
Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejším, najmä medzi rodičmi, študentmi a tými, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Táto forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom úväzku, má svoje špecifiká v rôznych oblastiach, vrátane výpočtu dôchodku a materskej dávky. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na výpočet dôchodku a materskej pri skrátenom pracovnom úväzku na Slovensku, ako aj na ďalšie aspekty, ktoré s tým súvisia.
Skrátený pracovný úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok, je definovaný kratším pracovným časom. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah sa považuje za skrátený úväzok. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni. Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času.
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Ak je príjem zamestnanca nižší ako minimálna mzda (700 EUR v roku 2024), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Nižšia hrubá mzda pri skrátenom úväzku znamená nižšie odvody na dôchodkové poistenie, čo ovplyvňuje výšku dôchodku.
Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre zdravotne postihnutých
Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu.
Príklad: Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy.
Pre výpočet starobného dôchodku je dôležitý každý deň starobného poistenia. Funguje to tak, že sa spočítajú všetky dni, kedy ste boli poistení, a výsledné číslo sa vydelí číslom 365. Priemerne ľudia dosahujú 40 - 41 rokov starobného poistenia. Matky, ktoré ostávajú doma s deťmi, sú tiež poistené, poistné za nich platí štát.
V slovenskom systéme dôchodkov nie je podstatné, koľko ste do poisťovne odviedli odvodov, ale z akej sumy boli tieto odvody vypočítavané. Nie sú teda dôležité odvody, ale vymeriavací základ. Tento vymeriavací základ sa za každý rok spriemeruje, a tento priemer sa porovná s priemernou mzdou v hospodárstve. Ak vaša mzda bola 1200 eur, dosiahnete 1,2. Za každý rok sa takto vypočíta hodnota, a nakoniec sa súčet týchto hodnôt vydelí počtom rokov a tak získa priemerná hodnota.
Priemerný osobný mzdový bod (POMB) je priemer osobných mzdových bodov (OMB) dosiahnutých v jednotlivých rokoch rozhodujúceho obdobia. Túto definíciu nájdete v § 63 zákona o sociálnom poistení. Pozor, nedelí sa počtom rokov rozhodujúceho obdobia, ale počtom rokov dôchodkového poistenia, ktoré sa dosiahli v rámci rozhodujúceho obdobia, čo je obvykle menší počet rokov. Počet rokov dôchodkového poistenia v rámci rozhodujúceho obdobia sa určí tak, že sa spočítajú dni dôchodkového poistenia v jednotlivých rokoch rozhodujúceho obdobia a ich súčet sa vydelí číslom 365 (dní v roku). Znova ide o uplatnenie princípu solidarity, POMB nemôže byť vyšší ako 3 (§ 63 ods.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?
Princíp solidarity sa reálne prejavuje pri stanovení priemerného osobného mzdového bodu, a to jeho finálnou úpravou:
Ale to nie je všetko. Priemerný mzdový bod sa ešte upravuje (§ 63), ak vaša mzda bola nízka, alebo vysoká. Ak váš bod dosiahol viac ako 3, tak hodnota nad 3 sa ignoruje. Navyše, z hodnoty od 1,25 do 3 sa berie len 68%. Naopak, ak váš POMB dosiahol menej ako 1, jeho hodnota sa zvyšuje o 20% z rozdielu, ktorý vám chýbal do dosiahnutia hodnoty 1. ADH je bulharská konštanta, ktorá bola stanovená pri reforme dôchodkového systému tak, aby v prvom roku viedla ku „žiadúcej“ výške starobného dôchodku. Odvtedy sa táto hodnota zvyšuje o rast priemernej mzdy, aby sa tak do hodnoty dôchodku prenášal ekonomický rast.
V zákone o sociálnom poistení sa používa "technika" tzv. Podľa § 62 ods. osobný vymeriavací základ poistenca, v prípade zamestnanca zjednodušene povedané jeho hrubú mzdu, ktorú dosiahol v danom roku (resp. Poznámka: Ak zamestnávateľ neodviedol poistné za zamestnanca, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú. Osobný vymeriavací základ v období pred 1. Osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. Pán Alex dosiahol v roku 2019 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 12500 €.
Príklad výpočtu: 12500 € / 13104 € = 0,953907… Pani Adriana mala v roku 2019 súbežne dve zamestnania. Pri výpočte dôchodku, samozrejme, ešte nemôže byť známy všeobecný vymeriavací základ za rok, v ktorom poistenec "odchádza do dôchodku". Podľa § 66 ods. Obdobne aj osobný mzdový bod za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok sa vypočíta tak, že sa vydelí osobný vymeriavací základ za predposledný rok dôchodkového poistenia a všeobecný vymeriavací základ zistený za dva kalendárne roky dozadu. Pán Alojz má nárok na starobný dôchodok od 14.11.2023. Pán Alojz dosiahol v roku 2022 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 15000 €. Pán Alojz dosiahol v roku 2023 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 14500 €.
Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. Pani Agnesa dosiahla v roku 2021 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 45000 €.
Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok
Príklad výpočtu: 45000 € / 14532 € = 3,0967 …
Podľa § 138 ods. V roku 2023 napríklad štát platí poistné na dôchodkové poistenie za zamestnankyňu na materskej a rodičovskej dovolenke z vymeriavacieho základu daného ako 60 % z 1211 € (priemerná mzda zistená za rok 2021), čo je suma 726,60 €. Podľa § 138 ods. Podľa § 138 ods. V prípade poberateľa invalidného dôchodku priznaného, resp. V prípade poberateľa kráteného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %) priznaného, resp. Pán Zoltán mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 2006. Podľa § 278 ods. Podľa § 278 ods. Pán Zdeno mal priznaný plný invalidný dôchodok v roku 1998. Pani Zdena mala priznaný čiastočný invalidný dôchodok v roku 2003. Podľa § 62 ods. Pán Cyril poberal invalidný dôchodok počas celého roka 2019.
Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doby zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Náhradná doba je napríklad doba (pred rokom 2004!), počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve, resp. Pán Bohuš bol v roku 2003 v čase od 1.1.2003 do 30.6.2003 evidovaný nezamestnaný na úrade práce. Za mesiace január až apríl 2003, mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti. V mesiacoch máj a jún 2003 bol ešte v evidencii, avšak už bez nároku na podporu. Do roku 2004 tak platilo, že aj za dobu práceneschopnosti alebo poberania dávky v nezamestnanosti sa "čo-to" započítalo do výšky priznávaného dôchodku.
Príklad: Hrubý príjem pani Boženy za rok 2019 tak dosiahol sumu 12 x 1200 € = 14400 €. Hrubý príjem pani Bohumily za rok 2019 tak dosiahol sumu 11 x 1200 € = 13200 €. Výpočet: 13200 € / 13104 € = 1,0074 … čo je o 0,0916 menej ako u pani Boženy.
Materská dávka sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré dostávajú priemernú mesačnú mzdu, majú pri plnom úväzku nárok na vyššiu materskú dávku ako pri polovičnom úväzku. Výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.
Príklad: Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura.
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti.
Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu, pokiaľ je zamestnaný v spoločnosti, ktorá má viac ako 50 zamestnancov a zároveň musí mať zamestnanecký pomer nepretržite 24 mesiacov (výnimkou sú dohody o vykonaní práce). V prípade obdržania poukazu ho musí zamestnanec využiť výhradne na území Slovenskej republiky (nepoužiteľné v iných krajinách), pričom vo vybranom zariadení musí prenocovať minimálne dve noci a môže využiť stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou.
Zamestnanec platí 4 5% oprávnených nákladov = 225 EUR z maximálnej možnej sumy na kalendárny rok (stanovené na 500 EUR). Poukážky sa nezdaňujú ako príjem a ich platnosť je jeden kalendárny rok, pričom sú neprenosné.
Pokiaľ zamestnanec vynaloží na dovolenku menej ako 500 EUR, zamestnávateľ prispeje nižšou sumou ako 275 EUR, ktorá bude zodpovedať 55%-nám z celkovej vynaloženej sumy. Tým sa zachová podiel medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V prípade začiatku rekreačného pobytu koncom jedného kalendárneho roka, pričom pobyt trvá aj v nasledujúcom kalendárnom roku, sa tento pobyt započítava do roka prvého, t.j. rozhodným dátumom je dátum začiatku pobytu
Zamestnanec môže použiť rekreačný poukaz pre rodinných príslušníkov: manžela/manželku, deti (môže použiť aj na pobytové a denné prázdninové tábory), druha/družku, pre rodičov, s ktorými žije v jednej domácnosti.
Rekreačné poukazy môže použiť v prípade školských prázdnin a v prípade, že dieťa navštevuje základnú školu alebo 1. až 4. ročník osemročného gymnázia. Konkrétne tábory, na ktoré môže zamestnanec rekreačné poukazy použiť sú spomenuté vyššie v sekcii "pre zamestnanca."
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok je však nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Pri ochrannej lehote nezáleží na tom, či ide o plný alebo skrátený pracovný úväzok. Ochranná lehota trvá sedem dní po ukončení nemocenského poistenia (teda po ukončení zamestnania). Osoba, ktorej zaniklo nemocenské poistenie, si ešte sedem dní (resp. osem mesiacov - platí pre ženu, ktorej zanikne pracovný pomer v čase tehotenstva) po jeho zániku môže uplatniť nárok na nemocenskú dávku. Ochranná lehota ostáva rovnaká aj vtedy, ak pracovný pomer trval zamestnancovi kratšie. Ak by napríklad trval od 15. apríla 2019 do 10. mája 2019, ochranná lehota by trvala do 17. mája 2019, teda tiež sedem dní.
Výnimka nastáva len v situácii, ak nemocenské poistenie (pracovný pomer, dohoda) trvá menej ako sedem dní. Vtedy trvá ochranná lehota len toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Plynutie ochrannej lehoty sa môže skončiť skôr aj v takom prípade, ak vznikne nové nemocenské poistenie alebo nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
Práceneschopnosť zamestnanca sa zadáva na kalendárne dni, na ktoré bola PN vystavená (vrátane víkendov a sviatkov). Ak bola vystavená PN na 14 dní v mesiaci, zadáva sa do výplaty zamestnanca na celých 14 dní, bez ohľadu na to, aký má zamestnanec úväzok. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Aj zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má právo na náhradu mzdy za čas strávený na vyšetrení u lekára, ošetrení, očkovacích činnostiach a pri čerpaní nemocenských dávok, ak sa to nedalo zrealizovať mimo pracovného času.
Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod.
Na Slovensku pracuje na skrátený úväzok len zlomok - podľa Eurostatu asi šesť percent ľudí. Na portáli Profesia.sk je aktuálne menej ako desatina ponúk práce na kratšiu pracovnú dobu. Počas koronakrízy však začali úväzky krátiť viaceré firmy, ktorým klesli tržby a tak je možné, že ich bude pribúdať. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi.
Mnohé ženy by ocenili opatrenia, ktoré by im uľahčili návrat do práce, ponúkli by im lepšie podmienky na prácu a poskytli by im flexibilitu. Podľa prieskumu by ženy najviac ocenili porady v čase, keď je dostupná bežná denná starostlivosť napríklad v materských školách. Pre pracujúce matky je často porada, ktorá sa koná po tretej, nedostupná. Tiež je pre pracujúce matky dôležitá práca z domu bez špeciálneho dohadovania sa vopred. Mamy, ktoré sa vracajú do práce, tiež oceňujú skrátený úväzok, ktorý sa postupne predlžuje, alebo aj zariadenie pre deti priamo na pracovisku, či už som zabezpečenou starostlivosťou alebo bez nej.
Cena práce je celková suma, ktorú zamestnávateľ mesačne vynaloží na vaše pracovné miesto. Nejde iba o hrubú mzdu, ktorá je napísaná v pracovnej zmluve. K hrubej mzde sa vždy pripočítavajú povinné odvody zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne. Výsledný súčet tvorí cenu práce. Od januára 2024 platí, že zdravotné poistenie platené zamestnávateľom je vo výške 11 percent z hrubej mzdy.