Ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou

Štátnozamestnanecký pomer predstavuje špecifický typ pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa riadi zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe. Tento zákon upravuje vznik, zmenu a zánik štátnozamestnaneckého pomeru, vrátane možnosti jeho ukončenia výpoveďou.

Základné informácie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

V zmysle § 71 zákona č. 55/2017 Z. z. sa štátnozamestnanecký pomer končí rôznymi spôsobmi, a to aj na základe zákona. Jedným z týchto spôsobov je výpoveď.

Kto môže dať výpoveď?

Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru môže dať tak služobný úrad, ako aj štátny zamestnanec.

Forma a doručenie výpovede

Výpoveď musí mať písomnú formu a musí byť doručená druhej strane (služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi) spôsobom, ktorý upravuje § 32 zákona o štátnej službe. Nedodržanie týchto podmienok môže viesť k neplatnosti výpovede.

Dôvody výpovede

Štátny zamestnanec môže dať služobnému úradu výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Na rozdiel od toho, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len zo zákonom ustanovených dôvodov.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Výpovedná doba

Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a trvá dva mesiace.

Ochranná doba

Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe.

Neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad, majú právo uplatniť na súde neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou. Toto právo musia uplatniť najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Ide o prekluzívnu lehotu, čo znamená, že zmeškaním tejto lehoty právo na podanie žaloby zaniká. Neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa uplatňuje podaním žaloby na príslušný súd, ktorý koná v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

Nadbytočný štátny zamestnanec

Za nadbytočného štátneho zamestnanca sa považuje štátny zamestnanec, s ktorým služobný úrad skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) zákona o štátnej službe.

Dohoda o sporných nárokoch

V prípade existencie sporných nárokov medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe umožňuje úpravu týchto sporov formou dohody. Právna úprava dohody o sporných nárokoch je obsiahnutá v § 30 zákona o štátnej službe. Účelom tejto dohody je odstrániť skutkovú a právnu spornosť nárokov medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom bez potreby predložiť vec na rozhodovanie súdu. Na platnosť dohody o sporných nárokoch sa vyžaduje písomná forma. Zákon o štátnej službe neupravuje základné náležitosti tejto dohody, preto pri jej spisovaní je potrebné vychádzať z ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Odstúpenie od služobnej zmluvy

Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe zaviedol pre služobný úrad možnosť odstúpenia od už uzatvorenej služobnej zmluvy, a to aj z iných dôvodov.

Praktické aspekty výpovede zo strany zamestnanca

Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu. Napriek tomu má aj povinnosti, ktoré v prípade nedodržania môžu mať pre zamestnávateľa závažné dôsledky. Medzi tieto povinnosti patrí najmä spôsob doručenia výpovede a dodržanie výpovednej doby. Dodržanie výpovednej doby má pre zamestnávateľa zásadný význam, aby bol v tejto dobe schopný zabezpečiť adekvátnu náhradu.

Povinnosti zamestnanca pri výpovedi

• Doručenie výpovede: Zamestnanec musí zamestnávateľovi doručiť výpoveď zákonným spôsobom, tak aby sa s ňou zamestnávateľ riadne oboznámil a prijal príslušné opatrenia (napr. vyhľadanie adekvátnej náhrady počas výpovednej doby a pod.).
• Výpovedná doba: Dĺžka výpovednej doby sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval viac ako jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace. Ak pracovný pomer trval menej ako rok, výpovedná doba je jeden mesiac.

Následky nedodržania výpovednej doby

Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná (§ 62 Zákonníka práce).

Neplatná výpoveď zo strany zamestnanca

Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď a zamestnávateľ ho vyzval resp. mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí. Ak zamestnanec po takejto výzve zamestnávateľa nevykonával prácu, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce (§ 78 Zákonník práce).

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Pri pracovnoprávnych vzťahoch sa v praxi často stretávame s pojmom „výpoveď dohodou“. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených podľa ustanovení § 63 a nasl. Zákonníka práce. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, v prípade ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

Služobný úrad ako aj štátny zamestnanec môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer len zo zákonom stanovených dôvodov.

Skončenie v skúšobnej dobe

Skúšobnú dobu zamestnávateľ so zamestnancom uzatvára predovšetkým z dôvodu preverenia skutočností, napríklad či si zamestnávateľ so zamestnancom budú navzájom vyhovovať a či danú prácu bude zamestnanec vykonávať bez problémov. Po právnej stránke možno skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Hoci Zákonník práce výslovne vyžaduje, aby sa písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru doručilo druhej strane aspoň tri dni predo dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť, ak sa táto lehota nedodrží, dôjde tak k platnému skončeniu pracovného pomeru. Uvedená lehota troch dní má totiž len tzv. Deň, ktorým sa končí pracovný pomer v skúšobnej dobe, musí byť dňom ešte v rámci skúšobnej doby. Pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý je uvedený vo výpovedi v skúšobnej dobe. Pokiaľ by nastala situácia, že výpoveď v skúšobnej dobe bola doručená v čase trvania skúšobnej doby a účastník ukončujúci pracovný pomer by ako deň skončenia uviedol deň, ktorý by bol mimo rámca skúšobnej doby, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa skúšobnej doby.

Odstupné

Odstupné patrí štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov ustanovených zákonom.

tags: #vypoved #zo #statnozamestnaneckeho #pomeru #vzor