Hromadné Prepúšťanie: Podmienky a Povinnosti Zamestnávateľa

Hromadné prepúšťanie je komplexná téma, ktorá sa dotýka zamestnávateľov aj zamestnancov. Zákonník práce upravuje inštitút hromadného prepúšťania v § 73, kde definuje hromadné prepúšťanie a ustanovuje povinnosti zamestnávateľa. Cieľom tejto úpravy je posilnenie ochrany zamestnanca v situácii, keď zamestnávateľ pristúpi k rozsiahlejšiemu prepúšťaniu.

Definícia Hromadného Prepúšťania

Podľa § 73 ods. 1 Zákonníka práce ide o hromadné prepúšťanie vtedy, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, teda z organizačných dôvodov alebo z dôvodu, že zamestnanec nespĺňa predpoklady alebo požiadavky na výkon práce. Dôležité je, že sa to týka len zamestnancov v pracovnom pomere, ktorý sa podľa § 42 ods. 3 Zákonníka práce zakladá pracovnou zmluvou.

Kvantitatívne Hľadisko

Pre posúdenie, či ide o hromadné prepúšťanie, je rozhodujúci počet prepustených zamestnancov v priebehu 30 dní. Zákon definuje tieto kritériá:

• Najmenej 10 zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov.

• Najmenej 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov. Pri percentuálnom výpočte sa výsledok nezaokrúhľuje, posudzuje sa 10% a viac zamestnancov z celkového počtu. Ak pri výpočte vychádza napr.: iba 9,9% zamestnancov z celkového počtu zamestnancov nejedná sa o hromadné prepúšťanie v zmysle § 73 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.

  Prečítajte si tiež: Podmienky hromadného prepúšťania

• Najmenej 30 zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 300 zamestnancov.

Dôležité je zdôrazniť, že do tohto počtu sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorých pracovné pomery na dobu určitú sa končia uplynutím doby, na ktorú boli dohodnuté (§ 73 ods. 1 Zákonníka práce). Taktiež sa nezapočítavajú členovia posádok lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 1 Zákonníka práce, štátni zamestnanci podľa zákona č. 55/2017 Z. z., vojaci podľa zákona č. 281/2015 Z. z.

Povinnosti Zamestnávateľa Pri Hromadnom Prepúšťaní

Ak zamestnávateľ plánuje hromadné prepúšťanie, vznikajú mu určité povinnosti, ktorých cieľom je zmierniť dopady prepúšťania na zamestnancov.

Prerokovanie s Zástupcami Zamestnancov alebo Dotknutými Zamestnancami

Zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov (ak u zamestnávateľa pôsobia), alebo priamo s dotknutými zamestnancami opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo s dotknutými zamestnancami (§ 73 ods. 2 Zákonníka práce). Na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky potrebné informácie o hromadnom prepúšťaní, t. j.

Informačná Povinnosť

Na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky potrebné informácie o hromadnom prepúšťaní, najmä o:

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

• Dôvodoch hromadného prepúšťania.
• Počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.
• Celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva.
• Dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať.
• Kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.

Zamestnávateľ doručí odpis písomnej informácie spolu s menami, priezviskami a adresami trvalého pobytu zamestnancov, s ktorými sa má rozviazať pracovný pomer, súčasne aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním.

Po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je zamestnávateľ povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania Národnému úradu práce a zástupcom zamestnancov.

Časový Odstup

Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z organizačných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie podľa odseku 4 písm. a). Tá lehota na vyplatenie mzdy do konca apríla, o ktorej píšete vo Vašej otázke, sa netýka vyplatenia mzdy ale týka sa lehoty na rozviazanie pracovného pomeru.

Dôsledky Porušenia Povinností

Ak zamestnávateľ poruší povinnosti ustanovené v Zákonníku práce v súvislosti s hromadným prepúšťaním, zamestnanci, s ktorými zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, majú nárok aj na náhradu mzdy najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce (§ 73 ods. 9 Zákonníka práce).

Práva Zamestnancov Pri Hromadnom Prepúšťaní

Zamestnanci, ktorí sú prepúšťaní v rámci hromadného prepúšťania, majú právo na:

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

• Odstupné: Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, patrí odstupné. Jeho výška závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.
• Výpovednú dobu: Najprv sa výpoveď doručí, potom začne plynúť výpovedná doba a jej uplynutím sa pracovný pomer skončí. Hromadné prepúšťanie je výpovedným dôvodom podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a preto pri určení dĺžky výpovednej doby je potrebné postupovať 62 ods. 2 Zákonníka práce. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) je najmenej dva mesiace.
• Mzdu počas výpovednej doby: Zamestnanci, ktorí sú vo výpovednej dobe z dôvodu hromadného prepúšťania, majú nárok na mzdu, ktorú poberali pred podaním výpovede.
• Náhradu mzdy: Ak zamestnanec počas výpovednej doby nevykonáva žiadnu prácu z dôvodu, že zamestnávateľ mu ju neumožní, má zamestnanec stále nárok na mzdu v sume jeho priemerného zárobku.

Odstupné a Odchodné

V súlade s § 76 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, vyplatiť odstupné a v prípade zamestnanca, ktorý končí pracovný pomer prvý raz potom, keď mu vznikol nárok na dôchodok zo sociálneho poistenia, aj odchodné.

Odstupné môže byť vyplatené zamestnancovi počas niekoľkých pracovných pomerov viackrát, na rozdiel od odchodného, ktoré sa vypláca len jedenkrát, a to pri prvom skončení pracovného pomeru pri nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov.

Výška Odstupného

Odstupné je možné chápať ako určitý druh kompenzácie, ktorou zamestnávateľ zmierňuje dôsledky pri prepustení zamestnanca. Na odstupné nemajú nárok zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti). Poskytované je v sume najmenej:

• Jednonásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky.
• Dvojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
• Trojnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
• Štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
• Päťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

Zákonníkom práce ustanovené výšky súm odstupného možno zvýšiť v rámci kolektívnej zmluvy. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné popri čerpaní výpovednej doby, zamestnancovi tak vzniká právny nárok nielen na odstupné, ale aj na výpovednú dobu.

Odchodné

Odchodné je možné chápať ako určité poďakovanie zamestnancovi za jeho celoživotný výkon práce. Tento zákonný nárok prislúcha len pri skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov. Nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom sa pracovný pomer skončil. Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného.

Daňové a Odvodové Aspekty Odstupného a Odchodného

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravuje daň z príjmov fyzickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a aj platiteľom príjmu, každý zdaniteľný príjem zo závislej činnosti musí pri výplate, pri pripísaní alebo pri po­ukázaní daňovníkovi k dobru zdaniť. To znamená, že zamestnávateľ je povinný z vyplateného odstupného a odchodného vybrať podľa § 35 zákona o dani z príjmov preddavok na daň, resp. zrážkovú daň.

Odstupné a odchodné charakteru jednorazového plnenia poskytovaného zamestnávateľom zamestnancovi nepodlieha sociálnemu a zdravotnému poisteniu.

tags: #vypoved #pri #hromadnom #prepustani #podmienky