Reálna Nekonsenzuálna Zmluva: Príklady a Kontext

Reálna nekonsenzuálna zmluva, ako pojem, ktorý sa objavuje v právnom prostredí, si vyžaduje hlbšie preskúmanie. V slovenskom právnom systéme, podobne ako aj v iných právnych poriadkoch, existujú určité typy zmlúv, ktoré sa označujú ako reálne zmluvy. Tieto zmluvy majú špecifické charakteristiky, ktoré ich odlišujú od bežných, konsenzuálnych zmlúv.

Čo je reálna zmluva?

Reálna zmluva je taká, pri ktorej na jej vznik nestačí iba dohoda (konsenzus) strán, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie predmetu zmluvy. To znamená, že zmluva nevzniká už samotnou dohodou, ale až faktickým odovzdaním veci, ktorá je predmetom zmluvy.

Príklad: Zmluva o pôžičke

Jedným z typických príkladov reálnej zmluvy je zmluva o pôžičke. Táto zmluva je upravená v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo vecí určených druhovo (zastupiteľných) na voľné nakladanie alebo spotrebovanie.

Znaky zmluvy o pôžičke:

• Prenechanie veci: Veriteľ prenecháva dlžníkovi vec.
• Druhová určenosť: Veci sú určené druhovo (napr. peniaze, obilie).
• Voľné nakladanie: Dlžník môže s vecou voľne nakladať.
• Povinnosť vrátiť: Dlžník je povinný vrátiť vec rovnakého druhu.

Na platnosť zmluvy o pôžičke sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Samotný konsenzus strán nie je postačujúci. Ak sa strany dohodnú na pôžičke, ale veriteľ peniaze dlžníkovi neodovzdá, zmluva o pôžičke nevznikne.

Odlišnosti od iných zmlúv

Zmluva o pôžičke sa často zamieňa s inými zmluvnými typmi, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Opatrovanie a predčasný dôchodok

• Zmluva o výpožičke: Pri výpožičke sa prenecháva vec na bezplatné užívanie, ale dlžník je povinný vrátiť tú istú vec.
• Odplatná licenčná zmluva: Umožňuje užívanie predmetu duševného vlastníctva za odplatu.
• Zmluva o poskytnutí know-how: Poskytuje prístup k informáciám a skúsenostiam.
• Nájomná zmluva: Umožňuje užívanie veci za nájomné.

Subjekty zmluvy o pôžičke

Subjekty zmluvy o pôžičke sú:

• Veriteľ: Osoba, ktorá poskytuje pôžičku.
• Dlžník: Osoba, ktorá prijíma pôžičku.

Na oboch stranách môžu vystupovať fyzické aj právnické osoby.

Pôžička medzi manželmi

Špecifickým prípadom je pôžička medzi manželmi. Ak manželia počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva uzatvoria zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi spoločne a nerozdielne len v prípade, ak to bolo dohodnuté alebo stanovené právnymi predpismi. Ak zmluvu o pôžičke uzavrie len jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to ani vtedy, ak nejde o bežnú vec.

Možnosť uzavretia zmluvy o pôžičke medzi manželmi je vylúčená len v prípade, ak by sa mali požičať jednému z manželov peňažné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak by jeden z manželov mal požičať obom manželom ako bezpodielovým spoluvlastníkom peňažné prostriedky z jeho oddeleného majetku. V iných prípadoch samotná skutočnosť, že účastníkmi zmluvy o pôžičke sú manželia, nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu.

Premlčacia doba pri zmluve o pôžičke

Pri zmluvách o pôžičke je dôležité dbať na plynutie premlčacej doby. Všeobecná premlčacia doba je 3 roky. Po uplynutí tejto doby sa už veriteľ nemôže úspešne domáhať na súde svojho práva, pokiaľ dlžník vzniesol námietku premlčania.

Prečítajte si tiež: Znalecké posudky v práve

Ak čas splnenia dlhu nebol dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh v prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z toho vyplýva, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol teda požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby v tomto prípade nastáva v nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.

Druhy pôžičiek

Občiansky zákonník rozlišuje dva druhy pôžičiek:

• Pôžičky peňažné: Predmetom sú peniaze.
• Pôžičky nepeňažné: Predmetom sú iné veci.

Okrem toho môže byť zmluva o pôžičke:

• Odplatná: S dohodnutým úrokom.
• Bezodplatná: Bez úroku.

Odplatný charakter pôžičky musí vyplývať priamo zo zmluvných ustanovení. Úrok je možné dohodnúť tak pri peňažnej, ako aj pri nepeňažnej pôžičke.

Úroky pri pôžičke

Úrok sa plní v tom istom druhu ako istina, a to v určitom percente počítanom na určitý čas. Dohoda o úrokoch môže byť súčasťou samotnej zmluvy o pôžičke, ale aj predmetom osobitnej dohody. Ak vzniknú pochybnosti o tom, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú pôžičku, vychádza súkromné právo z predpokladu, že ide skôr o odplatnú pôžičku.

Prečítajte si tiež: Premlčanie a jeho dopad

Výška úrokov sa zväčša určuje percentuálne z istiny, pričom ich maximálna výška nie je žiadnym predpisom upravená, avšak dojednanie zmluvných úrokov v neprimeranej výške je v rozpore s dobrými mravmi a môže viesť k absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

Zabezpečenie zmluvy o pôžičke

Súčasťou dojednaní ustanovení zmluvy o pôžičke môže byť aj dojednanie o zriadení záložného práva. Zriadenie záložného práva je jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku. Záložné právo je upravené v § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka ako vecné právo cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. V prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas, môže sa záložný veriteľ uspokojiť z predmetu zálohu.

Záložné právo sa najčastejšie zriaďuje aj na nehnuteľnosti a zapisuje sa do katastra nehnuteľností. Ak má byť záložným právom zabezpečená pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti, je potrebné ju v záložnej zmluve označiť najmä vymedzením predmetu plnenia, osoby veriteľa a osobného dlžníka, prípadne právneho dôvodu, a to natoľko nepochybne, aby bolo zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom zabezpečenia, a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou.

Zmluva o pôžičke a Obchodný zákonník

Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke. Jej úprava sa nachádza výlučne v Občianskom zákonníku. V Obchodnom zákonníku však nájdeme právnu úpravu zmluvy o úvere, a to v ustanoveniach § 497 až § 507. Ide o tzv. absolútnu obchodnú zmluvu, a to aj v prípade, ak by zmluvnými stranami boli osoby, ktoré nie sú podnikateľmi.

Pôžička od spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným

Jednou z možností, ako môže spoločnosť s ručením obmedzeným rýchlo a jednoducho získať finančné prostriedky pre svoju aktuálnu potrebu, je pôžička od spoločníkov, prípadne od inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. V niektorých prípadoch je to jediná možnosť, ako môže zadlžená spoločnosť získať finančné prostriedky, ak ich nemôže získať formou úverovania peňažným ústavom alebo dohodou s veriteľmi o predĺžení splatnosti záväzku.

V praxi sa niekedy vyskytuje mylný názor, že spoločník môže so spoločnosťou uzavrieť len zmluvu o úvere. Dôvodom má byť fakt, že vzťah spoločníka a spoločnosti sa riadi treťou časťou ObchZ (v tejto časti je úprava zmluvného typu zmluvy o úvere). Vzťah spoločníka a spoločnosti založený zmluvou o pôžičke sa netýka účasti na spoločnosti, ale skôr ide o správu majetku spoločníka (správu peňazí, ktoré poskytuje spoločnosti), a tak nie je dôvod tento vzťah automaticky podrobovať tretej časti ObchZ.

Skutočnosť, že vzťah medzi určitými osobami sa spravuje treťou časťou ObchZ, neznamená, že tieto strany nemôžu uzavrieť zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená len v ObčZ. Pretože tretia časť ObchZ neupravuje zmluvný typ zmluvy o pôžičke, možno pochopiteľne uzavrieť medzi týmito osobami zmluvu o pôžičke podľa ObčZ.

Zmluva o pôžičke medzi spoločníkom a s. r. o., pokiaľ sa netýka účasti spoločníka na spoločnosti, sa teda celá riadi ObčZ, t. j. napr. i vo veciach premlčania práva alebo vo veciach splnenia záväzku peňažnej povahy. Podľa § 262 ObchZ sa však zmluvné strany môžu dohodnúť, že uvedená pôžička sa bude spravovať ObchZ. Urobili by tak z toho dôvodu, že úprava v ObchZ sa pre zmluvné strany javí lepšou, resp. vhodnejšou a z toho dôvodu svoj záväzkový vzťah subsumujú pod ustanovenia ObchZ.

Bezúročná pôžička

Z právnej úpravy zmluvy o pôžičke podľa ObčZ a z právnej úpravy vzťahov spoločníka a spoločnosti podľa ObchZ jednoznačne vyplýva možnosť dohodnúť bezúročnú peňažnú pôžičku, t. j. pôžičku bez dohodnutých úrokov. Bezúročnú pôžičku môže spoločnosti s ručením obmedzeným poskytnúť aj akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba.

Ak spoločník alebo iná osoba poskytne spoločnosti s ručením obmedzeným bezúročnú pôžičku, zákon o dani z príjmov takýto „iný majetkový prospech“ dlžníka nepovažuje za jeho nepeňažný príjem. To znamená, že nevyžaduje zvýšenie príjmov spoločnosti o sumu obvyklého úveru v čase a mieste plnenia.

Ak by naopak bezúročnú pôžičku poskytla spoločnosť napr. svojim zamestnancom, v spoločnosti sa ani v tomto prípade nezvyšuje základ dane. Je však potrebné upozorniť, že pokiaľ by bola pôžička poskytnutá osobe, ktorá je zamestnancom, bolo by nutné u zamestnanca podľa § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov úrokové zvýhodnenie považovať za nepeňažný príjem zo závislej činnosti.

Zdaňovanie úrokov

Pokiaľ spoločník spoločnosti poskytne pôžičku úročenú, musí spoločník úrokový príjem (výnos) zdaniť. U spoločníka - fyzickej osoby, sa úrok zdaňuje ako príjem z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Úrok spoločník zdaní za to obdobie, v ktorom úrok prijal.

Spoločník - právnická osoba, zdaní úrokový príjem (výnos) ako súčasť základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom o ňom účtuje, teda bez ohľadu na to, či bol aj skutočne prijatý.

Daňová uznateľnosť úrokov

Ak spoločník poskytne spoločnosti úver alebo úročenú pôžičku, zásadnou daňovou otázkou je posúdenie daňovej uznateľnosti úroku v spoločnosti. Úrok z poskytnutej pôžičky alebo úveru je cenou peňažných prostriedkov. Výšku úroku pri peňažnej pôžičke určuje dohoda zmluvných strán, ktorá nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Úrok bude daňovo uznaným nákladom, ak čerpanie pôžičky, resp. úveru preukázateľne súvisí s dosahovaním, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka. Takýto úrok je daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o úroku účtuje v súlade s účtovníctvom (§ 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Pôžička so zahraničným prvkom

Ak spoločnosti poskytne pôžičku, resp. úver spoločník, ktorý je rezidentom iného štátu (zahraničná osoba), vzniká spoločnosti ďalšia povinnosť, a to posúdenie zdaniteľnosti príjmu vo forme úroku plynúceho zahraničnej osobe zo zdroja na území Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k štátom, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je pri zdanení úrokov potrebné postupovať aj v súlade s touto zmluvou.

Zmluva o budúcej reálnej zmluve?

Zaujímavou otázkou je, či je prípustná zmluva o budúcej reálnej zmluve. Napríklad, či je možné uzatvoriť zmluvu, v ktorej sa strany zaviažu, že v budúcnosti uzatvoria zmluvu o pôžičke. Názory na túto otázku sa rôznia.

Niektorí právni teoretici tvrdia, že takáto zmluva nie je prípustná, pretože by obchádzala úpravu reálnych zmlúv. Ak by sa pripustila zmluva o budúcej reálnej zmluve, potom by vlastne akákoľvek reálna zmluva mohla byť konštruovaná ako konsenzuálna.

Iní právni teoretici argumentujú, že zmluvná sloboda umožňuje stranám uzatvoriť aj zmluvu o budúcej reálnej zmluve. Ak zákonodarca upravuje v Obchodnom zákonníku zmluvu o úvere, pričom nijako neobmedzuje jej strany na podnikateľov, tak je podľa nich absurdné tvrdiť, že je neprípustná konsenzuálna zmluva o pôžičke, teda konsenzuálne založený záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi pôžičku, pretože práve úpravou zmluvy o úvere zákonodarca vyjadril, že nemá žiadne námietky proti takejto konsenzuálnej zmluve.

tags: #realna #nie #konsenzualna #zmluva #priklady