Odstupné a odchodné: Nárok, výpočet a podmienky pre zamestnancov

Tento článok sa zameriava na problematiku odstupného a odchodného, dvoch rozdielnych, ale často zamieňaných benefitov pre zamestnancov. Objasníme, kedy vzniká nárok na tieto dávky, v akej výške vám prináležia a aké sú podmienky ich vyplatenia.

Odstupné: Kompenzácia za ukončenie pracovného pomeru

Odstupné predstavuje finančnú kompenzáciu, ktorú zamestnávateľ vypláca zamestnancovi pri ukončení pracovného pomeru za určitých, zákonom stanovených podmienok.

Kedy vzniká nárok na odstupné?

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí napríklad situácia, keď:

• Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu.
• Zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa ruší.

Dôležité je zdôrazniť, že nárok na odstupné vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov. Ak zamestnanec podá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká.

Výpočet výšky odstupného

Pre výpočet výšky odstupného je kľúčové určiť dĺžku trvania pracovného pomeru. Tá sa počíta od dňa nástupu do práce do momentu doručenia výpovede alebo uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru. Presné pravidlá pre výpočet výšky odstupného sú definované v Zákonníku práce a závisia od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre zdravotne postihnutých

Odchodné: Odmena pri odchode do dôchodku

Odchodné predstavuje jednorazovú finančnú odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. Ide o istý druh ocenenia za jeho celoživotnú prácu a prínos pre zamestnávateľa.

Kedy vzniká nárok na odchodné?

V Zákonníku práce sú definované dve hlavné situácie, kedy môže zamestnancovi vzniknúť nárok na odchodné:

1. Vznik nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok: Zamestnanec má nárok na odchodné, ak mu vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%). Stačí, že mu vznikol nárok na jeden z týchto dôchodkov, nemusí ho reálne poberať.
2. Ukončenie pracovného pomeru po dlhodobom zamestnaní: Zamestnávateľ môže poskytnúť odchodné aj zamestnancom, ktorí ukončujú pracovný pomer po dlhodobom zamestnaní, aj keď im nevznikol nárok na dôchodok. Táto možnosť je však na rozhodnutí zamestnávateľa a nie je zákonom garantovaná.

Výška odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného. Tá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ však môže, a často aj poskytuje, odchodné vo vyššej sume. Výška odchodného sa tak môže líšiť v závislosti od konkrétnej spoločnosti a jej sociálnej politiky.

Minimálny dôchodok a jeho výpočet (po 30 rokoch)

V kontexte odchodu do dôchodku je dôležité spomenúť aj minimálny dôchodok. Ide o garantovanú sumu dôchodku pre poistencov, ktorí splnili určité podmienky, najmä odpracovali dostatočný počet rokov.

Výpočet minimálneho dôchodku

Výška minimálneho dôchodku je naviazaná na sumu životného minima. V období od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2024 je výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu daného roka. Od 1. januára 2025 bude výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. januáru.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?

Pre výpočet minimálneho dôchodku je dôležitý počet rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Ide o obdobie, počas ktorého poistenec platil dôchodkové odvody.

Výpočet minimálneho dôchodku po 30 rokoch:

• Za prvých 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa určí základná suma minimálneho dôchodku.
• Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 31. do 39. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2,5 % sumy životného minima platného k 1. januáru.
• Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 40. do 49. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 3 % sumy životného minima platného k 1. januáru.
• Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 50. do 59. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 5 % sumy životného minima platného k 1. januáru.
• Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia od 60. roku obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 7,5 % sumy životného minima platného k 1. januáru.

Do tzv. kvalifikovaného obdobia sa nezapočítavajú roky získané v roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný, resp. invalidný dôchodok.

Zmena životného minima

Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného minima upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. A to tak, že sumy platné k 30. júnu bežného roka sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie.

Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok

tags: #vyska #dochodku #po #odvodoch #menej #ako