Preskúmanie rozhodnutia o vyvlastnení: Postup a podmienky

Článok sa zaoberá postupom a podmienkami vyvlastnenia, so zameraním na strategické stavby a pozemky, a analyzuje problematické aspekty navrhovanej legislatívy v kontexte Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Úvod

Vyvlastnenie, ako zásah do vlastníckeho práva, je v právnom štáte prípustné len za splnenia prísnych podmienok. Cieľom tohto článku je analyzovať postup preskúmania rozhodnutia o vyvlastnení, so zameraním na prípady strategických stavieb, a zhodnotiť súlad navrhovanej právnej úpravy s ústavnými princípmi a medzinárodnými štandardmi ochrany ľudských práv.

Legislatívny rámec vyvlastňovacieho konania

Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy strategických stavieb (ďalej len "návrh zákona") sa snaží vyčleniť vyvlastňovacie konania pre diaľnice a významné investície do osobitného zákona, ktorý má postavenie lex specialis voči stavebnému zákonu (SZ).

Strategické pozemky a stavby

Návrh zákona definuje strategický pozemok ako diaľničný pozemok alebo iný strategický pozemok určený na realizáciu inej strategickej stavby. O tom, či je stavba vo verejnom záujme, rozhoduje vláda SR, čo potvrdzuje MVRR SR osvedčením o strategickej stavbe. Toto osvedčenie preukazuje verejný záujem a je dokladom pre územné a vyvlastňovacie konanie.

Rozhodovanie o verejnom záujme

O tom, či určitá stavba bude považovaná za stavbu, ktorej realizácia je vo verejnom záujme, bude rozhodovať výlučne vláda SR. Vo vyvlastňovacom konaní pred stavebným úradom a následne v prípadnom súdnom konaní na základe správnej žaloby účastníka vyvlastňovacieho konania sa už otázka existencie verejného záujmu nebude osobitne posudzovať - bude bez ďalšieho preukázaná už samotným osvedčením.

Prečítajte si tiež: Obrana proti vyvlastneniu

Problematické aspekty návrhu zákona

Návrh zákona obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré môžu byť v rozpore s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Obmedzenie súdneho prieskumu

Návrh zákona obmedzuje možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia o vyvlastnení, pretože stavebný úrad nebude oprávnený osobitne preskúmavať verejný záujem vo vyvlastňovacom konaní a bude povinný vychádzať s osvedčenia.

Určenie náhrady za vyvlastnenie

Podľa návrhu zákona sa primeranosť náhrady v peniazoch za vyvlastňovaný strategický pozemok alebo stavbu na ňom určuje podľa všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom, vypracovaným podľa stavu ku dňu vydania osvedčenia so zohľadnením účelového určenia strategického pozemku podľa osvedčenia. Výška náhrady určená podľa tohto znaleckého posudku je pritom záväzná pre celé vyvlastňovacie konanie, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Lehota na začatie užívania vyvlastneného pozemku

S užívaním strategického pozemku alebo stavby na ňom na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať najneskôr v lehote 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení s tým, že na žiadosť účastníka alebo jeho právneho nástupcu zruší stavebný úrad úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení strategického pozemku alebo stavby na ňom, ak sa v lehote podľa ods. 1 nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili.

Odklad vykonateľnosti rozhodnutia

V prípade podania správnej žaloby na súd proti právoplatnému rozhodnutiu o vyvlastnení strategického pozemku alebo stavby na ňom, nebude môcť súd odložiť vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení.

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie pozemku - sprievodca

Dve skupiny vlastníkov

Navrhovaná právna úprava vytvára dve skupiny vlastníkov pozemkov a stavieb s odlišným právnym postavením vo vyvlastňovacom konaní.

Vlastníci iných ako strategických pozemkov

Vlastníci iných ako strategických pozemkov a stavieb na nich majú možnosť preukazovať neexistenciu verejného záujmu a navrhovať dôkazy. Otázku existencie verejného záujmu môže posudzovať súd v rámci správneho súdnictva.

Vlastníci strategických pozemkov

Vlastníci strategických pozemkov a stavieb na nich majú obmedzené možnosti namietať výšku náhrady za vyvlastnenie a súd nemôže odložiť vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení.

Súlad s ústavou a dohovorom

Načrtnuté ustanovenia návrhu zákona sú podľa názoru JUDr. Ernesta Valka, PhD., v rozpore s čl. 1 ods. 1, 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 3 a 4, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 a 13 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru.

Právo na súdnu ochranu

Napadnuté ustanovenia obmedzujú prístup k súdnej ochrane takým spôsobom a v takej miere, že sa pri tom zasahuje do samej podstaty práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Ak zákon síce výslovne pripúšťa súdny prieskum, avšak tento nemôže byť z hľadiska ochrany práv a právom chránených záujmov takejto osoby efektívny, nemôže byť dostatočnou zárukou proti svojvôli ani nemôže reálne napĺňať základné právo dotknutej osoby na súdnu ochranu.

Prečítajte si tiež: Proces vyvlastnenia v SR

Kvalita konania

Konania, ktoré vytvárajú nevyhnutné procesné záruky reálneho uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov treba považovať za ich neoddeliteľnú súčasť. Samotnou existenciou takýchto konaní sa však ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd občanov nevyčerpávajú, pretože tieto predpokladajú tiež určitú "kvalitu" orgánov rozhodujúcich o uplatnení, resp. ochrane základných práv a slobôd (nezávislosť a nestrannosť rozhodovacích orgánov), ako aj určitú kvalitu samotného konania o nich.

Duplicita zákonov a právna neistota

Nový zákon o vyvlastnení mal nadväzovať na nový stavebný zákon. Ten však doteraz nie je prijatý. Vzhľadom na aktuálny legislatívny stav je možné len ťažko odhadnúť, kedy to tak bude. Neexistuje ani žiadna novela, ktorá by duplicitu právnej úpravy vyvlastňovania odstránila. Naďalej teda popri sebe existujú dva právne predpisy, ktoré upravujú tú istú problematiku, a teda vzniká medzi nimi rozpor. V týchto závažných zásahoch do práv jednotlivca tak vzniká stav právnej neistoty ohľadne postupu pri vyvlastňovaní. Teoreticky je preto každé vyvlastňovacie konanie po 1. júli 2016 potenciálne spochybniteľné.

Verejný záujem

Vyvlastňovanie je možné len vo verejnom záujme. Podľa ústavného zákona číslo 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov je verejný záujem taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým alebo mnohým občanom.

Vyvlastnenie v prospech investora

Vyvlastnenie by malo predstavovať len absolútne výnimočný zásah do práv jednotlivca, ktorého výsledkom je celospoločenský prínos. Vyvlastnenie s cieľom vstupu investora na trh je z tohto pohľadu veľmi sporné. Samotná veľkosť investície z hľadiska investovaných finančných prostriedkov alebo počtu vytvorených pracovných miest ešte nevyhnutne neznamená, že súkromná investícia je vo verejnom záujme; stále oproti sebe stoja vlastnícke práva dvoch súkromných osôb.

tags: #vyvlastnenie #preskumanie #rozhodnutia #postup