Výskum fyzického postihnutia: Komplexný pohľad na výzvy, príležitosti a podporu

Fyzické postihnutie predstavuje rozsiahlu a komplexnú oblasť, ktorá ovplyvňuje životy miliónov ľudí na celom svete. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty výskumu fyzického postihnutia, vrátane definícií, výziev, príležitostí, podporných systémov a najnovších výskumných zistení. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a prispieť k lepšiemu porozumeniu a podpore ľudí s fyzickým postihnutím.

Definície a terminológia

Fyzické postihnutie zahŕňa širokú škálu stavov, ktoré obmedzujú fyzickú funkciu alebo mobilitu jednotlivca. Medzi tieto stavy patria napríklad amputácie, detská mozgová obrna, svalová dystrofia, skleróza multiplex, poranenia miechy a iné. Dôležité je rozlišovať medzi pojmami "postihnutie" (disability) a "poškodenie" (impairment). Peter C. Burke vo svojej knihe Disability and Impairment uvádza, ako spoločenské postoje formujú svet "postihnutej rodiny" pozitívne alebo negatívne, a aké sú účinky stigmy. Zdôrazňuje, že deti sú deťmi bez ohľadu na ich označenie a že je potrebný citlivý profesionálny prístup k vplyvu fyzického a mentálneho postihnutia na členov rodiny, aby sa zlepšila ich kvalita života.

Výzvy, ktorým čelia ľudia s fyzickým postihnutím

Ľudia s fyzickým postihnutím čelia mnohým výzvam v každodennom živote. Tieto výzvy môžu zahŕňať:

• Bariéry v prístupnosti: Nedostatočná prístupnosť budov, dopravy a verejných priestorov obmedzuje účasť ľudí s fyzickým postihnutím na spoločenskom živote.
• Diskriminácia a stigma: Negatívne postoje a stereotypy vedú k diskriminácii v zamestnaní, vzdelávaní a iných oblastiach života.
• Obmedzené možnosti zamestnania: Nízka miera zamestnanosti je permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím.
• Zdravotné problémy: Ľudia s fyzickým postihnutím majú často ďalšie zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú špecializovanú starostlivosť.
• Sociálna izolácia: Obmedzená mobilita a diskriminácia vedú k sociálnej izolácii a osamelosti.

Možnosti zamestnania pre ľudí s fyzickým postihnutím

Článok poukazuje na možnosti zamestnania ľudí s fyzickým postihnutím z ich pohľadu. V teoretickej časti sú vymedzené pojmy, čo je fyzické postihnutie a s ním spojené zamestnávanie. Spomenuté sú projekty, ktoré sa realizovali v Slovenskej republike na pomoc pri zamestnaní ľudí s fyzickým postihnutím. Výskumná časť článku obsahuje výsledky z kvalitatívneho výskumu, pri ktorom bola použitá metóda interview zameraná na ľudí s fyzickým postihnutím. Cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím.

Z odpovedí oslovených participantov vyplynulo, že možnosti zamestnanosti sú legislatívne upravené a to formou tzv. chránených dielní, chráneného pracoviska, či živnostenskej možnosti. Na druhej strane sa zistilo, že pri reálnom záujme o danú pracovnú pozíciu u bežného zamestnávateľa sa stretáva človek s hendikepom s nedôverou zo strany daného zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Výskum o striedavej starostlivosti

Bariéry a výzvy v zamestnávaní

Vieme, že práva ľudí s fyzickým postihnutím sú pevne ukotvené napríklad v zákone o sociálnych službách, v zákone o zamestnanosti, spolu s následným uložením pokút pre zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť a nezamestnal človeka so zdravotným postihnutím, musí raz ročne (najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka) zaplatiť príslušnému úradu práce určitú peňažnú sumu za každého chýbajúceho zamestnanca. Prax a teória sa v týchto rovinách rozchádzajú. Permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím je ich nízka miera zamestnanosti.

Podľa podielu ekonomiky neaktívneho obyvateľstva so zdravotným postihnutím v roku 2016 bolo najvyššie percento nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím v Trenčianskom kraji (14,9 %) a Žilinskom kraji (14,0 %). Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím. Skúmali sa výpovede ľudí s fyzickým postihnutím, ich názory na zamestnávanie a ich návrhy na ďalšie možnosti ich zamestnávania.

Skúsenosti a názory participantov

Kvalitatívny výskum bol zvolený preto, aby sme priamo oslovili participantov s fyzickým postihnutím. Veľa sa hovorí o miere zamestnanosti telesne postihnutých, koľko chránených dielní existuje a kde sa nachádzajú, ale málokto sa zaujíma o výpovede a osobné skúsenosti druhej strany. Realizácia výskumu začala v júni 2016, pričom každé interview trvalo dve hodiny. Od začiatku roka 2017 sme sa pustili do analyzovania interview a spracovávania odpovedí do výsledkov a diskusie.

Participantka č. 2 uviedla, že situácia so zamestnávaním je veľmi ťažká a zamestnávatelia viac hľadajú zamestnanca bez postihnutia. Tvrdí, že jej doterajšie pohovory prebiehali väčšinou telefonicky. ,,Počas rozhovoru, keď som spomenula, že mám ZŤP, nevadilo im to. Mali sa ozvať, a potom žiadny zamestnávateľ nedal odozvu.“ Participant č. 3 uviedol, že ,,Doteraz, kde som bol zamestnaný, vždy som mal vytvorené pracovné prostriedky na pracovný rast.“

Štvrtý a piaty participant tvrdia, že snaha by mala prísť aj zo strany ľudí s FP. Participant tvrdí ,,Všetko záleží od postihnutia a od snahy toho človeka. Ľudia s FP vynikajú v oblasti umenia, administratívy, v zdravotníctve alebo napríklad v oblasti IT. Všetko však záleží len a len na nich.“ Participantka č. 5, ktorá má vysokú školu v oblasti ekonómie uvádza, že ,,predovšetkým som sa s odmietnutím stretla skôr ako som na samotný pohovor šla z dôvodu zdravotného postihnutia.“ Tak zmenila taktiku a prestala uvádzať do svojho životopisu údaj o jej zdravotnom postihnutí. Uviedla ho až na pracovnom pohovore.

Prečítajte si tiež: Slovenský výskum paliatívnej starostlivosti

Podpora a prispôsobenie

Z výsledkov a osobných skúseností participantov vyplýva, že možnosti zamestnanosti u ľudí s fyzickým postihnutím v Slovenskej republike sú minimálne. Všetkých siedmich oslovených participantov rodinný príslušníci podporovali v začlenení sa do prostredia, či už sociálneho, alebo pracovného. Participantka, ktorá je absolventkou vysokej školy, odpovedala, že nepotrebovala nejaké veľké pracovné zmeny, čo sa týka prispôsobenia. Vždy hľadala zamestnanie, ktoré by vyhovovalo jej zdravotnému stavu. Dá sa teda zhrnúť, že zamestnávatelia sú ochotní vytvoriť podmienky na pracovný výkon.

Čo sa týka zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím v štátnej správe, oslovení participanti sa k tomu vyjadrili jednoznačne. Odpovedali, že orgány štátnej správy podľa nich nemajú záujem zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím. Niektorí participanti to vidia skôr zo zlej motivácie, či už na strane zdravotne postihnutých uchádzačov, ale aj zo strany štátnych inštitúcií. Bohužiaľ ešte stále sa nájdu aj bariéry v dostupnosti budov štátnej a verejnej správy a samosprávy pre postihnutých.

Návrhy na zlepšenie

Traja participanti s ukončeným vysokoškolským štúdiom hovoria o konkrétnych návrhoch na ďalšie pracovné miesta. Dve participantky tvrdia, že práve ľudia so zdravotným znevýhodnením by sa mohli viac zapájať do administratívnych činností v ekonomických, alebo aj sociálnych oblastiach, ktorú väčšina z nich nemá problém realizovať. Vidia problém v neinformovanosti zamestnávateľov a v ich strachu z postihov štátu, keď im v konečnom dôsledku tento zamestnanec nebude vyhovovať.

Sama autorka článku sa zaujímala o budúce zamestnanie. Kým sa však dostala ku kompetentnej sociálnej pracovníčke, tak prešli dve aj pol hodiny dohadovania. V článku sa poukazuje na to, že ľudia s fyzickým postihnutím chcú a majú reálny záujem o plnohodnotné zamestnanie. Výskumná časť článku bola realizovaná prostredníctvom kvalitatívneho výskumu, kde bola ako metóda výskumu zvolená interview.

Projekty a iniciatívy

Jeden z návrhov pre zlepšenie viditeľnosti toho, že ľudia s hendikepom chcú pracovať, by ukázalo viacej ponúk pomocných prác na pár hodín. Napríklad jeden zo skvelých nápadov bol projekt penziónu s reštauráciou BIVIO, kde za pomoci asistentov varia, upratujú izby ľudia s mentálnym postihnutím. Ďalší zaujímavý projekt je pojazdná kaviareň KOLEČKO, kde na fakulte STU predávali vo vlastne zostavenom stánku ľudia na vozíku kávu. Takýmito a podobnými projektmi by sa mohlo ďalším zamestnávateľom priblížiť, s akou radosťou ich teší to, že môžu pracovať aspoň z časti tak, ako zdravý človek. Taktiež je dobré pre zamestnávateľa vidieť počas Profesia Day v tých bezbariérových stánkoch.

Prečítajte si tiež: Reálna skúsenosť sociálneho pedagóga

Participanti hovorili aj o malom záujme zo strany štátnej správy a územnej samosprávy. Tie by sa mohli viacej zapájať v oblasti pomocnej administratívy.

Legislatíva a realita

Z odpovedí oslovených participantov vyplynulo, že možnosti zamestnanosti sú legislatívne upravené a to formou tzv. chránených dielní, chráneného pracoviska, či živnostenskej možnosti. Na druhej strane sa zistilo, že pri reálnom záujme o danú pracovnú pozíciu u bežného zamestnávateľa sa stretáva človek s hendikepom s nedôverou zo strany daného zamestnávateľa.

Podporné systémy a služby

Pre ľudí s fyzickým postihnutím je k dispozícii množstvo podporných systémov a služieb, ktoré im pomáhajú prekonávať výzvy a žiť plnohodnotný život. Medzi tieto systémy patria:

• Zdravotná starostlivosť: Rehabilitácia, fyzioterapia, ergoterapia a iné zdravotné služby pomáhajú zlepšovať fyzickú funkciu a kvalitu života.
• Sociálne služby: Osobní asistenti, opatrovatelia a iné sociálne služby poskytujú pomoc s každodennými činnosťami.
• Vzdelávanie: Inkluzívne vzdelávanie a špeciálne programy zabezpečujú prístup k vzdelaniu pre deti a dospelých s fyzickým postihnutím.
• Zamestnanosť: Programy odbornej prípravy, chránené dielne a iné iniciatívy podporujú zamestnanosť ľudí s fyzickým postihnutím.
• Technologické pomôcky: Kompenzačné pomôcky, ako sú invalidné vozíky, protézy, ortézy a počítačové technológie, uľahčujú život s fyzickým postihnutím.
• Finančná podpora: Príspevky na kompenzáciu, invalidné dôchodky a iné finančné dávky pomáhajú zabezpečiť finančnú stabilitu.
• Študentský status so špecifickými potrebami: Študenti so zdravotným znevýhodnením môžu požiadať o zaradenie do evidencie študentov so špecifickými potrebami. Medzi kategórie zdravotného znevýhodnenia patria zrakové, sluchové alebo telesné postihnutie, chronické ochorenie, zdravotné oslabenie, duševná choroba, autizmus alebo porucha učenia.

Výskumné projekty a iniciatívy

Na Slovensku prebieha množstvo výskumných projektov a iniciatív zameraných na zlepšenie života ľudí s fyzickým postihnutím. Medzi tieto projekty patria:

• ICF-Train: Projekt celoživotného vzdelávania (LLL) financovaný Európskou úniou, zameraný na profesionálov a klientov v oblasti včasnej intervencie.
• ECI2.0: Európsky projekt Leonardo da Vinci LLP o včasnej intervencii.
• KIDS STRENGTHS: Projekt zameraný na zlepšenie duševného zdravia a pohody detí a mladých ľudí.
• Precious: Projekt zameraný na online nástroje a štandardy v oblasti včasnej intervencie.
• KEGA projekty: Rôzne projekty zamerané na komunikáciu a spoluprácu s rodinou v inkluzívnej škole, podporu arteterapeutickej intervencie pre adolescentov s postihnutím a tvorbu elektronickej príručky pre pedagógov pracujúcich s deťmi s poruchami správania.
• Projekt VEGA: Projekt zameraný na kognitívne, emocionálne a morálne aspekty šikanovania v škole a ich využitie v prevencii.

Arteterapia a pohybová intervencia

Výskumná práca otvára nové možnosti v procesoch liečby v rámci rehabilitácie, fyzioterapie a následnej pohybovej reedukácie pre ľudí s postihnutím, poúrazovými stavmi alebo degeneratívnymi ochoreniami. Arteterapia je špeciálny typ psychoterapie, ktorý sa zameriava na rozvoj tvorivých schopností, emocionálny rozvoj a interpersonálne vzťahy mentálne, fyzicky alebo sociálne narušených jedincov. Metodologický návrh zahŕňa systémy rehabilitácie, terapeutickej telesnej výchovy, fyzioterapie a ergoterapie. Účelom metodológie biomechanických pohybov s využitím arteterapie je nadviazať na klasickú rehabilitáciu pacientov s fyzickým postihnutím.

Vplyv pandémie COVID-19

Pandémia COVID-19 a s ňou súvisiace protipandemické opatrenia ovplyvnili denný život celej spoločnosti. Zvlášť veľký dopad mala na rodiny starajúce sa o dieťa so špecifickými potrebami, na ich kvalitu života, rodinné fungovanie a pod. Cieľom výskumu bolo zistiť, aký bol štýl fungovania rodín s dieťaťom so špecifickými potrebami v období pandémie COVID-19. Analýza výsledkov preukázala, že medzi faktory, ktoré najviac ovplyvnili štýl rodinného fungovania, patrí najmä kraj, v ktorom rodina žije, a druh postihnutia dieťaťa. Najsilnejšie zdroje a možnosti rodiny vnímajú rodičia žijúci v Bratislavskom kraji a naopak najslabšie rodiny žijúce v Prešovskom kraji. Z hľadiska diagnózy dieťaťa najmenej vnímali zdroje a možnosti rodiny rodičia starajúci sa o dieťa so sluchovým postihnutím a najsilnejšie ich vnímali rodiny, kde sa k postihnutiu dieťaťa pridružujú tiež ďalšie chronické ochorenia a diagnózy.

tags: #research #on #physical #disabilities