
Elektrická energia je kľúčová pre modernú spoločnosť, predstavuje najjednoduchšie transportovateľný a transformovateľný druh energie. Na Slovensku zohráva výroba a rozvod elektrickej energie zásadnú úlohu v hospodárstve a bežnom živote obyvateľov. Tento článok sa zameriava na komplexný prehľad výroby a rozvodu elektrickej energie na Slovensku, vrátane rôznych typov elektrární, ich vplyvu na životné prostredie, legislatívneho rámca a významných hráčov na trhu.
Elektráreň je technické zariadenie, prípadne i komplex stavieb, produkujúce elektrickú energiu premenou iného druhu energie. Na Slovensku sa pri výrobe elektrickej energie využívajú rôzne zdroje a technológie. Medzi najvýznamnejšie patria:
Tepelné elektrárne premieňajú energiu paliva (uhlie, plyn, biomasa) na tepelnú energiu (energiu pary) spaľovaním. Para následne poháňa parnú turbínu, ktorá je spojená s generátorom. V generátore sa mechanická energia premieňa na elektrickú energiu. Prehriata para poháňa turbínu, ktorá je spojená s rotorom generátora. Para sa vyrába v kotli a prehreje sa na vyššiu teplotu v prehrievači, a vstupuje do turbíny. Para, ktorá vykonala prácu v turbíne, vstupuje do kondenzátora, v ktorom je nízky tlak. Odpadová para vychádzajúca z turbíny sa tu kondenzuje na vodu. Podtlak v kondenzátore udržuje výveva. Čerpadlo čerpá chladiacu vodu z rieky alebo z chladiacich veží. Čerpadlo dopravuje kondenzovanú vodu naspäť do kotla. V kondenzátore vzniká veľká tepelná strata energie.
Tepelné elektrárne spaľujúce fosílne palivá, najmä uhlie, produkujú emisie prachu, skleníkových plynov (CO2) a plynov poškodzujúcich životné prostredie (SO2, NO a NO2). Tieto emisie spôsobujú kyslé dažde, globálne otepľovanie a majú negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva v okolí elektrárne. V elektrárňach sa preto budujú odsírovacie zariadenia.
Atómové elektrárne využívajú energiu uvoľnenú pri riadenej štiepnej reakcii jadra atómu. Teplo z tejto reakcie sa používa na ohrev vody a výrobu pary, ktorá poháňa turbínu a generátor. S atómovými elektrárňami sa spájajú riziká súvisiace s únikom rádioaktivity do prostredia a ekologická záťaž v podobe vyhoreného paliva a odstavených blokov. Pri bežnej prevádzke atómovej elektrárne je pôsobenie radiácie na človeka výrazne nižšie, ako pri iných bežne akceptovaných činnostiach, ako je röntgenové vyšetrenie či transoceánsky let. Prípadná nehoda však znamenať vystavenie radiácii pre rôzny počet ľudí i v rôznej úrovni, vrátane smrteľných následkov. Najznámejšia katastrofa s ťažkými následkami pre človeka i prírodu bol výbuch reaktora Černobyľskej jadrovej elektrárne 26. 4. 1986. Avšak ani po vyše dvoch desaťročiach nedošlo k zhode v počte obetí či rozsahu následkov katastrofy, ktoré sú stále predmetom skúmania. Vyhorené palivo zostáva rádioaktívne mnoho rokov až tisícročí a je potrebné zabezpečiť jeho skladovanie tak, aby nedochádzalo k únikom radiácie do prostredia, inak môže znamenať vážnu záťaž pre životné prostredie.
Prečítajte si tiež: Elektrická energia na Slovensku
Vodné elektrárne využívajú potenciálnu energiu vody na výrobu elektrickej energie. Voda prúdiaca cez turbínu roztáča generátor, ktorý vyrába elektrickú energiu. Avšak, vodné elektrárne tiež spôsobujú ekologickú záťaž najmä zatopením - a tým v podstate zničením - rozsiahlych častí ekosystému. Výstavba priehradných hrádzí sťažuje migráciu niektorých živočíšnych druhov, stabilizácia výšky hladiny rieky pod elektrárňou môže viesť k zániku spoločenstiev prispôsobených na pravidelné záplavy.
Slnečné elektrárne pracujú na princípe fotoelektrického javu - priamej premeny svetla na elektrickú energiu. Využitie slnečnej energie predpokladá pokrytie rozsiahleho územia slnečnými článkami, zrkadlami či iným zariadením; toto územie nemožno využiť iným spôsobom (s výnimkou inštalácie na strechy domov).
Veterné elektrárne využívajú kinetickú energiu vetra na roztáčanie turbíny, ktorá poháňa generátor. Veterné farmy, podobne ako vodné, pri prevádzke produkujú len minimum škodlivín a znečistenia. Veterné farmy však výrazne menia vzhľad krajiny, predstavujú určité ohrozenie pre divo žijúce vtáky a spôsobujú hluk. Veterná energia nie je spoľahlivý zdroj - v distribučnej sieti musí existovať záložný zdroj energie pre prípad zníženého výkonu elektrárne vplyvom poveternostných podmienok (slabý vietor, bezvetrie). Veterné farmy sú vďaka štátnej pomoci často budované i na miestach, kde by sa bez nej ekonomicky neoplatili. Štátna pomoc môže viesť i ku krajnej situácii, keď elektráreň za dobu svojej životnosti nevyrobí viac energie, ako bolo potrebné na jej výstavbu (ktorá opäť z časti pochádza zo spaľovania fosílnych palív).
Rozvod elektrickej energie zabezpečuje prenos elektrickej energie od výrobcov (elektrární) k spotrebiteľom (domácnosti, priemysel, a pod.). Tento proces zahŕňa prenosové a distribučné siete.
Prenosová sieť zabezpečuje prenos elektrickej energie na veľké vzdialenosti. Na Slovensku ju prevádzkuje spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS). Prenosová sieť pozostáva z vedení veľmi vysokého napätia (400 kV a 220 kV) a transformovní, ktoré zabezpečujú transformáciu napätia pre efektívny prenos.
Prečítajte si tiež: Tipy na aktivity pre seniorov doma
Distribučná sieť zabezpečuje rozvod elektrickej energie v rámci regiónov a miest až k samotným spotrebiteľom. Na Slovensku pôsobia tri hlavné distribučné spoločnosti:
Distribučná sieť pozostáva z vedení vysokého, stredného a nízkeho napätia a transformovní, ktoré zabezpečujú transformáciu napätia pre rôzne typy spotrebiteľov.
Podnikanie v energetike upravuje Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje podmienky pre výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektrickej energie, ako aj práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrickou energiou.
Na vykonávanie činností v energetike je potrebné získať povolenie od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Povolenie nemusia žiadať tzv. neurčité subjekty, ak žiadateľ nežiada inak. ÚRSO vydáva povolenia na:
Žiadateľ o vydanie povolenia na prenos elektriny je povinný okrem splnenia hore uvedených podmienok preukázať aj technické predpoklady potrebné na vyrovnanie odchýlky sústavy na vymedzenom území.
Prečítajte si tiež: Dotácia na výrobu palivového dreva
Odbornú spôsobilosť na podnikanie v energetike preukazuje žiadateľ alebo zodpovedný zástupca žiadateľa osvedčením o odbornej spôsobilosti. Odborná spôsobilosť je preukázanie požadovaného vzdelania, odbornej praxe a úspešné vykonanie skúšky. Skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou zriadenou Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Skúška pozostáva z písomného testu a ústnej časti, ktoré sa vykonajú spravidla v jeden deň.
Technické predpoklady na vykonávanie činností, na ktoré žiada fyzická osoba alebo právnická osoba povolenie na podnikanie v energetike okrem dodávky elektriny alebo dodávky plynu, sa preukazujú úradne osvedčenou kópiou dokladu o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu k technologickej časti zariadenia na výrobu, prenos a distribúciu elektriny alebo na výrobu, prepravu, distribúciu a uskladňovanie plynu, alebo na prepravu pohonných látok alebo ropy, alebo na plnenie tlakových nádob, alebo na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka a vyznačia sa do mapy vymedzeného územia v dvoch vyhotoveniach.
Zodpovedným zástupcom je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie povolenej činnosti podľa tohto zákona. Funkciu zodpovedného zástupcu možno vykonávať len pre jedného držiteľa povolenia.
Podnikaním v energetike nie je výroba elektriny, distribúcia elektriny, výroba plynu a distribúcia plynu výlučne pre vlastnú spotrebu a dodávka elektriny a dodávka plynu pre iné fyzické osoby alebo právnické osoby za nákupné ceny bez akéhokoľvek ďalšieho zvýšenia; cena za jednotku takto dodanej elektriny a plynu musí byť rovnaká ako cena v daňovom doklade vystavenom v súvislosti s dodávkou elektriny alebo dodávkou plynu, ak nejde o podnikanie.
Na osoby, ktoré vykonávajú činnosti, na ktoré sa nevyžaduje povolenie sa vzťahuje oznamovacia povinnosť o začatí každej činnosti, podľa ktorej sú povinné v lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok výkonu činnosti, ukončenie činnosti a každú zmenu vykonávania činnosti. Oznámenie obsahuje meno, priezvisko, adresu pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo a štatutárny orgán právnickej osoby, vymedzenie činnosti, dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia vykonávania činnosti a opis, adresu, náklady na obstaranie a inštalovaný výkon zariadenia, na ktorom sa vykonávajú činnosti. Prílohou k oznámeniu je úradne osvedčená kópia dokladu o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu žiadateľa k energetickému zariadeniu na výrobu elektriny, zariadeniu na výrobu plynu alebo zariadeniu na prepravu ropy alebo skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách. Lehota na vydanie potvrdenia je 30 dní. Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, ktoré vydá úrad, je dokladom o oprávnení podnikať.
Na slovenskom trhu s elektrickou energiou pôsobí množstvo spoločností, ktoré sa zaoberajú výrobou, prenosom, distribúciou a dodávkou elektrickej energie. Medzi najvýznamnejšie patria:
Výroba elektrickej energie má významný vplyv na životné prostredie. Rôzne typy elektrární produkujú rôzne druhy emisií a odpadov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu ovzdušia, vody a pôdy.
Negatívne vplyvy bežne budovaných energetických zdrojov na životné prostredie vedú k hľadaniu alternatívnych, najmä obnoviteľných zdrojov energie. Obnoviteľné zdroje energie, ako sú slnečná, veterná, vodná a geotermálna energia, majú menší dopad na životné prostredie a prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov.
Spotreba energie počas dňa kolíše, v noci je nižšia ako cez deň. Niektoré elektrárne (atómové, vodné bez akumulácie) majú nízke a pomerne stabilné prevádzkové náklady bez ohľadu na momentálny výkon. Je preto racionálne využívať ich naplno na pokrytie základnej spotreby (spotreba v sedle). Rozdiel medzi cenou vyrobenej energie v sedle a špičke využívajú prečerpávacie elektrárne, ktoré ukladajú prebytočnú energiu do potenciálnej energie vody a umožňujú lepšie využitie iných elektrární.