
Slovenský pracovný trh a legislatíva sa neustále vyvíjajú, pričom dôležitou súčasťou sú pravidlá týkajúce sa práce počas štátnych sviatkov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sú sviatky definované, aké nároky majú zamestnanci pracujúci počas nich a ako sa menia pravidlá odmeňovania v kontexte aktuálnych zmien v Zákonníku práce a konsolidačných balíčkov.
Pre pracovnoprávne účely sa za sviatky považujú štátne sviatky a ostatné sviatky, presne vymedzené v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tento zákon rozlišuje medzi štátnymi sviatkami, sviatkami a pamätnými dňami Slovenskej republiky, pričom z hľadiska mzdy a náhrady mzdy sa sviatok a štátny sviatok posudzujú rovnako. Medzi sviatky patria napríklad:
Zákonník práce obmedzuje maloobchodný predaj počas niektorých sviatkov. Konkrétne, v dňoch 1. januára, Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra je maloobchodný predaj zakázaný. Počas týchto dní nemožno zamestnancovi nariadiť prácu, ani sa s ním dohodnúť, aby pracoval, aj keby chcel. Existujú však výnimky, ako napríklad predaj na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch, v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, suvenírov a kvetov (8. mája, 1. septembra a 1. novembra).
Zamestnanci majú za prácu vo sviatok garantované minimálne nároky, ktoré upravuje § 122 Zákonníka práce. V prípade práce vo sviatok má zamestnanec nárok na:
Výška mzdového zvýhodnenia môže byť dohodnutá aj vyššia v kolektívnej alebo pracovnej zmluve, pričom horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená.
Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre zdravotne postihnutých
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho však nariadiť. Ak zamestnanec súhlasí s čerpaním náhradného voľna, stráca nárok na mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu zostáva zachovaný. Za deň, keď zamestnanec čerpá náhradné voľno, mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Príklad 1: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, 7,5 hodiny. Jeho hodinová mzda je 4 €/h a priemerný zárobok za predchádzajúci štvrťrok je 4,60 €/h. Zamestnanec sa dohodol so zamestnávateľom na čerpaní náhradného voľna.
Príklad 2: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku 10 hodín (pracuje v 8-hodinových zmenách), t. j. 2 hodiny nadčas. Jeho hodinová mzda je 5 €/h a priemerný zárobok je 6 €/h.
Ak sviatok pripadne na deň, kedy zamestnanec nemal pracovať (deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni), nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy za sviatok. Táto situácia môže nastať najmä u zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom alebo u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu.
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve však môže byť dohodnuté, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V takom prípade nemá vedúci zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno.
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň sviatku hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Ak zamestnanec pracuje počas sviatku aj v noci, má nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok aj za prácu v noci.
Ak zamestnanec vykonáva súčasne prácu nadčas, prácu v sobotu alebo v nedeľu, prácu vo sviatok, ako aj nočnú prácu, patria mu súčasne všetky príslušné mzdové zvýhodnenia.
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v noci, v sobotu alebo v nedeľu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v noci, v sobotu alebo v nedeľu, avšak najmenej stanovené percento minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
V posledných rokoch došlo k viacerým zmenám v pracovnej legislatíve, ktoré ovplyvňujú aj odmeňovanie počas sviatkov. Konsolidačný balíček, ktorý bol schválený parlamentom, prináša ďalšie zmeny, ktoré sa dotknú zamestnávateľov aj zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok
Súčasťou konsolidácie je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávatelia platia náhradu mzdy počas práceneschopnosti (PN). Toto obdobie sa predlžuje z desiatich na štrnásť dní. Po novom bude Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa namiesto doterajšieho 11. dňa.
Ďalším opatrením je zrušenie výnimky, ktorá doteraz platila pri platení poistného počas obdobia PN, OČR, materskej a otcovskej dovolenky. Po novom sa bude musieť z odmeny vyplatenej počas týchto období odvádzať kompletný balík odvodov do Sociálnej poisťovne.
Konsolidačný balíček sa dotkol aj štátnych sviatkov. Natrvalo sa zrušil Deň boja za slobodu a demokraciu - 17. november. Zároveň sa (zatiaľ len) pre rok 2026 ako dni pracovného pokoja rušia Deň víťazstva nad fašizmom - 8. máj a Sviatok Sedembolestnej Panny Márie - 15. september.