
Ukončenie pracovného pomeru je významný krok, ktorý si vyžaduje znalosť právnych predpisov. Slovenský Zákonník práce definuje niekoľko spôsobov, ako môže zamestnanec ukončiť svoj pracovný pomer. Každý spôsob má svoje špecifiká a podmienky, ktoré je potrebné dodržať, aby bolo ukončenie platné a predišlo sa prípadným komplikáciám. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o možnostiach ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, s dôrazom na výpoveď, dohodu, okamžité skončenie a skončenie v skúšobnej dobe.
Dohoda o skončení pracovného pomeru predstavuje jeden z najjednoduchších a najrýchlejších spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Ide o vzájomnú dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorá vyžaduje súhlas oboch strán. Pracovný pomer sa končí dňom, na ktorom sa obe strany dohodnú, čo môže byť aj nasledujúci deň.
Ak zamestnávateľ dohodu odmietne, pracovný pomer pokračuje a zamestnanec má možnosť ukončiť ho výpoveďou, pričom je potrebné dodržať výpovednú lehotu.
Výpoveď je formálny úkon, ktorým zamestnanec jednostranne prejavuje vôľu ukončiť pracovný pomer. Na rozdiel od dohody, na platnosť výpovede sa nevyžaduje súhlas zamestnávateľa.
Pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby, ktorej dĺžka závisí od odpracovaného času u zamestnávateľa:
Prečítajte si tiež: § 63 Zákonníka práce
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. V prípade výpovede zo strany zamestnanca sa výpovedná doba neprerušuje ani nepredlžuje, ak sa zamestnanec stane dočasne práceneschopným.
Na zamestnanca sa nevzťahuje tzv. zákaz výpovede, čo znamená, že môže podať výpoveď kedykoľvek, aj počas práceneschopnosti, materskej alebo rodičovskej dovolenky. Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ale má právo na odchodné, ak sa počas trvania pracovného pomeru stal starobným, predčasným starobným alebo invalidným dôchodcom.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný spôsob ukončenia, ktorý môže zamestnanec využiť len v presne vymedzených situáciách:
Ak nie sú splnené všetky zákonné podmienky, okamžité skončenie je považované za relatívne neplatné a zamestnávateľ môže jeho neplatnosť napadnúť na súde do dvoch mesiacov od skončenia pracovného pomeru.
Zamestnanec v skúšobnej dobe má právo ukončiť pracovný pomer okamžite, bez potreby uvádzať dôvod.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Skúšobná doba je stanovená v pracovnej zmluve a môže trvať maximálne tri mesiace.
Pracovný pomer na dobu určitú sa končí uplynutím dohodnutej doby. Ak však zamestnanec po jej uplynutí pokračuje v práci s vedomím zamestnávateľa a medzi stranami nie je iná dohoda, pracovný pomer sa automaticky mení na dobu neurčitú.
Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec voči úradom aj zamestnávateľovi ďalšie povinnosti. Zároveň má nárok na určité dokumenty, ktoré mu musí zamestnávateľ poskytnúť.
Počas výpovednej doby trvá pracovný pomer, a teda aj všetky práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. Ak by zamestnanec svojvoľne prestal chodiť do práce, potom mu môže zamestnávateľ vykázať absencie a skončiť s ním pracovný pomer okamžite. Tiež od neho môže žiadať náhradu škody. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce môže zamestnávateľ žiadať v určitom prípade aj finančnú náhradu, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
tags: #výpoveď #zamestnanca #zákonník #práce