Špeciálna Stimulácia pre Telesne Postihnutých: Komplexný Pohľad na Špeciálnu Pedagogiku

Úvod do Špeciálnej Pedagogiky

Špeciálna pedagogika (ŠP) je pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá špeciálnou edukáciou a rozvojom znevýhodnených jedincov. Títo jedinci majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby v oblasti výchovy a vzdelávania a pre svoj rozvoj potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť. ŠP študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení voči väčšinovej populácii v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania.

Predmetom ŠP je skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie. ŠP je komplexný heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh a člení sa na dve veľké skupiny:

  • Všeobecná ŠP: Zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácie.
  • Špeciálna ŠP: Zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v spoločnosti. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná. S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života. Má reparabilný charakter.

Kľúčové Pojmy v Špeciálnej Pedagogike

Pre lepšie porozumenie problematiky je dôležité definovať niekoľko kľúčových pojmov:

  • Hendikep: Relatívne trvalý nepriaznivý stav alebo situácia pre daného jedinca, vyplývajúca z jeho poruchy alebo defektu, ktorý obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, sťažuje jeho uplatnenie v porovnaní s väčšinovou populáciou a sťažuje dosahovanie bežných spoločenských cieľov. Znevýhodnenie je totožné s pojmom hendikep. Znevýhodnený jedinec je hendikepovaný v dôsledku poruchy alebo defektu.

    Prečítajte si tiež: Porovnanie pedagogických disciplín

  • Defekt: Je väčšia odchýlka od normy ako porucha a synonymum defektu je postihnutie. Znamená nedostatok integrity a fungovania organizmu alebo jeho časti. Má ireparabilný charakter.

  • Norma: Stav, vlastnosť, proces, ktorý sa neodkláňa z priemeru bežných, zaužívaných alebo predpísaných pravidiel. Normalita potom znamená stav, skutočnosť, ktorý zodpovedá obvyklosti, úzusom, predpisom, pravidlám, pravidelnosti, očakávaniam. Týka sa psychologickej, somatickej a sociálnej dimenzie človeka.

  • Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v psychickej a somatickej oblasti. Používa sa predovšetkým sexuológii.

  • Deformita: Zvyčajne sa označujú somatické odchýlky od normy.

  • Kompenzácia: Vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.

    Prečítajte si tiež: Postup predoperačnej starostlivosti

  • Korekcia: Aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.

  • Resocializácia: Činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.

  • Rehabilitácia: Činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.

  • Edukácia: Výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.

  • Reedukácia: Špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných , porušených funkcií.

    Prečítajte si tiež: Špecializovaná ambulantná starostlivosť: Čo potrebujete vedieť

Klasifikácia Znevýhodnení v Špeciálnej Pedagogike

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.

Znevýhodnenia sa klasifikujú podľa rôznych kritérií:

  • Podľa etiológie:

    • Vrodené
    • Získané (dôsledok ochorenia, úrazov)

  • Podľa druhu postihnutia:

    • Senzorické poruchy (zrakové, sluchové)
    • Mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia)
      • Stupne mentálnej retardácie:
        • Ľahká mentálna retardácia: 70-50 IQ
        • Stredná mentálna retardácia: 49-35 IQ
        • Ťažká mentálna retardácia: 34-20 IQ
        • Hlboká mentálna retardácia: 19-0 IQ
      • Niektoré formy mentálnej retardácie:
        • Downov syndróm - porucha 21. páru chromozómov
        • Hydrocefalus - nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách
        • Fenylketonúria - porucha metabolizmu bielkovín
        • Kreténizmus - nedostatočná činnosť štítnej žľazy
    • Poruchy správania (rôzne závažné odchýlky v správaní, ktoré sú pre spoločnosť nežiadúce, nechcené až neprijateľné)

  • Podľa stupňa hendikepu:

    • Poruchy ľahkého stupňa (minimálna odlišnosť od normy, plná integrácia do školy i do spoločnosti)
    • Poruchy stredného stupňa (značná odlišnosť od normy, vyžaduje špeciálny prístup)
    • Poruchy ťažkého stupňa (veľká odlišnosť od normy, jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach)

  • Podľa doby vzniku hendikepu:

    • Prenatálne poruchy:
      • Genetické dispozície
      • Vplyv teratogénnych faktorov (chemické faktory - lieky, nelegálne drogy, alkohol, nikotín, otravy; fyzikálne faktory - žiarenie; biologické faktory - infekčné ochorenia)
      • Psychické faktory (nadmerný stres, týranie)
    • Perinatálne poruchy:
      • Dôsledky komplikovaného pôrodu
      • Dôsledky nešetrného pôrodu
      • Dôsledky protrahovaného pôrodu
    • Postnatálne poruchy:
      • Pôsobenie chemických látok a jedov
      • Vplyv biologických faktorov (infekčné ochorenia, vírusové ochorenia, úrazy)
      • Vplyv sociálnych faktorov (nevhodné výchovné podmienky, nízka sociálna úroveň, záťažové situácie)

Poruchy a hendikepy môžu vznikať počas celého života, miera rizika je však odlišná. Závisí od veku, pohlavia, regiónu. Počas vývinu môžu na jedinca pôsobiť rôzne patogénne faktory, ktoré spôsobujú rôzne typy vývinových chýb.

ŠP rozlišuje:

  • Ustrnutý vývin: Orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja (vrodená slepota, hluchota, nevyvinutá končatina).
  • Obmedzený vývin: Orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normy (vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových vzťahov).
  • Oneskorený vývin: Sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu (oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze).
  • Prerušený vývin: Vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci (detské demencie, LMD, ochrnutia).
  • Pochybný vývin: Orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom.

Integrácia v Špeciálnej Pedagogike

Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu.

Rozlišujeme:

  • Integrácia: Úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch. Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.

  • Adaptácia: Zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potrieb. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.

  • Utilita: Zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.

Existujú rôzne formy integrácie:

  • Sociálna integrácia: Výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje v rôznych budovách, ale stretávanie postihnutých a nepostihnutých detí je pomerne pravidelné. Na mimoškolských aktivitách, na ihriskách, v jedálňach.

  • Funkčná integrácia: Znevýhodnené deti navštevujú školu prípadne triedu spolu s nepostihnutými deťmi. Majú rovnaké učebné osnovy a výchovné štandardy. Ľahšie a miernejšie znevýhodnenia, poruchy učenia, ľahšie poruchy mozgovej činnosti, mierne poruchy správania a pod., sa školská integrácia uskutočňuje na dvoch úrovniach:

    • Individuálna integrácia v bežnej základnej škole v meste bydliska, prípadne primeranej dostupnosti, znevýhodnené deti sú zaraďované do tried s väčšinovou populáciou.
    • Integrácia sa uskutočňuje v špeciálnych triedach bežných základných škôl, kde sú znevýhodnené deti s rovnakým alebo podobným druhom a stupňom narušenia.

Skúsenosti z praxe hovoria, že integrácia môže byť pre deti s niektorými znevýhodneniami veľkou záťažou. Preto treba veľmi citlivo a fundovane pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.

Snahy o integráciu sú popisované v týchto modeloch:

  • Medicínsky model: Vychádza z biologických, organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.

  • Sociálno-patologický model: Vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je podporovaná špeciálnou terapiou.

  • Model prostredia: Vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie. Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.

  • Antropologický model: Vychádza z problematických interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy Špeciálnej Pedagogiky

Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód:

  • Diagnostické metódy
  • Metódy výskumu
  • Metódy odboru, špeciálnej pedagogiky

Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy. Avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické metódy

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:

  • Vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie
  • Stanovení, či jedinec patrí do ŠP
  • Rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu
  • Rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza
  • Stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu
  • Stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Diagnostický proces nie je ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kontinuálny charakter. Môžeme hovoriť o troch fázach:

  • Vstupné diagnostické vyšetrenie: Komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu, spoznať osobnosť.
  • Priebežné diagnostické vyšetrenia: Priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
  • Záverečné diagnostické hodnotenie: Hlavnou úlohou je posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou diagnózou.

Základné diagnostické metódy:

  • Klinické metódy: Cieľom je získavanie dát a základných údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti.

    • Pozorovanie: nezámerné, náhodilé
    • Rozhovor: náročná diagnostická metóda, vyžaduje hlboké znalosti na interpretáciu (štrukturovaný, neštrukturovaný, pološtrukturovaný)
    • Rodinná anamnéza: údaje o rodičoch, rodine
    • Osobná anamnéza: biologický vývoj, psychomotorický vývoj, sociálny vývoj
    • Analýza produktov činnosti: kresby, maľby, ostatné výtvarné artefakty, rôzne výrobky, grafológia (vyžaduje veľkú schopnosť interpretácie)
    • Katamnéza: údaje po určitom časovom období od terapie, edukácie, reedukácie

  • Testové metódy: Je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetaický, môžu zovšeobecňovať.

    • Testy psychických vlastností
    • Testy osobnosti (projektívne, objektívne, dotazníky, posudzovacie stupnice)

Metódy výskumu

V špeciálnej pedagogike sa používajú dva druhy výskumných metód:

  • Všeobecné: Metódy, ktoré sa používajú rovnako u znevýhodnených ako aj u väčšinovej populácii bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom prispôsobovali znevýhodneným skúmaným jedincom.
  • Modifikované: Metódy, ktoré sa musia pri používaní upraviť a prispôsobiť znevýhodneným skúmaným jedincom.

Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:

  1. Formulácia problému: Slovná konštrukcia, ktorá konkretizuje problém súvisiaci so ŠP javmi a procesmi, na ktoré sa hľadajú odpovede.
  2. Hypotéza: Je podmienený výrok, predpoklad o pravdivosti alebo nepravdivosti vybraného problému.
  3. Verifikácia: Aplikácia vedeckých metód, ktorými sa overuje platnosť hypotézy.
  4. Vedecký poznatok: Údaj, ktorý sa získal explanáciou a ktorý sa dá overiť vedeckými metódami.

Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je poznávanie zákonitosti procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov. Cieľom diagnostiky znevýhodnených jedincov je predovšetkým spoznať ich diagnózu respektíve problém a na ich základe im poskytnúť čo najoptimálnejšiu pomoc v rámci jeho edukácie a reedukácie. Výsledky diagnostiky sa dajú spracovať aj vo výskume, ale len sekundárne. Hlavnou a zásadnou úlohou diagnostiky je pomoc znevýhodnenému jedincovi.

Metódy špeciálnopedagogickej praxe

Prehľad metód patrí primerane pre všetky druhy hendikepov. Je to súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s nevýhodnením súvisia. Ďalej je to nájdenie alternatívnych špeciálnych spôsobov uspokojovania edukačných potrieb rozvoja znevýhodneného jedinca, v konečnom dôsledku zameraných na jeho socializáciu. Okrem toho podnecujú alebo odstraňujú prípadne prekážky pri ich dosahovaní pričom podporujú terapeutické aktivity a majú psychoterapeutické poslanie.

Má tieto formy:

  • Terapeutická rehabilitácia: farmakoterapia, chirurgická terapia, podporná terapia - vodoliečba, fyzikálna terapia, masáže, pohybová terapia.
  • Edukačná rehabilitácia: Sa realizuje aplikáciou špeciálnych metód v školskej a inštitucionálnej sústave. Sú to nasledujúce metódy:
    1. Špeciálna edukácia - postupy a metódy, ktoré spôsobujú pozitívne zmeny v kvalite a kvantite vychovanosti a vzdelanosti znevýhodnených jedincov. Sú to metódy klarifikácie (objasňovania), persuázie (presvedčovania), exemplifikácie (príkladovania), exercifikácie (cvičenia), laudácie (pochvaly), kogerácie (donucovania), inovácie (obnovovania).

tags: #špeciálna #stimulácia #pre #telesne #postihnutých

Ďalšie články