
Skúšobná doba je významnou súčasťou pracovného pomeru, ktorá umožňuje zamestnancovi a zamestnávateľovi navzájom sa otestovať a zistiť, či im spolupráca vyhovuje. Počas tohto obdobia je možné pracovný pomer ukončiť jednoduchšie ako za bežných okolností. Tento článok sa zameriava na doručovanie výpovede v skúšobnej dobe, práva a povinnosti oboch strán, ako aj na ďalšie aspekty súvisiace s týmto procesom.
Skúšobná doba je obdobie na začiatku pracovného pomeru, ktoré slúži na overenie, či si zamestnanec a zamestnávateľ vzájomne vyhovujú po pracovnej aj osobnostnej stránke. Je to čas, kedy si obe strany môžu reálne zhodnotiť svoje očakávania a predstavy o spolupráci. Skúšobná doba je upravená v Zákonníku práce a jej dĺžka je obmedzená. Podľa slovenského Zákonníka práce môže trvať maximálne tri mesiace, pričom v prípade vedúcich pozícií môže byť predĺžená na šesť mesiacov. Táto doba je dostatočne dlhá na to, aby si zamestnanec získal realistický pohľad na každodenné pracovné povinnosti, fungovanie tímu, firemnú kultúru a celkovú atmosféru.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa líši od klasickej výpovede svojou jednoduchosťou a flexibilitou. Na rozdiel od bežného pracovného pomeru tu nie je potrebné dodržať výpovednú lehotu ani uvádzať dôvody na ukončenie spolupráce. V podstate stačí rozhodnutie oznámiť druhej strane a pracovný pomer končí k dátumu, ktorý je uvedený v dokumente. Toto „rýchle ukončenie“ je výhodné pre zamestnancov, ktorí chcú odísť čo najskôr, ale aj pre zamestnávateľov, ak zistia, že nový pracovník nenapĺňa ich očakávania.
Výpoveď v skúšobnej dobe musí byť vždy písomná, pretože ústna dohoda alebo neformálna komunikácia môže viesť k nedorozumeniam a právnym komplikáciám. Dokument je potrebné doručiť osobne alebo poštou s potvrdením o doručení. Text výpovede musí byť jasný a jednoznačný, aby nevznikla pochybnosť o tom, že ide o ukončenie pracovného pomeru. Ak výpoveď nie je vykonaná v súlade so zákonom, môže byť napadnutá. Aj keď je skúšobná doba určená na rýchle ukončenie pracovného pomeru, výpoveď musí byť formálne správna. Dokument musí obsahovať dátum a podpis, aby bol právne platný.
Zákonník práce presne stanovuje, ako majú byť doručované písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru. Je to dôležité pre zabezpečenie právnej istoty oboch strán.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi do vlastných rúk všetky písomnosti, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru, vzniku, zmeny a zániku povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre doručenie poštou, musí to byť doporučenou zásielkou s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, zaslanou na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa. Odberná lehota zásielky určená zamestnávateľom by nemala byť kratšia ako 10 dní.
Deň doručenia písomnosti, ktorá sa týka rozviazania pracovného pomeru, je veľmi podstatný. V prvom rade sa ním určuje okamih, v ktorom má pracovný pomer skončiť, od ktorého sa zároveň odvíja lehota, v ktorej možno na súde uplatniť neplatnosť tohto skončenia. Povinnosť doručiť písomnosť sa splní v okamihu, keď zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme, keď ju poštový podnik vráti zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, ak jej doručenie bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca či zamestnávateľa, alebo keď zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Pri doručovaní výpovede v skúšobnej dobe môžu nastať rôzne komplikácie a špecifické situácie, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť.
Zamestnávateľ má právo ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj v prípade, že je zamestnanec počas skúšobnej doby na nemocenskej. Výpoveď v skúšobnej dobe je právne možná aj za týchto okolností, pretože zákon umožňuje obom stranám ukončiť pracovný vzťah bez ohľadu na zdravotný stav. Napriek tomu by zamestnávateľ mal konať citlivo, aby sa predišlo podozreniu na diskrimináciu či neetické konanie.
Ak sa zamestnávateľ pokúsi doručiť výpoveď osobne a zamestnanec odmietne jej prevzatie, odporúča sa spísať krátky záznam o tejto skutočnosti (dátum, čas, meno osoby, ktorá odmietla prevzatie, prípadne svedok). V tomto prípade sa aj neprevzatie výpovede považuje za jej doručenie. Ak zamestnanec odmietne prevziať zásielku doručenú poštou, platí fikcia doručenia podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce a zamestnancovi začne plynúť výpovedná doba.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Ak sa zamestnanec presťahoval a neoznámil zamestnávateľovi novú adresu, doručenie výpovede na poslednú známu adresu sa považuje za platné. Zamestnávateľ nemôže byť postihovaný za to, že si zamestnanec nesplnil svoju povinnosť oznámiť zmenu trvalého alebo prechodného pobytu aj adresy na doručovanie písomností.
Po doručení výpovede v skúšobnej dobe má zamestnanec určité práva a povinnosti, ktoré je potrebné si uvedomiť.
Pokiaľ zamestnanec spĺňa zákonné podmienky, môže mať nárok na podporu v nezamestnanosti aj po podaní výpovede v skúšobnej dobe. Záleží na jeho pracovnej histórii, dĺžke predchádzajúcich zamestnaní a aktuálnych podmienkach úradu práce.
Počas plynutia skúšobnej doby si zamestnanec musí riadne plniť svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy. Plynutie skúšobnej doby neznamená žiadne úľavy, a za vykonanú prácu zamestnancovi patrí dohodnutá mzda, vrátane iných nárokov zamestnanca.
Pri doručovaní výpovede v skúšobnej dobe sa môžu vyskytnúť rôzne chyby, ktoré môžu viesť k neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Tu sú niektoré z nich a ako sa im vyhnúť:
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti