Vyvlastnenie podľa osobitných zákonov: Podmienky a proces

Vyvlastnenie je závažný zásah do vlastníckeho práva, ktorý umožňuje štátu alebo inému subjektu za určitých podmienok odňať alebo obmedziť vlastnícke právo k pozemkom, stavbám a právam k nim. Na otázku vyvlastnenia sa dá pozerať z dvoch rovín a to z pohľadu obce a špeciálneho stavebného úradu. Vo väčšine prípadov je vyvlastňovanie na Slovensku sporné a nápravu nezákonností možno dosiahnuť aktívnym pôsobením vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti.

Právny rámec vyvlastnenia

Podmienky vyvlastnenia sú zakotvené v:

• Ústave Slovenskej republiky (najmä čl. 20)
• Listine základných práv a slobôd (čl. 11 ods. 4)
• Stavebnom zákone
• Správnom poriadku
• Zákone č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim

Zákon o vyvlastňovaní upravuje problematiku vyvlastnenia z hmotnoprávneho aj procesného hľadiska, pričom vychádza zo súčasnej ústavnej úpravy vyvlastnenia v Slovenskej republike, ktorá je porovnateľná s ústavnou úpravou iných európskych krajín a vyhovuje aj medzinárodným zmluvám o ľudských právach a slobodách.

Subjekty vyvlastňovacieho konania

Každá obec je tzv. všeobecným stavebným úradom. Okrem toho existujú aj špeciálne stavebné úrady. Výsledkom vyvlastňovacieho konania môže byť po splnení všetkých zákonných podmienok vydanie rozhodnutia o vyvlastnení. Ak vyvlastňuje obec, rozhodnutie podpisuje starosta. Ak vyvlastňuje špeciálny stavebný úrad, rozhodnutie podpisuje vedúci tohto špeciálneho stavebného úradu.

Krajský stavebný úrad (ako špeciálny stavebný úrad) vyvlastňuje pre:

Prečítajte si tiež: Podmienky vyvlastnenia

• Výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov.
• Uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov.

Ostatné vyvlastňovacie konania prebiehajú na obci. Druhá rovina nastáva, ak má obec priamo záujem na vyvlastnení majetku (napr. výstavba plynového potrubia).

Podmienky vyvlastnenia podľa Zákona o vyvlastňovaní

Podľa § 2 Zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len ak sú splnené nasledovné podmienky:

1. Nevyhnutná miera: Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnej miere. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iným spôsobom, vyvlastnenie nie je prípustné. Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu a nebude možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva, keď postačí jeho obmedzenie.
2. Verejný záujem: Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom. Verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Verejný záujem určujú dávno pred začatím vyvlastňovacieho konania najmä poslanci obecného zastupiteľstva pri schvaľovaní územného plánu, kedy musia rozhodnúť a pomenovať pre ktoré stavby a činnosti na území obce je možné majetok tretích osôb vyvlastniť - tzv. verejnoprospešné stavby. Táto časť územného plánu sa musí vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením (VZN) obce a zverejniť. Podobnú právomoc má aj zastupiteľstvo vyššieho územného celku pri vyhlasovaní verejnoprospešných stavieb a v určitých prípadoch aj vláda SR, napríklad pri vyhlasovaní tzv. významných investícií.
3. Zákonný účel: Vyvlastnenie musí byť na účel ustanovený zákonom. Účel vyvlastnenia, resp. jeho definície nový Zákon o vyvlastnení prenecháva na osobitné zákony, ktoré obsahujú otázky osobitných druhov stavieb a účelov vyvlastnenia.
4. Primeraná náhrada: Vyvlastnenie musí byť vykonané vždy za primeranú náhradu. Zákon o vyvlastnení primárne ustanovuje, že vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Všeobecná hodnota sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje. Čo sa považuje za účelne vynaložené náklady definuje Zákon o vyvlastnení, a sú to napr. súdne a správne poplatky, náklady na presťahovanie majetku a pod.
5. Dohoda alebo iný spôsob vyporiadania: Samotnému vyvlastneniu musí v zásade predchádzať dohoda alebo iný spôsob vyporiadania vzťahov. Gramatický výklad paragrafového znenia Zákona o vyvlastnení deklaruje to, že vyvlastniteľ musí prioritne navrhnúť majiteľovi pozemku uzavretie dohody, a až keď zo strany vlastníka dôjde k zamietnutiu, resp. neprijatiu dohody, potom môže dôjsť k vyvlastneniu. Pod iný spôsob je možné zaradiť napr.

Spôsoby náhrady za vyvlastnenie

Zákon o vyvlastnení umožňuje tri spôsoby náhrady za vyvlastnenie:

1. Peňažná náhrada: Je primárny spôsob náhrady, pričom náhrada nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
2. Náhradný pozemok: Zákon umožňuje namiesto poskytnutia náhrady v peniazoch poskytnúť náhradný pozemok. Tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.
3. Náhradná stavba: Poskytnutie náhradnej stavby je ďalšou možnosťou. Pri poskytnutí náhradnej stavby alebo náhradného pozemku sa vyžaduje súhlas vyvlastneného s touto formou náhrady. Zákon o vyvlastnení neumožňuje poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku alebo náhradnej stavby v prípade, ak ide o vyvlastnenie tzv.

Vyvlastnenie a vecné bremeno

V súlade s ustanovením § 5 Zákona o vyvlastnení, ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby spojené vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo inej stavby, poskytne sa oprávnenému z vecného bremena pri jeho obmedzení alebo pri jeho zrušení náhrada za vyvlastnenie zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Povinnosť poskytnúť náhradu má osoba, v prospech ktorej sa vyvlastňuje a náhrada za vyvlastnenie je obligátornou súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení.

Verejný záujem

Žiadny právny predpis legálne nedefinuje, čo presne je verejný záujem. Napríklad Stavebný zákon len vymenúva jednotlivé druhy stavieb, pri ktorých možno vyvlastňovať, pričom konštatuje, že verejný záujem sa musí dokazovať vo vyvlastňovacom konaní. Ústavný súd SR v náleze PL. ÚS 11/95 uvádza: "Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode.

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

Proces vyvlastnenia

Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v prospech ktorej sa má vyvlastnenie uskutočniť (vyvlastniteľ).

Dôležité princípy:

• Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.
• Ak je možné účel vyvlastnenia dosiahnuť inak (napr. dohodou), vyvlastnenie nie je prípustné.
• Vyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rešpektovať podmienky obsiahnuté v zákone č. 50/1976 Zb. a v zákone č. 175/1999 Z. z.

Možnosti nápravy nezákonností

Vo väčšine prípadov je vyvlastňovanie na Slovensku sporné. V takýchto prípadoch je možné nápravu nezákonnosti dosiahnuť aktívnym pôsobením vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti, a to prostredníctvom:

• Odvolania
• Žaloby
• Ďalších preventívnych a následných prostriedkov

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

tags: #vyvlastnenie #podľa #osobitných #zákonov #podmienky