
Príkazná zmluva predstavuje flexibilný nástroj, ktorý môžu občianske združenia využívať na zabezpečenie rôznych činností. Tento článok sa zameriava na analýzu príkaznej zmluvy v kontexte občianskych združení, s dôrazom na jej právne aspekty, výhody a obmedzenia. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku pre rôzne cieľové skupiny, od členov občianskych združení až po právnych odborníkov.
Príkazná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku (§ 724 - § 741). Podľa tejto úpravy sa príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Dôležité je, že príkazník nekoná za seba, ale v záujme a v prospech príkazcu. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o zmluvu určenú pre vzťahy medzi fyzickými osobami, jej využitie je širšie. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa príkazná zmluva, uzatvorená medzi podnikateľmi, spravuje príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Dôvodom je, že príkazná zmluva je ako zmluvný typ upravená iba v Občianskom zákonníku.
Príkazník je povinný konať podľa svojich schopností a znalostí a dbať na pokyny príkazcu. Od týchto pokynov sa môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme samotného príkazcu a ak zároveň nemohol včas získať od neho súhlas. Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak poverí vykonaním príkazu iného bez toho, aby s tým súhlasil samotný príkazca, tak potom nesie zodpovednosť, ako keby vykonával príkaz sám a nemôže sa vyviniť. Na žiadosť príkazcu musí mu príkazník podávať správy o postupe pri plnení príkazu. Ďalšou povinnosťou príkazníka je, aby po obstaraní záležitosti, na ktorú sa zaviazal, predložil príkazcovi vyúčtovanie.
Občianske združenia môžu využívať príkaznú zmluvu na rôzne účely, napríklad na zabezpečenie:
Príkazná zmluva je charakteristická bezodplatnosťou. Na rozdiel od príkaznej zmluvy, odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o obstaraní veci ako aj zmluvy o obstaraní predaja veci. Odmena však výnimočne môže byť poskytnutá aj podľa príkaznej zmluvy v prípade, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá vzhľadom na povolanie príkazníka (§ 730 OZ). O druhý prípad ide najmä vtedy, ak je činnosť, ktorú má príkazník vykonať, je predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Podľa zákona príkazníkovi patrí náhrada nákladov, ktoré nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že sú už zahrnuté v odplate. Preto je na vôli zmluvných strán, ako sa v zmluve dohodnú.
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov patrí poskytovanie cestovných náhrad aj osobám, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak je to dohodnuté. Z uvedeného teda vyplýva, že zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje aj na osoby, ktoré nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ale pre ne vykonávajú úlohy na základe zmluvy. Týmto osobám patria cestovné náhrady len za predpokladu, že sa s právnickou osobou alebo fyzickou osobou na ich poskytovaní dohodli v písomnej zmluve.
Je dôležité rozlišovať príkaznú zmluvu od iných typov zmlúv, ako sú mandátna zmluva a zmluva o dielo.
Zo Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ má prevažujúcu činnosť zabezpečovať výkonmi svojich zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu. Ak zákon hovorí o prevažujúcej časti, znamená to, že nemusí ísť o všetku potrebnú činnosť. Napriek tomu by zamestnávateľ nemal nahradzovať pracovnoprávne vzťahy obchodnoprávnymi (napr. mandátnou zmluvou) alebo občianskoprávnymi vzťahmi. Podstata pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou spočíva v tom, že zamestnanec plní úlohy uložené zamestnávateľom, je pri svojej práci viazaný jeho pokynmi a pracuje na strojoch, prostriedkoch či s materiálmi dodanými samotným zamestnávateľom. Zamestnávateľ, ktorý zabezpečí výkon určitej činnosti inak ako pracovnou zmluvou, nemá povinnosť poskytovať takýmto osobám dovolenku, pracovné voľno a prípadne aj náhradu mzdy pri vzniku prekážok v práci, ďalej nie je povinný zabezpečovať stravovanie a ani takýmto osobám finančne prispievať na stravovanie. Nemusí poskytovať materskú a rodičovskú dovolenku ani prestávky v práci atď.
Povinnosti vyplývajúce z príkaznej zmluvy zanikajú spôsobom, ktorý je všeobecne určený pre jej zánik, t. j. predovšetkým samotným splnením záväzku zo zmluvy, dodatočnou nemožnosťou plnenia a uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dohodnutá. Záväzok z príkazu zaniká taktiež dodatočnou a objektívnou nemožnosťou plnenia.
Práva vyplývajúce z príkaznej zmluvy sa premlčujú po troch rokoch. Táto všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy si mohol príkazca uplatniť svoje právo na vykonanie príkazu u príkazníka po prvý raz.
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
V záujme predchádzania súdnym sporom, je vhodné preberať na seba povinnosti radšej písomne. Pre povinnosť platenia príkazcom príkazníkovi je rozhodujúce to, na čom sa strany dohodnú. Preto je na vôli zmluvných strán, ako sa v zmluve dohodnú. Je na účastníkoch zmluvy, ako si dohodnú pravidlá vzájomnej spolupráce a poskytovania súčinnosti. Zároveň nemožno nespomenúť, že v zásade platí pravidlo prednosti dohody účastníkov pred zákonom, pokiaľ právna norma neustanovuje inak. Je preto len na vôli strán, ak sa dohodli, že sa za vykonanie príkazu platiť nebude.
Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov