Práceneschopnosť na Slovensku: Štatistiky, trendy a realita

Práceneschopnosť (PN) je dočasný stav, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Na Slovensku je táto téma predmetom diskusií, najmä v súvislosti s jej štatistikami, regionálnymi rozdielmi a potenciálnym zneužívaním systému. Tento článok sa zameriava na analýzu dostupných dát a pohľadov na práceneschopnosť na Slovensku, vrátane jej dopadov na zamestnancov, zamestnávateľov a štátny rozpočet.

Štatistiky práceneschopnosti na Slovensku

Priemerná dočasná práceneschopnosť na Slovensku vo februári dosiahla 4,25 percenta. Hoci to predstavuje nárast o 0,11 percentuálneho bodu oproti januáru, medziročne ide o pokles o 1,62 percentuálneho bodu. Tieto údaje zverejnila Sociálna poisťovňa.

Regionálne rozdiely sú výrazné. Kým v Bratislavskom kraji bolo vo februári dočasne práceneschopných 2,37 percenta nemocensky poistených osôb, v Prešovskom kraji toto číslo dosiahlo 5,57 percenta. Druhú najnižšiu dočasnú PN po Bratislavskom kraji vykázal Banskobystrický kraj (3,78 percenta). Naopak, druhú najvyššiu priemernú dočasnú PN za február po Prešovskom kraji zaevidoval Žilinský kraj (5,21 percenta).

Zaujímavé sú aj štatistiky, ktoré porovnávajú priemernú dĺžku trvania PN v rôznych okresoch. Kým v okrese Bratislava IV trvala jedna PN pre chorobu či úraz priemerne 29,94 dňa, v okresoch Stropkov a Svidník sa ľudia liečili 72,76 dňa, respektíve 74,13 dňa. Tieto okresy zároveň vedú rebríček v počte chorých. Napríklad, vo Svidníku v januári maródovalo 6,818 percenta poistencov z tohto okresu a v Stropkove až 7,698 percenta. V porovnaní s tým, v bratislavskom prvom okrese sa v rovnakom čase liečilo len 1,521 percenta ľudí.

Možné príčiny regionálnych rozdielov

Rozdiely v štatistikách práceneschopnosti medzi západným a východným Slovenskom sú markantné. Priemerná PN v Prešovskom kraji trvá približne 54 dní, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji je to o 20 dní menej. Tieto rozdiely môžu byť spôsobené viacerými faktormi:

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

• Dostupnosť zdravotnej starostlivosti: Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka poukazuje na to, že dlhšie PN môžu byť spôsobené horšou dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, čo vedie k dlhšiemu čakaniu na termín u lekára alebo na diagnostické vyšetrenia.
• Socioekonomické faktory: V okresoch s vyššou nezamestnanosťou (napr. Svidník a Stropkov) môže byť práceneschopnosť vnímaná ako spôsob, ako sa vyhnúť výpovedi alebo strate príjmu.
• Pracovné podmienky: Rizikové pracoviská a náročnejšie pracovné podmienky v niektorých regiónoch môžu viesť k vyššej chorobnosti a dlhšej práceneschopnosti.
• Mentalita a zneužívanie systému: Bývalý minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál upozorňuje na to, že dlhšie PN môžu byť spojené so špekulovaním a zneužívaním systému.

Zneužívanie práceneschopnosti: Mýty a realita

Príklad zamestnanca malej slovenskej firmy, ktorý bol kontrolovaný Sociálnou poisťovňou počas PN, ilustruje jeden z problémov spojených s práceneschopnosťou - nedodržiavanie liečebného režimu. Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly PN, aby zistila, či sa poistenci poctivo liečia a dodržiavajú stanovený režim. V prvom polroku 2024 vykonala Sociálna poisťovňa až 52-tisíc kontrol.

Podľa štatistík Sociálnej poisťovne, posudkoví lekári v roku 2023 stopli takmer 80-tisíc prípadov práceneschopnosti z vyše 648-tisíc skontrolovaných priamo u lekárov, čo predstavuje 12,3 percenta z kontrolovaných. Až štvrtine zo 105-tisíc skontrolovaných ukončili péenku! V roku 2013 pritom vyplatila Sociálna poisťovňa na nemocenských dávkach 264,3 milióna eur.

Pani Mária zo Sabinova, ktorá pracovala v podniku na spracovanie dreva, priznáva, že po strate zamestnania sa „hodila na péenku“, aby si zabezpečila príjem pred prechodom na úrad práce. Tvrdí, že s lekárom nemala problém, pretože „tu tomu rozumejú a chápu nás“. Tento prípad poukazuje na to, že práceneschopnosť môže byť vnímaná ako forma sociálnej pomoci alebo ako spôsob, ako predĺžiť pracovný pomer a vyhnúť sa výpovedi.

Jozef Mihál upozorňuje na to, že zamestnanci sa odchodom na péenku často chránia pred výpoveďou. Ak je zamestnanec PN, zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď, a výpovedná lehota sa predlžuje o čas práceneschopnosti. To môže byť pre zamestnancov motivácia na predĺženie PN, aj keď na to nemajú reálny zdravotný dôvod.

Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz Iness upozorňuje na to, že práceneschopnosť môže byť výhodná aj pre zamestnávateľov, ktorí ju využívajú ako alternatívu k prepúšťaniu v prípade dočasného poklesu zákaziek.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Dôsledky zneužívania práceneschopnosti

Zneužívanie práceneschopnosti má negatívne dôsledky pre všetky strany:

• Štátny rozpočet: Vyplácanie nemocenských dávok pre neopodstatnené PN zaťažuje Sociálnu poisťovňu a štátny rozpočet.
• Zamestnávatelia: Dlhodobá práceneschopnosť zamestnancov komplikuje plánovanie a organizáciu práce, a zamestnávatelia nemôžu na ich miesto zamestnať nikoho iného.
• Slušní zamestnanci: Ľudia, ktorí systém nezneužívajú, doplácajú na špekulantov, pretože sa prijímajú tvrdé opatrenia, ktoré zasahujú aj nevinných.

Opatrenia proti zneužívaniu práceneschopnosti

Sociálna poisťovňa prijíma rôzne opatrenia na boj proti zneužívaniu práceneschopnosti, ako napríklad:

• Kontroly dodržiavania liečebného režimu: Zamestnanci Sociálnej poisťovne pravidelne kontrolujú, či ľudia počas práceneschopnosti dodržiavajú liečebný režim a nachádzajú sa na svojej adrese mimo povolených vychádzok.
• Posudzovanie opodstatnenosti PN: Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzujú opodstatnenosť PN a ukončujú tie, ktoré považujú za neopodstatnené.
• Trestnoprávne stíhanie: V prípadoch podozrenia na subvenčný podvod Sociálna poisťovňa posúva vec polícii.

Pandemické nemocenské a jeho zmeny

V období pandémie COVID-19 bolo zavedené tzv. pandemické nemocenské, ktoré bolo výhodnejšie ako bežná nemocenská (od prvého dňa tvorilo 55 percent denného základu). Vláda plánuje zrovnoprávniť pandemickú PN so štandardnou PN, čo znamená, že prvé tri dni bude dávka predstavovať 25 percent denného základu a od štvrtého dňa 55 percent.

Ako funguje práceneschopnosť: Základné informácie

• Výška dávky: Za prvé tri dni PN dostanete 25 percent poslednej hrubej dennej mzdy, ďalšie dni 55 percent z hrubej mzdy. Maximálna dávka je ohraničená na 30 dní choroby a 655 eur. Prvých desať dní platí zamestnávateľ.
• Podmienky nároku: Nárok na PN vzniká, až keď si človek platí nemocenské najmenej 90 dní. Ak ochoriete do siedmich dní od prepustenia z práce, dostanete nemocenské - je to takzvaná ochranná lehota.
• Povinnosti: Zamestnanec platí nemocenské poistenie vo výške 1,4 percenta hrubého príjmu a ďalších 1,4 percenta za neho odvádza zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba 4,4 percenta.
• Kontrolu liečebného režimu robí iba Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ nemôže kontrolovať, čo robí jeho zamestnanec na PN.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

tags: #koľko #percent #Slovákov #je #na #PN