
Tento článok sa zaoberá analýzou prípadných nedostatkov v trestnom konaní, pričom sa zameriava na zmätočnú povahu svedeckej výpovede a jej vplyv na spravodlivé rozhodnutie súdu. Cieľom je preskúmať, ako môžu nejasné alebo rozporuplné výpovede svedkov ovplyvniť priebeh a výsledok súdneho konania, a poukázať na dôležitosť dôkladného preverovania svedeckých výpovedí orgánmi činnými v trestnom konaní.
Svedecká výpoveď zohráva v trestnom konaní kľúčovú úlohu. Je jedným z hlavných dôkazných prostriedkov, na základe ktorých súd rozhoduje o vine alebo nevine obžalovaného. Ak je však výpoveď svedka zmätočná, nejasná alebo rozporuplná, môže to viesť k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu a k nespravodlivému rozhodnutiu.
V tomto kontexte je relevantný prípad JUDr. D. S., predsedu Okresného súdu Bratislava V, ktorý bol zadržaný v rámci akcie „Búrka“ a obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Následne bol skutok prekvalifikovaný na prečin marenia úlohy verejným činiteľom. Mestský súd Bratislava I však trestné stíhanie obvineného zastavil z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
V súvislosti s predmetnými troma spismi vo veci zmeniek proti TV Markíza, svedkyňa uviedla, že bol to práve svedok, ktorý jej uviedol, že do databázy zaradí všetky tri spisy vo veci zmeniek proti TV Markíza s tým, že bude rád, ak sa aspoň jedného z nich „zbaví“. Je dôležité analyzovať, či orgány činné v trestnom konaní sa predovšetkým žiadnym spôsobom nevysporiadali s výpoveďami svedkov, predmetnými listinnými dôkazmi ako i zákonnými normami.
Súd v uznesení o zastavení trestného stíhania konštatoval, že orgány činné v trestnom konaní sa predovšetkým žiadnym spôsobom nevysporiadali s výpoveďami svedkov, predmetnými listinnými dôkazmi ako i zákonnými normami. Vzhľadom na dôkazy, ktoré súdu boli predložené a ktoré následne vyhodnotil, nebolo dané zavinenie obvineného, a to ani len v nedbanlivostnej forme. Súd dokonca konštatoval, že v danom prípade nielenže zo strany predsedu súdu nešlo o trestný čin, disciplinárne previnenie, či nevhodný a nesprávny postup pri zabezpečovaní prerozdeľovania už pridelených vecí, ale dovolil si tvrdiť, že dokonca išlo až o učebnicový príklad zákonnosti a transparentnosti.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Subjektívna stránka je v skutkovej vete vyjadrená len vložením slov „účelovo“, „cielene“ a „nezákonne“ do popisu inak štandardného prerozdelenia spisov, ktorý tvorí základ skutkovej vety. Subjektívna stránka trestného činu má vyplývať z konkrétnych skutkových okolností uvedených v skutkovej vete. Takto by z každého, inak dovoleného konania, bolo možné jednoducho vyrobiť protiprávne konanie len vhodným vložením triády slov slov „účelovo“, „cielene“ a „nezákonne“.
Podľa § 2 ods. 6, veta prvá Trestného poriadku, dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonávať súdne pojednávanie, je podanie obžaloby prokurátorom (§ 2 ods. 15 Tr. por.). V zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. musí prokurátor náležite zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a z neho vychádzať pri každom procesnom i hmotnoprávnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o podaní obžaloby podľa § 234 ods. 1 Tr. por.
V prípade podania obžaloby a postavenia obvineného pred súd, musí byť trestná činnosť obvinenej osoby dostatočným spôsobom preukázaná. Nebude postačovať podozrenie z trestnej činnosti na základe tých istých dôkazov, resp. tých istých skutočností, ktoré viedli prokurátora ku vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia, ale musí ísť o podozrenie z trestnej činnosti, ktoré je podložené aj ďalšími konkrétnymi dôkazmi preukazujúcimi vinu obvineného a zároveň musí byť obhajoba obvineného prokurátorom dostatočným spôsobom vyvrátená.
Mestský súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr., zastavil trestné stíhanie obvineného podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por., trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať, ak je preukázané, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie.
Predseda Okresného súdu Bratislava V JUDr. D. S. bol zadržaný dňa 11.03.2020 v rámci akcie známej ako „Búrka“. Ústavný súd SR uznesením z 12.03.2020 č. k. PL. ÚS 4/2020-170 však nedal súhlas na jeho vzatie do väzby z dôvodov, že: „nedostatky žiadosti generálneho prokurátora vo vzťahu k obvinenému sudcovi spochybňujú rešpekt k ústavne formulovanej nezávislosti sudcov v miere odôvodňujúcej odopretie žiadaného súhlasu na väzbu”.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým nedal súhlas na vzatie do väzby celkom v prípade ôsmych sudcov okamžite vyvolalo vlnu kritiky, kvalitatívne a argumentačne zodpovedajúcej nastaveniu spoločnosti v tom čase. Po mediálnom a politickom tlaku predmetným ústavným zákonom „odňal” Ústavnému súdu SR aj právomoc rozhodovať o súlade ústavného zákona s ústavou v súvislosti s vyhlásením nálezu z 30.01.2019 sp. zn. PL. ÚS 4/2019.
Ak obvinený JUDr. D. S. mohol byť stíhaný za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa pre konanie v súlade so zákonom, je otázne, ako by malo byť právne kvalifikované nezákonné prerozdeľovanie spisov pod vedením JUDr. Hrubalu ako predsedu súdu a JUDr. Králika ako podpredsedu súdu, ktoré navyše ochotne kryla sudcovská rada vedená predsedníčkou Mgr. Záleskou, ktoré nadobudlo za obdobie štyroch rokov masívne rozmery. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2025, sp. zn. 4Tost/11/2025, v ktorom konštatoval porušenie práva na zákonného sudcu v súvislosti so svojvoľným zásahom JUDr. Hrubalu do zloženia senátu v trestnej veci známej ako „Takáčovci“, je len pomyselnou špičkou ľadovca.
Príjmanie opatrení dotýkajúcich sa sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním bez ich prerokovania v sudcovskej rade, antidatovanie zápisníc zo sudcovskej rady, prerozdeľovanie samosudcovských vecí bez dodržania náhodného výberu pomocou technických prostriedkov a technických prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR alebo len odovzdaním spisu sudcovi s tým že: „na, prideľ si to“, prideľovanie spisov na princípe „ty to vieš, ty to sprav“, či dokonca priame zasahovanie do zloženia senátov uzurpovaním si právomoci určovať predsedu senátu, a tým zasahovať do rozhodovacej činnosti senátu.
V každom prípade JUDr. D. S. po takmer 45 rokoch pôsobenia v justícii odišiel s nálepkou „korupčník“, ktorej sa už asi ťažko dokáže zbaviť, a to aj vďaka masívnemu mediálnemu pokrytiu jeho zadržania a obvinenia novinármi, ktorí v honbe po senzácii si nedali veľkú námahu s rešpektovaní inštitútov ako prezumpcia neviny.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti