klesne penzia, ktorú by ste dostali ako riadny starobný dôchodca. Ak požiadate o predčasný starobný dôchodok presne dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, predčasný starobný dôchodok sa skráti o 12,5 %.

Sociálna poisťovňa môže žiadosť o predčasný dôchodok zamietnuť, ak dávka dôchodku nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima. Rovnako, na predčasný dôchodok sa nedostane ten, kto je stále vedený ako živnostník.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Podpora v nezamestnanosti

Nárok na podporu v nezamestnanosti má osoba, ktorá je vedená na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ak osoba stratila prácu v ostatných štyroch rokoch predtým, než je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, musí byť poistená v nezamestnanosti a to najmenej po dobu 730 dní. Ak však zo štyroch rokov aspoň dva neplatila poistenie v nezamestnanosti, viac sa jej oplatí ísť do predčasného dôchodku.

Odchodné a odstupné

Odchodné

Odchodné predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Zamestnanec, ktorý skončil pracovný pomer a odchádza do predčasného starobného dôchodku, spĺňa teda obe pracovnoprávne podmienky na vznik nároku na odchodné. Túto skutočnosť však musí zamestnávateľovi preukázať, pretože v čase skončenia jeho pracovného pomeru nemá zamestnávateľ informácie o tom, že zamestnanec bude predčasným starobným dôchodcom. Až keď zamestnávateľovi poskytne kópiu právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní predčasného starobného dôchodku, malo by mu byť vyplatené odchodné, a to aj po uplynutí niekoľkých mesiacov od skončenia pracovného pomeru.

Odstupné

Odstupné je peňažné plnenie, ktoré predstavuje finančnú kompenzáciu „za stratu zamestnania“, t. j. za skončenie pracovného pomeru na podnet zamestnávateľa. Ak pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce (napr. pre nadbytočnosť zamestnanca) a sú splnené aj ostatné zákonné podmienky, zamestnávateľ vyplatí odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú.

Zmeny v Zákonníku práce účinné od roku 2022 (Pozastavené Ústavným súdom SR)

Novela Zákonníka práce mala od 1.1.2022 umožniť zamestnávateľovi ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a zároveň mu vznikol aj nárok na starobný dôchodok. Ústavný súd Slovenskej republiky však pozastavil účinnosť tohto ustanovenia (§ 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce), čo znamená, že zamestnávatelia ho nemôžu využiť.

tags: #vypoved #pred #dochodkom #podmienky