
Skúšobná doba je obdobie, počas ktorého si zamestnanec a zamestnávateľ navzájom overujú, či sú pre seba vhodnou voľbou. Upravuje ju Zákonník práce a má svoje špecifiká, ktoré je dôležité poznať, aby ste predišli prípadným nedorozumeniam.
Skúšobná doba je testovacie obdobie, počas ktorého si zamestnanec a zamestnávateľ navzájom overia, či sú pre seba správnou voľbou. Je to obdobie, ktoré je písomne dohodnuté v pracovnej zmluve. Musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné uzatvoriť opakovane, ani ju nemožno predlžovať, a to ani pri reťazení pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa.
Vo všeobecnosti trvá toto obdobie tri mesiace. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže trvať najviac šesť mesiacov.
Skúšobná doba sa predlžuje o čas, kedy trvali prekážky v práci na strane zamestnanca, teda v tomto konkrétnom prípade o čas trvania práceneschopnosti (PN) alebo ošetrovania člena rodiny (OČR). Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane (PN, OČR) celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je upravené v ust. § 72 Zákonníka práce. Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Toto ustanovenie platí aj v prípade, ak je zamestnanec práceneschopný, resp. plynú zákonné prekážky v práci na strane zamestnanca a v iných situáciách (okrem skúšobnej doby) by zamestnanec požíval vyššiu právnu ochranu. Na tento spôsob ukončenia pracovného pomeru sa nevzťahuje zvýšená zákonná ochrana.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Nedodržanie uvedenej poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie poriadkovej lehoty troch dní je porušením pracovno-právneho predpisu (Zákonník práce, § 72 ods. 2), ale úkon je platný.
Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Ochranná doba je doba, počas ktorej zamestnávateľ napriek existencii legitímnych dôvodov na ukončenie pracovného pomeru, nemôže s vami výpoveďou ukončiť pracovný pomer.
Za normálnych okolností (keď nie je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav) sa doba ošetrovania člena rodiny (OČR) podľa Zákonníka práce, na rozdiel od doby PN-ky, nepovažuje za ochrannú dobu, počas ktorej by zamestnanec nemohol dostať výpoveď, tzn., že na zamestnanca na OČR sa za normálnych okolností nevzťahuje zákaz výpovede. Počas doby ošetrovania člena rodiny je teda možné dať zamestnancovi výpoveď, za predpokladu, že tomu nebránia iné zákonné dôvody, na ktoré sa vzťahuje zákaz výpovede.
Novela Zákonníka práce ale ustanovila, že zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu osobného alebo celodenného ošetrovania chorého člena rodiny sa na účely zákazu výpovede (§ 64) posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. To znamená, že v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní nemôže zamestnávateľ dať zamestnancovi na OČR výpoveď, pretože tento zamestnanec je v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede. Ale môže mu byť daná výpoveď z organizačných dôvodov.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Ak ste práceneschopný napríklad 2 dni po skončení pracovného pomeru, nachádzate sa v ochrannej lehote. A vzniká vám aj nárok na nemocenské dávky. Na dávky počas PN máte nárok do jej ukončenia. Počas tejto ochrannej lehoty vám dávky, narozdiel od benefitu sick days, vypláca od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Konkrétne je to pobočka, ktorá patrí k sídlu posledného zamestnávateľa.
Ochranná lehota po výpovedi je 7 dní od ukončenia pracovného pomeru. Nemocenské vám platí Sociálna poisťovňa, ktorej by ste mali oznámiť začiatok PN. Zároveň by ste sa mali v tejto dobe zaevidovať na úrade práce. Zdravotné poistenie vám potom bude hradiť štát.
Ak ste tehotná a zároveň vám napríklad končí pracovná zmluva, je pre vás výhodnejšie ísť nasledujúci deň po skončení pracovného pomeru na PN v ochrannej lehote a úrad práce nemusíte vôbec riešiť. Na PN po výpovedi môžete nastúpiť aj neskôr (rovnako ako aj na ošetrovné), keďže ochranná doba po skončení PP je v prípade tehotenstva 8 mesiacov.
Aj počas skúšobnej doby môžete čerpať dovolenku. Zamestnanec môže čerpať dovolenku len po prerokovaní so zamestnávateľom. Podľa § 101 Zákonníka práce Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Nárok na dovolenku teda zamestnancovi môže vzniknúť aj počas skúšobnej doby a tento zamestnanec má právo v skúšobnej dobe dovolenku aj čerpať.
V prípade straty zamestnania je na každom občanovi, či sa rozhodne evidovať na úrade práce. Do evidencie sa zaradí na základe osobne podanej písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak občan podá žiadosť do 7 kalendárnych dní od rozviazania pracovného pomeru do evidencie uchádzačov o zamestnanie, je zaradený nasledujúcim dňom po rozviazaní pracovného pomeru. Počas evidencie na úrade práce má nárok na podporu a štát hradí zdravotné poistenie.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Ak ste nezamestnaný, či už ste sa tak rozhodli dobrovoľne a dali výpoveď, firma hromadne prepúšťala alebo ste mali k odchodu iné dôvody, stali ste sa nezamestnaným.
Efektívny adaptačný proces, známy aj ako onboarding, je kľúčový pre úspešné začlenenie nových zamestnancov do firmy. Dobrý onboarding nielenže urýchli proces integrácie, ale tiež zvyšuje angažovanosť zamestnancov a znižuje mieru fluktuácie. Zamestnávateľ má v tomto procese kľúčovú úlohu, keďže vhodne nastavená adaptácia môže mať dlhodobý pozitívny vplyv na produktivitu a spokojnosť nového člena tímu.
Skúšobná doba je ideálnou príležitosťou ukázať, že ste tým adekvátnym kandidátom pre danú pozíciu. Využite ju naplno, učte sa, adaptujte sa a snažte sa byť najlepšou verziou seba samého.