Výška dôchodkov v Grécku: Realita a výzvy

Penzióny v Európe sa pohybujú okolo troch pätín príjmu pred odchodom do dôchodku. V mnohých krajinách Európskej únie (EÚ) táto úroveň klesla pod 50 %, čo sťažuje dôchodcom udržanie si dôstojnej životnej úrovne. Takmer každý šiesty dôchodca v EÚ je ohrozený chudobou, pričom miera rizika vzrástla z 12 % v roku 2013 na 15,5 % o desať rokov neskôr. Tento článok sa zameriava na situáciu v Grécku, kde sa po rokoch krízy a úsporných opatrení dôchodkový systém snaží zabezpečiť adekvátne príjmy pre svojich občanov.

Porovnanie s Európou a Slovenskom

Pre Slovákov to neplatí. Po odchode do dôchodku im pripadlo 62 percent príjmu z konca kariéry, teda viac než bol európsky priemer. Ukazovateľ Aggregate Replacement Ratio, ktorý zverejňuje Eurostat, hodnotí efektívnosť dôchodkových systémov pri zabezpečení životnej úrovne po odchode do dôchodku. V roku 2023 dosahoval tento ukazovateľ v EÚ 58 percent, čo znamená, že osoba, ktorá v období 50 až 59 rokov zarábala 100 eur, dostávala po odchode do dôchodku vo veku 65 až 74 rokov 58 eur. Slovenskému dôchodcovi pripadla suma 62 eur. V rámci EÚ sa tento pomer pohyboval od 35 eur v Chorvátsku po 78 eur v Grécku, informuje euronews.com. Medzi krajiny s najvyššími dôchodkami v pomere k príjmom pred odchodom do penzie patrili ešte Španielsko (77 percent) a Taliansko (75 percent). Portugalsko tiež prekročilo priemer EÚ s úrovňou 61 percent.

Grécky dôchodkový systém: Medzi úsporami a realitou

Nie je to tak dávno, keď bolo Grécko čiernou ovcou eurozóny. Jeho verejný dlh sa pred trinástimi rokmi vyšplhal až na 165 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a napriek záchranným balíkom sa zdalo, že krajina speje k bankrotu. Po dlhých rokoch škrtov a konsolidácie sa však jej ekonomika pomaly zotavuje. Na záchranu Grécka sa vtedy skladali všetky štáty eurozóny, pričom na Slovensku pre to v októbri 2011 pri hlasovaní o tzv. eurovale padla vláda Ivety Radičovej. Grécko dostalo tri balíky finančnej pomoci, časť dlhu sa mu odpísala.

V ťažkej situácii sa nachádzajú i mnohí grécki dôchodcovia. Podľa gréckeho ministerstva práce dosahuje priemerný starobný dôchodok síce 773 eur v čistom (pre porovnanie: na Slovensku je jeho výška 681 eur), ale takmer pol milióna penzistov, teda pätina z celkového počtu, poberá iba dôchodok pod hranicou chudoby - od 470 do 500 eur v čistom. Nespokojní seniori preto aj počas schvaľovania rozpočtu zase vyšli demonštrovať do ulíc.

Napriek týmto problémom experti oceňujú, ako sa Atény vyrovnávajú s dôsledkami finančnej krízy. Celkové zadlženie Grécka zostáva síce vysoké - v budúcom roku by sa malo znížiť na 147 percent HDP, ale postupne klesá (ešte pred dvoma rokmi dosahovalo 164 percent) a približuje sa úrovni iných európskych krajín. Nádejnú prognózu dávajú Grékom aj analytici poradenskej spoločnosti Capital Economics.

Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre zdravotne postihnutých

Faktory ovplyvňujúce zlepšenie gréckej ekonomiky

A čomu Grécko vďačí za zlepšenie svojej finančnej kondície? Minister financií Kostis Hatzidakis podľa odborníkov naozaj hospodári veľmi úsporne, ale pomohli aj ďalšie opatrenia. Aténam sa napríklad vyplatil tvrdý boj proti daňovým únikom. Vláda tiež pokračuje v privatizácii štátnych podnikov, čo by v tomto roku malo priniesť 5,8 miliardy eur. Prekvitá i turistický ruch, a keďže si Grécko opäť získalo dôveru na trhu, medzinárodné ratingové agentúry ho znova zaradili medzi štáty, kde sa oplatí investovať.

Mitsotakis tvrdí, že to, čo hovoria čísla, nemožno spochybniť. Ako dodal, darí sa zvyšovať aj minimálnu mzdu, ktorá by do roku 2027 mala zo súčasných 830 narásť na 950 eur. Pre porovnanie: na Slovensku je dnes jej výška 750 eur a do troch rokov by sa mala vyšplhať na 970 eur. „Odhadujem, že v roku 2027 bude priemerná mzda nad úrovňou 1 500 eur, čo je hlavný cieľ, ktorý sme si stanovili. To, čo sme sľúbili, aj urobíme,“ citoval premiéra grécky portál Business Daily. „Tento pokrok nás teší,“ priznal premiér a zdôraznil, že vláda chce, aby sa dobré výsledky odrazili aj v bežnom živote obyvateľov. „Do istej miery sa to už deje. Často som počul peknú frázu, že čísla rastú, ale ľudia zaostávajú.

Slovenské špecifiká a upozornenia

Nadpriemerný výsledok slovenských dôchodcov koreluje s vývojom pomeru priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde, ktorý prudko rastie, čo je súčasne dobrá aj zlá správa, upozorňuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Pre zamestnancov je pozitívne, že je miera náhrady dôchodku voči hrubej mzde vysoká. Odborník poznamenal, že v roku 2023 sa vývoj začal otáčať a minulý rok miera náhrady výrazne vystrelila smerom nahor. „Skokový nárast náhrady je zlá správa, keďže podčiarkuje neudržateľnosť slovenského dôchodkového systému,“ uviedol M Búlik. Deficit rozpočtu Sociálnej poisťovne podľa neho narástol z 1,74 miliardy eur v roku 2023 na odhadované tri miliardy eur za rok 2024. Pritom ešte v roku 2022 bol deficit 425 miliónov eur. „Ide o dôsledok neúmerne vysokej valorizácie, keď sa dôchodky zvyšovali vysoko nad úroveň inflácie, zároveň sa uvoľňovali pravidlá pre predčasné dôchodky a pribudli aj 13. dôchodky vo výške priemerného vyplácaného dôchodku pre všetkých penzistov.“

Expert na financie pokračuje, že takto „neúmerne štedro nastavený sociálny systém je neudržateľný“. Je podľa neho isté, že bez reformy sa rýchlejšie približuje čas, kedy bude musieť štát dramaticky znížiť výšku dôchodkov. „Vysoko pravdepodobne na to doplatia novo priznané dôchodky, keďže si ťažko predstaviť vládu, ktorá by siahla na už schválené penzie početne silnej skupine dôchodcov.“

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?

Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok

tags: #výška #dôchodku #v #Grécku