
Ukončenie pracovného pomeru je bežnou súčasťou pracovného života. Zamestnávateľ môže so zamestnancom ukončiť pracovný pomer výpoveďou, avšak len z dôvodov, ktoré uvádza Zákonník práce. Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. V niektorých prípadoch má zamestnanec nárok aj na odstupné. Tento článok sa zameriava na povinné náležitosti výpovede pri skončení pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti alebo organizačných zmien.
Do hlavičky výpovede je potrebné uviesť identifikačné údaje oboch strán pracovnoprávneho pomeru. Výpoveď z dôvodu nadbytočnosti alebo iných organizačných zmien musí byť odôvodnená písomným rozhodnutím zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Rozhodnutie musí obsahovať dôvody nadbytočnosti a zamestnávateľ ho musí prijať ešte pred vypracovaním a doručením samotnej výpovede.
Vhodným riešením je naplánovať účinnosť rozhodnutia o organizačnej zmene hneď po skončení výpovednej doby konkrétneho zamestnanca. Ak sa pracovný pomer neskončí dohodou k určitému dňu, nedôjde k prekážke na strane zamestnávateľa s náhradou mzdy zamestnanca na základe toho, že rozhodnutie zamestnávateľa je účinné.
Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky pracovného pomeru. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac. V prípade nedodržania výpovednej doby si zamestnávateľ môže voči zamestnancovi uplatniť peňažnú náhradu.
Výška odstupného je uvedená vo výpovedi, pokiaľ zamestnancovi tento nárok vznikol.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Výpoveď zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Zamestnávateľ je povinný ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu (okrem prípadu, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce). Ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto prácu, zamestnávateľ môže pristúpiť k výpovedi.
Výpoveď sa zamestnancovi doručuje na pracovisku (doporučene do vlastných rúk až po tom, ako to nebolo možné doručiť na pracovisku). V prípade, ak zamestnanec odmietne prevziať túto výpoveď na pracovisku (a písomná výpoveď sa nedoručuje poštou), je potrebné zabezpečiť svedkov, resp. ich podpisy na výpovedi o tom, že zamestnanec odmietol prevziať písomnosť. Povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca.
Spotrebiteľ môže odstúpiť od zmluvy, ktorú uzavrel na diaľku resp. prostredníctvom objednávkového procesu e-shopu prevádzkovateľa, do 14 dní bez uvedenia dôvodu. Náležitosti formuláru a aj povinnosť jeho zverejnenia resp. doručenia spotrebiteľovi vyplýva priamo zo zákona č. 108/2024 Z.z., pričom priamo prílohou tohto zákona je vzor takéhoto formuláru.
V prípade odstúpenia od zmluvy, formulár vyplní spotrebiteľ a doručí ho predávajúcemu. Do formuláru je potrebné doplniť žltou farbou označenú časť t.j. obchodné meno predávajúceho a následne je potrebné ho zverejniť na webe resp. e-shope tak, aby ho bolo spotrebiteľovi umožnené „stiahnuť“; predávajúci je zároveň povinný po uzatvorení zmluvy so spotrebiteľom, doručiť tento formulár na trvanlivom nosiči napr. V prípade ak by takýto formulár resp. poučenie o odstúpení od zmluvy absentovalo, spotrebiteľ ako kupujúci je oprávnený od zmluvy odstúpiť až v lehote do 12 mesiacoch a 14 dní odo dňa prevzatia tovaru kupujúcim.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Zákon č. 108/2024 Z.z. stanovuje prípady, kedy spotrebiteľ - kupujúci nemá právo odstúpiť od zmluvy (napr. tovar vyrobený na mieru, podľa osobitných požiadaviek, podliehajúci rýchlej skaze, po otvorení ochranného obalu a pod.). Priame náklady na vrátenie tovaru znáša kupujúci spotrebiteľ, ak ho o tom predávajúci v zmysle zákona č. 108/2024 Z.z. poučil. Podľa Občianskeho zákonníka však, ak dodaný tovar nemá vlastnosti, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhodujú s popisom poskytnutým predávajúcim, náklady na jeho vrátenie a dodanie tovaru, ktorý zodpovedá zmluve, ako aj všetky kupujúcim účelne vynaložené náklady v súvislosti s tým znáša predávajúci.
Prijatie zákona č. 160/2015 Z.z. (čl. 3) si vyžaduje znalosť právnej úpravy a judikatúry orgánov Európskej únie (Spoločenstva). Pre právnu úpravu vo vnútroštátnej právnej úprave je typická jej roztrieštenosť vo viacerých právnych úpravách. Pre právnu úpravu spoločenstva je typické, že právna úprava je prevažne obsiahnutá vo forme „Smerníc“, ktoré pre svoju účinnosť vyžadujú transpozíciu do vnútroštátnej právnej úpravy. Samotné smernice (na rozdiel od nariadení, ktoré sú priamo účinné) totiž zaväzujú štáty spoločenstva iba čo do účelu sledovaného príslušnou smernicou. Pre právnu úpravu Spoločenstva (vydanú vo forme smerníc), je však mimoriadne významné znenie ustanovenia čl. 3 ods. 1 zákona č.
Z porovnania vnútroštátnej právnej úpravy a právnej úpravy spoločenstva je však zrejmé, že uvedené úpravy vždy pojmovo nekorešpondujú. Vymedzenie niektorých pojmov nie je však významné iba z hľadiska naplnenia hmotnoprávnych práv a povinností, ale má svoj význam pre posúdenie procesných dôsledkov. Pre správnosť posúdenia procesných dôsledkov bude predovšetkým významná procesná právna úprava. Takou je ustanovenie § 290 zákona č. 160/2015 Z.z.
Uvedené hmotnoprávne pojmy sú predmetom právnej úpravy nielen v Občianskom zákonníku (zákon č. 40/1964 Zb. Podľa § 52 ods. 3 OZ: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti“ a podľa ods. 4 „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ Spoločným znakom týchto osôb je, že v prípade dodávateľa ide o osobu, ktorá uzatvára zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti v záujme fyzickej osoby, ktorej prospech so zmluvy nie je predmetom podnikateľskej činnosti tejto fyzickej osoby. Uvedené rozlíšenie je charakteristické pre postavenie osoby dodávateľa - spotrebiteľa, aj v prípade osobitných právnych úprav, v ktorých sú tieto osoby často označované inak (napr. kupujúci, predávajúci, veriteľ). Uvedená charakteristika týchto osôb je preto zrejmá napr. aj zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 2), zákon č. 129/2010 Z.z.
Okrem uvedeného, aby išlo o spotrebiteľský vzťah, a to aj pre procesné dôsledky, je významné aj to, že daný vzťah bol založený zmluvou. Vo všeobecnosti pod zmluvou rozumieme: „Z hľadiska právnej teórie považujeme právnu skutočnosť, ktorá pozostáva z dvoch alebo viacerých jednostranných právnych úkonov, pri ktorých dochádza k ich stretu, pričom k uzavretiu zmluvy dochádza okamihom, keď dôjde k stretu návrhu na uzavretie zmluvy a k jeho prijatiu. Právna úprava spoločenstva, ale aj vnútroštátna právna úprava obsahuje aj ďalšie právne úpravy, pre ktoré sú charakteristické črty pre jednotlivé zmluvné vzťahy, často závislé nielen od charakteru daného zmluvného vzťahu, ale aj od spôsobu jeho uzavretia. Aplikácia týchto osobitných právnych úprav bude totiž prichádzať do úvahy iba za splnenie predpokladov uvedených v týchto osobitných právnych úpravách. K tomu pozri napr. Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; Zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku; Zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb ces¬tovného ruchu; Zákon č.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Procesná právna úprava, významná pre prejednanie spotrebiteľských sporov je obsiahnutá v ustanoveniach zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Tento zákon obsahuje viacero ustanovení upravujúcich špecifiká súdneho konania vo veciach spotrebiteľských sporoch. Ide pritom o právnu úpravu, ktorá okrem osobitného spôsobu zapisovania do samostatných registrov má určité odchýlky zamerané na zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Osobitná právna úprava v spotrebiteľských sporoch znamená, že všeobecnú právnu úpravu Civilného sporového poriadku je možné aplikovať iba vtedy, ak osobitné ustanovenia zákona neustanovujú inak (§ 290). Okrem uvedenej právnej úpravy však zákon obsahuje aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských sporov.
Osobitná právna úprava spotrebiteľských sporov v zákone č. 160/2015 Z.z. (1) Spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Osobitné ustanovenia o pojednávaní Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. (1) Na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak ďalej nie je ustanovené inak. (2) Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. (1) Súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Právna úprava v iných ustanoveniach zákona č. (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jec) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Uvedená procesná právna úprava upravuje procesný postup súdu pri prejednaní súdnych sporov spotrebiteľov, pričom nie je úlohou robiť výklad hmotnoprávnych ustanovení právnej úpravy, nie je možné sa vyhnúť ani ich znalosti. Preto uvádzame aspoň niektoré ustanovenia, ktoré v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou majú určité odlišnosti.
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. (7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. (8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. (9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. (10) Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. (11) Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy. (12) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. (13) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného odkladu písomne informuje spotrebiteľa. (14) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je:
(15) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si:
(16) Ak dodávateľ nepreukáže, že spotrebiteľa informoval o všetkých skutočnostiach podľa tohto zákona, platí, že spotrebiteľa neinformoval.