Výška príjmu europoslanca: Komplexný prehľad

Voľby do Európskeho parlamentu sú významnou udalosťou, ktorá ovplyvňuje smerovanie Európskej únie. S blížiacim sa termínom volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 8. júna, je namieste otázka, aké sú príjmy a benefity spojené s funkciou europoslanca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o platoch, príspevkoch a ďalších finančných aspektoch spojených s pôsobením v Európskom parlamente.

Plat europoslanca

Základný mesačný plat europoslanca je jednotný vo všetkých členských štátoch EÚ. V hrubom predstavuje suma 10 075,18 eur. Po odpočítaní daní EÚ a príspevkov na poistenie, čistý mesačný príjem dosahuje 7 853,89 eur (údaje k 1. júlu 2023). Tieto prostriedky sú vyplácané z rozpočtu Európskeho parlamentu. Je však dôležité poznamenať, že členské štáty môžu uplatňovať dodatočné vnútroštátne dane, čo ovplyvňuje konečnú výšku platu v závislosti od daňových pravidiel v domovskej krajine poslanca. A to je rozdiel oproti poslancom národných parlamentov.

Do roku 2009 dostávali europoslanci platy vo výške platu poslanca národného parlamentu a platili ich vlády členských štátov. Pre veľké rozdiely, ktoré to spôsobovalo, najmä pokiaľ ide o poslancov krajín prijatých po roku 2004, pristúpila Európska únia k zmene, ktorú v roku 2005 odsúhlasili aj členské štáty. Pred zmenou mali napríklad europoslanci z Talianska viac než desaťnásobok platu poslancov z niektorých nových členských krajín.

Argumenty pre na naše podmienky vysoké platy europoslancov sú v zásade dva. Po prvé, aby bol do určitej miery konkurencieschopný so súkromnou sférou pre vysokokvalifikovaných ľudí a po druhé, aby bol porovnateľný s platmi bežnými v týchto pozíciách najmä v krajinách pôvodných členských štátov. Slovenskí europoslanci Veronika Cifrová Ostrihoňová (Progresívne Slovensko), Erik Kaliňák (Smer) alebo Milan Uhrík (Republika) teda budú mať rovnaký plat. Nezáleží na tom, koľko percent v eurovoľbách získali ich príslušné strany.

Príspevok na všeobecné výdavky

Okrem platu majú europoslanci nárok na príspevok na všeobecné výdavky, ktorý má pokryť náklady spojené s výkonom ich funkcie v členskom štáte, v ktorom boli zvolení. Tento príspevok slúži napríklad na vedenie kancelárie, telefonovanie, poštovné, nákup a údržbu počítačového a telekomunikačného vybavenia. V roku 2024 predstavuje výška tohto príspevku 4 950 eur mesačne. Ak sa poslanec bez riadneho zdôvodnenia nezúčastní polovice plenárnych zasadnutí v jednom parlamentnom roku (september až august), tento príspevok sa mu zníži na polovicu. Ide o pomerne kontroverzný príspevok, pretože zatiaľ čo europoslanci musia na preplatenie cestovných výdavkov predkladať faktúry, príspevok na všeobecné výdavky nepodlieha kontrole.

Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre zdravotne postihnutých

Príspevok na cestovné výdavky

Väčšina schôdzí Európskeho parlamentu sa koná v Bruseli alebo v Štrasburgu. Europoslancom sa preplácajú skutočné náklady na cestovné lístky zakúpené na účely účasti na týchto schôdzach. Preplácanie sa uskutočňuje po predložení účtov, a to do maximálnej výšky ceny letenky v obchodnej triede, železničného lístka prvej triedy alebo 0,58 eur za kilometer pri jazde osobným autom (s obmedzením do tisíc km). Okrem toho majú nárok na pevne stanovené príspevky podľa vzdialenosti a doby trvania cesty, ktoré sú určené na pokrytie ostatných nákladov na cestu, ako sú diaľničné poplatky, príplatky za nadmernú batožinu alebo rezervačné poplatky.

Poslanci často cestujú v rámci členského štátu, v ktorom boli zvolení, alebo mimo neho, na účely iné ako oficiálne schôdze, napríklad na konferencie alebo pracovné návštevy. Na činnosti mimo členského štátu, v ktorom boli zvolení, majú nárok na úhradu cestovných výdavkov, nákladov na ubytovanie a súvisiacich výdavkov až do výšky 4 886 eur ročne. V prípade činností v rámci členského štátu, v ktorom ich zvolili, majú poslanci nárok len na preplatenie nákladov na dopravu, pričom je stanovená maximálna ročná suma podľa jednotlivých štátov. Príspevok na cestovné výdavky je v celkovej výške viac ako 4 886 eur ročne a pokrýva aj náklady nad rámec oficiálnych stretnutí.

Diéty europoslancov

Parlament vypláca poslancom pevne stanovený príspevok vo výške 350 eur na deň na pokrytie ostatných výdavkov, ktoré im vznikajú počas vykonávania parlamentných činností. Aby mali poslanci na tento príspevok nárok, musia potvrdiť svoju účasť podpisom v jednom z úradných registrov vytvorených na tento účel. Ak sa poslanci nezúčastnia na viac ako polovici hlasovaní podľa mien počas hlasovacích dní v pléne, príspevok sa zníži na polovicu, a to aj v prípade, že budú prítomní. V prípade schôdzí organizovaných mimo Európskej únie sa poskytuje príspevok vo výške 175 eur, avšak vždy pod podmienkou podpisu v registri, pričom náklady na ubytovanie sa uhrádzajú oddelene.

Platy asistentov europoslancov

Poslanci Európskeho parlamentu si môžu sami vyberať asistentov v medziach rozpočtových prostriedkov, ktoré určuje Parlament, a za podmienok stanovených v kapitole päť vykonávacích predpisov k štatútu poslancov. V roku 2024 má každý poslanec k dispozícii maximálne 28 696 eur na mesiac. Táto suma sa neposkytuje poslancovi, ale vypláca sa ako plat asistentom, ktorí spĺňajú určité podmienky a majú platnú zmluvu, ako aj orgánom zodpovedným za výber dane z príjmu. Existuje niekoľko kategórií asistentov poslancov. Pri nábore osobných asistentov však platí jedno hlavné pravidlo: pozíciu nemôžu zastávať žiadni blízki príbuzní. Výdavky na asistentov poslancov Európskeho parlamentu pozostávajú z príspevku 28 696 eur na mesiac a mesačný rozpočet môže pokryť aj stážistov, platobných agentov a poskytovateľov služieb, ktorých by si europoslanec najal.

Odstupné a dôchodky

Po skončení funkcie europoslanca mu prináleží odstupné, ak post zastával aspoň jeden rok. Europoslanci majú nárok na prechodný príspevok, ktorý sa rovná mesačnému platu za každý rok, keď boli vo funkcii. Odstupné dostanú europoslanci minimálne počas šiestich mesiacov, ak boli v parlamente viac ako šesť rokov, môže byť čas vyplácania dlhší, maximálne však dvojročný. Napríklad končiaci europoslanec Vladimír Bilčík (EPP), ktorý v posledných voľbách nekandidoval, má za päť rokov vo funkcii nárok na šesťmesačné odstupné vo výške 10-tisíc eur pred zdanením. O príspevok však musí požiadať. Ak niekto pôsobil v Európskom parlamente 24 rokov, za ďalšie dva roky by podľa Euronews mohol zarobiť až 241 810 eur. Ak bývalý poslanec zastáva inú verejnú funkciu, napríklad miesto poslanca v národnom parlamente, jeho nový plat sa odpočíta od prechodného príspevku. Právo na prechodný príspevok nemajú len europoslanci, ktorí nie sú opätovne zvolení v eurovoľbách, ale aj europoslanci, ktorí bez ohľadu na dôvod skončia svoje funkčné obdobie uprostred volebného obdobia.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?

Európsky parlament poskytuje tiež štedré dôchodkové dávky. Bývalí poslanci majú nárok na starobný dôchodok od veku 63 rokov vo výške 3,5 percenta ich platu za každý celý rok služby. Brusel slúži ako zlatá baňa i po odchode do penzie. Podľa pravidiel EP vzniká jeho bývalým členom nárok na mesačný dôchodok, keď dovŕšia 63. rok života. Od 1. januára tohto roku je aktuálna hrubá mesačná mzda europoslanca je 9 386 eur (po zdanení a po odvodoch v Bruseli je to v čistom 7 316 eur). V roku 2019, keď sa začalo terajšie funkčné obdobie EP, bol hrubý príjem 8 757 eur. Znamená to, že kto od roku 2019 pôsobí v EP, keď sa konali posledné eurovoľby, a vydržal by potom v Bruseli ešte ďalšie tri päťročné funkčné obdobia, ten by po roku 2039 po dovŕšení 63 roku života poberal mesačnú penziu zrejme až na úrovni 7-tisíc eur. Dá sa totiž predpokladať, že mzdy europoslancov sa budú priebežne valorizovať. Zo Slovenska najdlhšie pôsobí v EP Monika Beňová. V prípade, že tam zostane až do polovice roku 2024, keď jej vyprší štvrtý mandát (členkou europarlamentu je nepretržite od roku 2004), tak jej budú z rozpočtu EÚ mesačne vyplácať maximálny dôchodok. Konečnú výšku svojho dôchodku z Bruselu už napríklad poznajú Vladimír Maňka, Miroslav Mikolášik a Anna Záborská, čo je trojica, ktorá má nárok poberať druhú najvyššiu penziu po Beňovej. Všetci traja bývalí europoslanci boli v tejto funkcii tri funkčné obdobia, čiže dokopy 15 rokov. Maňka si musí počkať už len niekoľko dní: 19. septembra tohto roku bude mať 63 rokov.

Príjmy mimo zamestnania

Europoslancov kritizujú aj za zárobky mimo zamestnania. Štúdia od Transparency International ukazuje, že až 70 percent poslancov Európskeho parlamentu zarába aj formou vedľajšej činnosti, čo vyvoláva obavy z potenciálneho zahraničného zasahovania do európskej politiky. Európska únia po politickom škandále „Katargate“ odhlasovala sprísnenie noriem a od poslancov požaduje, aby zverejnili podrobnosti o svojich zárobkoch nad rámec ich parlamentných platov. Vysoké platy europoslancov by teoreticky mali zabezpečiť aj menšiu motiváciu hľadať ďalšie príjmy spôsobom, ktorý nie je v súlade s výkonom mandátu poslanca, respektíve je rovno trestný. Niektorí poslanci majú podľa Kerguena toľko vedľajších aktivít, až to skutočne vyvoláva podozrenie o zvláštne rozdelenom čase. Transparency International vyzvala budúci Európsky parlament, ktorý začne svoje funkčné obdobie v júli, aby zakázal všetky vedľajšie zamestnania, platené aj neplatené. Museli by ho však schváliť samotní poslanci.

Europoslanci musia v dokumente, ktorý sa nazýva Vyhlásenie o súkromných záujmoch poslanca, priznať príjmy a výšku príjmu na základe ich činnosti. Tieto príjmy sú následne verejne dostupné na stránkach Európskeho parlamentu. Pri príjme Cifrovej Ostrihoňovej však došlo k chybe. Reagovala, že nejde o jej súkromný príjem, ale o priemerné ročné tržby spoločnosti VERSAJ Production, s. r. o. Pri vypĺňaní tlačiva sa pomýlila. Hneď ako si tento omyl uvedomila, požiadala o opravu údajov. Martin Hojsík svoj plat pri vyhlásení neudáva. Rovnako tak urobili viacerí europoslanci, ktorí už vo funkcii boli, keďže výška ich príjmu je verejná. Najvyšší plat si možno všimnúť pri takmer najmladšom poslancovi Európskeho parlamentu Erikovi Kaliňákovi. Priznal viacero funkcií, najviac zarobí ako poslanec v slovenskom parlamente, a to 6260 eur. Na pozícii komunikačného manažéra strany Smer-SD si zarobí 3000 eur. Ľuboš Blaha priznal poslanecký plat vo výške 5 829 eur, čo je menej ako plat Erika Kaliňáka. Milan Mazurek uviedol 3399 eur ako mesačný priemer platu poslanca Národnej rady SR za predchádzajúce 3 roky. Miriam Lexmann si rovnako ako niektorí europoslanci uľahčila prácu a výšku príjmu neudala, keďže ide o verejne známu informáciu.

Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok

tags: #vyska #dochodku #europoslanca